Pavol Fabian

(V texte sú použité poznámky pod čiarou, ktoré sa nachádzajú na konci článku)

Omnoho obľúbenejší ako skok pod auto, je skok pod vlak. Ak sa teda rozhodnete v časoch hospodárskej krízy spáchať tento druh samovraždy, bolo by vhodné pozorne sledovať rozhodnutia vlády a zvlášť ministerstva dopravy. Nie je totiž pre vlakového samovraha nič ponižujúcejšie, ako ľahnúť si na trať, ktorú vláda v rámci úsporných opatrení nedávno zrušila. Nie je nič trápnejšie, ako keď si vás všimnú okoloidúci a budú si prstom veľavýznamne klopkať na čelo, ale pritom vás nikto z koľajníc ťahať nebude, pretože všetci okrem vás budú vedieť, že  posledný vlak týmto úsekom definitívne prešiel pred mesiacom. Ako dlho tam zostanete ležať, záleží len od vašej inteligencie a dôvtipu. Čím dlhšie si poležíte na chladných oceľových koľajniciach, tým väčšia šanca, že si nahonobíte ischias. Ak ste doteraz nemali celkom jasno v tom, prečo sa vlastne chcete „zasamovraždiť“, s akútnym ischiasom v tom budete mať podstatne jasnejšie.

Za pomerne kvalitnú pomôcku na rozpoznanie použiteľnosti danej trate sa dá považovať burina. Ak prerastá do koľajiska a je niekoľkonásobne vyššia ako bežný železničný pochôdzkar kontrolujúci technický stav trate – tu zodpovedný samovrah nebude strácať svoj drahocenný čas. Tadeto vlaky dávno nejazdia!

Ak ste si vybrali používanú a frekventovanú železničnú trať, významnú rolu hrá poloha samovrahovho tela na koľajniciach. Iste, môžete vlaku bežať v ústrety, ale psychicky menej náročné je ľahnúť si na koľajnice. Ľahnúť si medzi koľajnice rovnobežne s nimi sa v záujme úspešne dovŕšeného diela neodporúča[1], pretože rýchlik nad vami prehrmí bez toho, aby vám spôsobil akúkoľvek ujmu na zdraví, či dokonca na živote. Akú-takú ujmu môžete utrpieť len v tom prípade, ak je do vlakovej súpravy zaradený vagón staršieho typu, v ktorom o vašom osude rozhoduje len to, či sa človek v kabínke na konci vlaku rozhodne šliapnuť na pedál ovládajúci plechovú záklopku a splachovanie v ten pravý okamih.

Železniční samovrahovia v záujme dobre vykonaného diela sa musia na koľajnice uložiť naprieč alebo tak, aby im koleso lokomotívy bezpečne rozdrvilo tú najcennejšiu časť tela – teda mobil[2].

K železničnej trati sa po predchádzajúcom naštudovaní cestovného poriadku vyberáme s dostatočnou časovou rezervou, určite nie naslepo, aby sme drahocenný čas nestrácali neproduktívnym predčasným vylihovaním na koľajniciach.

Vyberajte si len skutočné vlaky – detskú lokomotívu krúžiacu dokola v lunaparkovom kolotoči by ste mohli vykoľajiť! Ak máte možnosť zvoliť si medzi lesnou železničkou, osobným vlakom, nákladným vlakom a rýchlikom, preferujte ten naposledy menovaný. Ideálne je uskutočniť svoj zámer na úsekoch železničných tratí označovaných slovkom vysokorýchlostný. Možno vás to úprimne prekvapí, ale aj na Slovensku máme také – napríklad medzi siedmim a deviatym telegrafným stĺpom za stanicou Sekule v smere na Moravu na trati Bratislava – Brno.

Ak by ste chceli „ísť“ na istotu, zvoľte radšej zahraničné vysokorýchlostné trate, napríklad francúzsky TGV alebo japonský Šikansen. Rýchlosťou sa s tými našimi nedajú porovnávať. Ak skočíte pred železničnú súpravu TGV niekde na predmestí Paríža, pri tej rýchlosti máte isté, že pochovávať vás budú až v Lyone.

Skok pod vlak je však pomerne sebecký čin, pretože samovrah sa nezamýšľa (alebo mu to je jedno), koľko osôb pátracieho tímu a ako dlho bude musieť kompletizovať náplň jeho rakvy. V každom prípade, ak by ste to predsa len nejakým spôsobom prežili, bolo by vhodné mať vo vrecku kontakt na chirurga, o ktorom ste si vopred zistili, že vo voľnom čase má záľubu v skladaní puzzle. Ideálni sa javia vietnamskí chirurgovia[3].

Znie to síce čudne, ale skok pod lietadlo, by teoreticky mohol byť tiež úspešný. Ak by ste však neoprávnene vnikli na letiskovú plochu s úmyslom vrhnúť sa pod kolesá štartujúceho boeingu, ochrana letiska by pravdepodobne neprejavila dosť pochopenia pre váš zámer a zastrelila by vás skôr ako by ste dobehli, kam potrebujete. Vrhať sa pod vrtuľník, uznáte sami, je smiešne.

Z ďalších dopravných prostriedkov sú absolútne nevhodné bicykle, skejtbordy, kolobežky, šliapacie autíčka a pod. Pod tie nikdy neskáčte! Vyhnete sa hanbe.

[1] Sluchovo postihnutí samovrahovia si môžu ľahnúť aj rovnobežne, za predpokladu, že kvôli svojmu hendikepu budú každú chvíľu nadvihovať hlavu a vizuálne kontrolovať či už konečne prichádza rýchlik R 442 Šírava z Košíc do Bratislavy.

[2] Nejde o preklep, mnohí (najmä mladí ľudia) sú s mobilom priam zrastení a považujú ho za najdôležitejšiu súčasť svojho života.

[3] Guinessov rekord za poskladanie puzzle s najväčším množstvom dielikov držia študenti z univerzity vo vietnamskom Saigone. Obrovský lotosový kvet, ktorý má 14,85 x 23,20 m, poskladali z 551 232 dielov. 1600 študentom trvalo triedenie a poskladanie skladačky len 17 hodín!