Správa o ceste do Singapuru a Malajzie – 5. časť - Pavol Fabian - Blog

Správa o ceste do Singapuru a Malajzie – 5. časť

30. novembra 2025 08:00, Prečítané 490x, Pavol Fabian, O cestách kdekade...

Na druhý deň sme si museli trochu privstať, pretože ešte z pohodlia domova som kúpil vstupenky do Petronas towers a tam sú vstupy presne načasované. Ak neprídete vo vám určený čas, vstupenka vám prepadne. Tá naša bola stanovená na čas 9, 15 – hneď po otvorení.

Petronas Twin Towers a môstik medzi nimi

Vstup do Petronas Tower

Fialová linka metra (smer Gombak) vás dovezie priamo pod budovu. Záleží na tom, ktorým východom z metra vyjdete, ináč sa dosť motáte. Nie je jednoduché nájsť ten správny smer k vstupu do veže. Keď sme ho konečne objavili, zamestnanci ešte len pripravovali priestor na spustenie prehliadok. Návštevníkov bolo minimum. Zrazu sa zjavila skupina asi desiatich ľudí.

„Čo je to za reč, ktorou rozprávajú? Je to nejaký slovanský jazyk… podobný nášmu…“ marilo sa mi.

Boli to Slováci!

To bolo naše prvé a posledné stretnutie s našincami (pričom do tohto pojmu zhovievavo zahŕňam aj Čechov). Dali sme sa s nimi do reči. Priznali, že sú v Malajzii s cestovkou, ale nechceli povedať s ktorou. Naveľa vyšlo najavo, že je to nejaká neoficiálna jednosobová cestovka – človek, ktorý vymyslí, naplánuje a zabezpečí cestu a pozháňa ľudí a tí mu potom tú cestu zaplatia. Všetko to bolo mladí a veselí ľudia (a ako vždy pekné Slovenky), ktorí však mali na prehliadku Kuala Lumpur len pol dňa, pretože popoludní pokračovali ďalej do Indonézie.

Keď livrejovaní zriadenci konečne otvorili prehliadku, na každom kroku stál niekto z nich a s úctivým úsmevom vás navigoval, otváral vám výťah, stláčal jeho tlačidlo…

V Petronas Tower sme použili celkovo tri výťahy, podľa poschodia, na ktoré sme sa chceli dostať. Najefektnejší bol pobyt v spojovacom mostíku medzi obomi vežami Petronas. Dozvedeli sme sa, že mostík nie je k budovám pevne ukotvený, pretože sa ráta s akýmsi (minimálnym) pohybom veží a pevné ukotvenie by bolo skôr na oštaru. Prešli sme sa po mostíku spájajúcom obe veže vo výške približne 170 metrov od zeme a ja som si pripomenul kľúčové scény akčnej kriminálky Pasca z roku 1999 so Seanom Connorym a Catherine Zeta-Jones v hlavných úlohách, ktoré sa odohrávali práve tu. V tomto filme sa aj viacero ďalších scén odohráva v kualalumpurských exteriéroch. Záverečnú romantickú scénu nafilmovali na stanici metra Pudu, teda presne tej, na ktorej sme sa včera vďaka môjmu omylu nechtiac ocitli.

Spojovací mostík medzi vežami

Výška budov – dvojičiek vrátane antén je 452 metrov. Stavebne ide o moderný islamský dizajn – pôdorys je založený na osemcípovej hviezde, ktorá symbolizuje jednotu. Mostík alebo Skybridge spája obe budovy na 41. a 42. poschodí a je dlhý 58,4 metra. Ak si zaplatíte, vyvezú váš až na Observation Deck (86. poschodie). Čas na pobyt máte limitovaný a napriek tomu je vhodné lístky si rezervovať vopred – pretože aj denný počet vstupov je limitovaný.

V Petronas Tower, ale aj v okolitých budovách sú obrovské nákupné centrá. A keď píšem obrovské, tak myslím obrovské. Manželka zazrela z ulice v jednom výklade šaty a to bol pre mňa neklamný znak, že najbližšie chvíle nebudú pre mňa zábavné. Šaty sa síce napokon ukázali ako nevyhovujúce, ale Marsé tam nakúpila, za môjho (ne)trpezlivého úpenia niekoľko kusov iného oblečenia.

Od Petronas Tower sme sa vrátili k nášmu hotelu, kde pri rovnomennej stanici metra sa rozkladá Masjid Jamek. Masjid Jamek, oficiálne mešita sultána Abdula Samada je jednou z najstarších mešít v meste. Rozkladá sa na sútoku riek Klang a Gombak. Navrhol ju britský architekt a vojak Arthur Benison Hubback a postavil ju v roku 1909. Až do výstavby národnej mešity Masjid Negara v roku 1965 bola hlavnou mešitou mesta Kuala Lumpur. Vstupné je tu naozaj symbolické: 1 ringgit (cca 20 centov) a platba je možná len v hotovosti! Otvorené je každý deň okrem piatku v časoch 10:00–12:30 a 14:30–16:00. Návštevníčky sa musia zaodieť do fialového županu, ktorý siaha až po zem a je nepriedušný ako skafander vo fínskej saune. Ak si predstavíte, že aj bez županu sa potíte ako somár v kufri, nepriedušný župan urýchli vašu návštevu mešity úspešnejšie ako turbodúchadlo chod motora vášho auta.

Masjid Jamek

Po prehliadke mešity bola žena mokrá ako maratónec po stúpajúcom kopci a ja som na tom nebol oveľa lepšie. Vzhľadom na blízkosť hotela sme sa rozhodli, že sa ideme občerstviť do hotelového bazéna.

Prekvapilo nás, že okrem strážcu pri bazéne relaxovala len jedna európsky vyzerajúca dvojica a domorodá štvorčlenná rodinka, z ktorej sa však kúpala len žena. Bola zaodetá do plaveckého odevu, ktorého názov je burkini (alebo “Muslimah swimsuit”). Dá sa teda povedať, že sa v podstate kúpala normálne oblečená, pretože burkini sú celotelový plavkový odev určený pre ženy, ktoré dodržiavajú islamské zásady skromnosti (tzv. aurat – zakrytie tela okrem tváre, rúk a chodidiel). Názov je kombináciou slov burka + bikini, hoci s burkou nemá priamo veľa spoločné. Zakryté sú ruky, nohy a vlasy, ale odev je vyrobený z ľahkého, rýchloschnúceho a elastického materiálu – podobne ako klasické plavky. Malajský typ burkin má tri časti:

1. Dlhý top alebo tunika – siaha po stehná alebo kolená.

2. Legíny – priliehavé plavkové nohavice.

3. Kapucňa alebo plavková šatka (tudung/hijab) – zakrýva vlasy a krk.

Keď žena odetá v takomto plaveckom úbore vylezie z bazéna, vyzerá ako nešťastnica, ktorá doň omylom padla.

Hoci nie som plavec a podobným radovánkam neholdujem, tu som neodolal. Veď oprieť sa lakťami o okraj strešného bazéna, za ktorým už nič nie je – len hlbočina a mať výhľad na úchvatnú panorámu kualalumpurských mrakodrapov, to človek nezažije veľakrát v živote.