Pavol Fabian

Samovražda pomocou jedu

(v texte sú použité poznámky pod čiarou, nachádzajú sa na konci článku)i

V prvom rade by sme si mali definovať, čo je to jed. Krátky slovník slovenského jazyka hovorí, že ide o látku, ktorá poškodzuje alebo ničí organizmy.

To je veľmi vágna definícia. Mám kamaráta, ktorý ma často informuje o tom, že manželka na neho po neskorom príchode domov chrlí jedovaté sliny. Zakaždým to však prežil. To znamená, že buď je neuveriteľne odolný alebo manželka chrlila nepresne (už sme si čosi o ženskom umení triafať povedali v predchádzajúcich častiach) alebo skrátka nie je jed ako jed.

Ak definícia jedu hovorí o poškodení alebo zničení organizmu tu vidieť zásadný problém použitia jedu. Cieľom seriózneho samovraha nie je poškodiť sa, ale zničiť sa. Zle zvolený jed, alebo nízka dávka nemusí navodiť želaný efekt a neúspešný samovrah tak ostáva na tomto svete na posmech ostatným, navyše často so zničenou pečeňou, obličkami či iným vnútoným orgánom.

Ako jed môže pôsobiť skutočný jed (napr. na hlodavce), ale aj nevhodne alebo nadmerne použitý liek. Najjednoduchší prístup k samovražde otrávením

majú absolventi chemicko-technologických fakúlt, farmaceuti, lekári, ľudia s príbuzným vzdelaním a náruživí sledovatelia programu televíznej stanice JOJ.

Ak ste sa rozhodli otráviť a nie ste v danej oblasti odborník, pred použitím zvoleného lieku si prečítajte príbalový leták, alebo konzultujte so svojim lekárnikom.

Smrť spôsobená jedom bola v minulosti veľmi obľúbená najmä v aristokratických kruhoch. V našich dejinách sa otravy obával napr. uhorský kráľ Ondrej III. – to je ten, ktorý udelil Bratislave mestské práva. Panoval jedenásť rokov a celý ten čas sa bál, že ho otrávia[1]. Ondrejovi sluhovia museli každé jedlo ochutnať ako prví. Údaj o tom, koľko sluhov sa v službách za jeho panovania minulo, sa nezachoval[2]. Isté je, že 14. januára 1301 kráľ Ondrej III. zomrel.[3]

Spáchať samovraždu skonzumovaním jedu je teda in[4]. Je to také… také… aristokratické…

Ak zvolíte nejaký exotický jed, isto sa dostanete aj do niektorej relácie televíznej Smotánky, alebo aspoň do Kriminovín nemenovanej súkromnej televízie.

Veľmi efektným spôsobom odišla zo sveta Kleopatra – posledná ptolemaiovská vládkyňa Egypta. Nechala sa pohrýzť jedovatým hadom[5]. Množstvo aplikovaného jedu a typové označenie použitého hada v Kleopatrinom prípade nezostalo zachované. Iste je len to, že to musel byť podstatne jedovatejší had ako je naša zmija, pretože tá vám spôsobí nanajvýš strach, opuch a svrbenie v mieste pohryznutia. Uštipnutie slovenskej zmije[6] vás ohrozí na živote len v tom prípade, ak ste alergik toho typu, že aj letmé medzipristátie komára na vašej ruke si vyžaduje okamžitý zákrok Leteckej zdravotnej služby.

Ak teda chcete odísť zo sveta ako Kleopatra, musíte si zohnať iného hada. A aby ste ho získali, musíte buď byť sám chovateľom, alebo sa musíte vlámať do niektorej zoologickej záhrady. Ak by ste si kvôli samovražde chceli založiť chov jedovatých hadov (odporúča sa taipan – najjedovatejší had na svete), čaká vás neskutočné množstvo vybavovania po ministerstvách a iných úradoch, pretože väčšina jedovatých hadov patrí pod Washingtonskú konvenciu CITES – a chovať ich len tak halabala na čierno a bez povolení nemôžete. A kým si to všetko vybavíte, tak vás aj trafí šľak. Čiže celé vaše snaženie vyjde navnivoč!

Vysneným rajom pre ľudí túžiacich odísť zo sveta po pohryzení jedovatým hadom je Austrália, kde z dvanástich najjedovatejších hadov sveta žije desať. Ak by sme teda parafrázovali reklamný slogan slovenských stomatológov, v ktorom deväť z desiatich odporúča zubnú pastu istej značky, tak desať z dvanástich svetových hadov odporúča za ideálne miesto pre smrť hadím uštipnutím – Austráliu! Na tomto najmenšom kontinente vám v podstate stačí len vyjsť si na krátku prechádzku do buša v typicky dovolenkovom oblečení, súčasťou ktorého sú nevyhnutne plážové šľapky. Problémom pre adeptov takejto samovraždy môže byť v čase hospodárskej krízy skutočnosť, že Austrália leží od Slovenska úplne najďalej a teda aj letenka bude stáť úplne najviac.

S najväčšou pravdepodobnosťou vám neostane iné, ako použiť dostupnejší jed. Najľahšie verejne dostupnými jedmi sú deratizačné prípravky na potkany[7].

Nie je to však spôsob, ktorý by vám poprední svetoví suicidológovia odporúčali. Nefunguje to tak, že ráno si zobnete za hrsť krikľavo belasých alebo krikľavo červených pšeničných zŕn napustených jedom a popoludní očakávate, že vás manžel/ka nájde po príchode z práce tuhého. Tieto jedy majú kumulatívny účinok a fungujú nekonečne

pommmmaaaaallllyyyy!

To preto, aby potkany, ktoré už jed skonzumovali, nezdochýnali hneď v blízkosti návnady. Mohli by tým vystrašiť a odradiť od konzumácie nevšedných farebných zŕn ďalších kolegov…

Inými slovami, ak v pondelok ráno zozobete farebnú pšenicu napustenú kumarínom ešte ani v piatok popoludní nemusí byť vašim dňom koniec. Nehovoriac o tom, že takáto smrť rozhodne nie je príjemná. Jed v otrave na potkany zabraňuje zrážaniu krvi, vlastne ju rozkladá, takže postupne sa vám začne krv rinúť so všetkých telových otvorov, čo rozhodne nebude na vaše okolie pôsobiť gustiózne, a navyše nebudete mať ani veľmi čím dýchať, pretože jed rozkladá červené krvinky majúce rozhodujúci podiel v dodávateľsko-odberateľských vzťahoch takej pre život dôležitej komodity, akou je kyslík.

Takže ani jedy na potkany nie sú vhodné.

A zohnať si iný jed určite nebude jednoduché! To by ste museli vášho lekárnika poriadne, ale naozaj poriadne nasrať, aby vám bol ochotný predať cyankáli, samozrejme, tvrdiac, že ide o neškodný celaskon.

[1] Nemožno sa tomu čudovať. Vedel, o tom svoje. Jeho matka bola významná travička, za ktorou bolo množstvo pracovných úspechov svedčiacich o vysokej odbornosti a efektivite jej práce.

[2] Ak sa niektorí zo sluhov pri ochutnávke otrávil a takýmto spôsobom odišiel z kráľových služieb, nastáva tu pre suicidológov odborný problém: išlo v tomto prípade o samovraždu alebo o pracovný úraz?

[3] Ako v mnohých iných prípadoch, aj tu sa hovorilo o jede. Dokázať sa to nepodarilo. Iní tvrdia, že umrel zo žiaľu za matkou. Neprekvapilo by ma, keby to tvrdili traviči.

[4] Alebo trendy? Neviem, čo je teraz viac in? Hovoriť trendy alebo in?

[5] Had bol v Egypte považovaný za inkarnované, znovuzrodené zviera a Kleopatra teda ešte aj svojou samovraždou hrdo zdôraznila svoj božský pôvod.

[6] Hovoríme stále o plazoch, nie o manželkách, svokrách, šéfkach…

[7] Kleopatra by sa od hanby pod zem prepadla, že odišla takýmto nebožským spôsobom, v našich podmienkach sa však aj tento spôsob akceptuje.