Pavol Fabian

(V texte sú použité poznámky pod čiarou, ktoré sú na konci článku)

Ďalším finančne nenáročným, ba pre časy hospodárskej krízy priam predurčeným spôsobom samovraždy bez použitia pomôcok je samovražda vyhladovaním. Vzhľadom na nepatrný rozdiel medzi vládou stanovenou hranicou životného minima a medicínskymi kapacitami stanovenou hranicou nevyhnutného príjmu potravy potrebného pre zachovanie života, možno povedať, že vláda svojimi rozhodnutiami úspešne pracuje na postupnej genocíde väčšiny obyvateľstva. Treba teda rozlišovať:

• samovraždu vyhladovaním z vlastného rozhodnutia
• samovraždu vyhladovaním z vládneho rozhodnutia[1]

Výhodou tohto druhu samovraždy je skutočnosť, že ju možno spojiť s nejakým ušľachtilým cieľom, za ktorý svojou hladovkou budete bojovať[2]. Ak sa vám podarí doviesť ju do úspešného konca, je takmer isté, že sa stanete celospoločensky uznávaným mučeníkom, bojovníkom za správnu vec, na ktorého bude s úctou a vďakou spomínať história (pravda, za predpokladu, že nie ste vyšinutá ochranárka a cieľom vašej hladovky nebolo získať prísľub vlády na prijatie zákona na ochranu akváriových rybičiek pred akustickým smogom prichádzajúcim zo vzduchovacích prístrojov).

Samovražda vyhladovaním vyzerá na prvý pohľad jednoducho. Aj na druhý vyzerá tak, ale ten tretí pohľad v poradí nesmiete vrhnúť do nadžgatej chladničky, či špajze! Ak tam visí údený bôčik od starej matere z dediny a jeho vôňa pôsobí na vaše slinné žľazy podobne ako slzný plyn na očné žľazy demonštrantov, tak máte so samovraždou vyhladovaním vážny problém.

Ťažko sa pácha samovražda vyhladovaním:

• kuchárom
• mäsiarom
• pekárom a vôbec všetkým profesiám, ktoré pri svojej práci musia ochutnávať[3]

Naopak, ľahko sa pácha samovražda vyhladovaním

• ľuďom strateným uprostred púšte, či mora s miznúcou zásobou potravín
• obetiam únosu, ktorým páchatelia prelepili ústa lepiacou páskou a zabudli ich odlepiť
• ak sa voláte Mahatma Gandhí (mal na to know-how)
• kirgizským väzňom, ktorí si začiatkom roka 2012 zašili ústa na protest proti neúnosným podmienkam v tamojších väzniciach
• ľuďom postihnutých pásomnicou

Treba si povedať, že prvým krokom k samovražde vyhladovaním sú rôzne typy odtučňovacích diét. V bulvárnych médiách, ale aj v odborných časopisoch ich možno nájsť nespočetné množstvo.

Z tohto pohľadu možno konštatovať, že autor tejto príručky má skúsenosť aj s pokusom o samovraždu vyhladovaním. S príchodom jari, keď všetci zhadzujeme neforemné zimné oblečenie často zisťujeme, že to nepomohlo! Neforemnosť zostala! Tukové bunky sa na nás počas zimy nalepili ako sekundové lepidlo na prsty.

Mnohí sa zhrozia!

Povedia si, že s tým treba rýchlo niečo ROBIŤ!

a…

kúpia si o dve čísla väčšie gate!

Sú však aj takí, ktorí sa pokúsia schudnúť. Autor sám podobných jarných pokusov zažil už najmenej sto, nehovoriac o tých nejarných[4]. Dá sa povedať, že autor tejto príručky je chodiaca Encyklopédia chudnutia s ohmatanými somárskymi ušami. Päť rokov vegetariánstva autora presvedčilo nielen o tom, že aj človek živiaci sa výlučne rastlinnou potravou môže byť obézny, ale aj o jeho škodlivosti. Dr. Bukovský by s autorom tejto príručky iste nesúhlasil, ale povedzme si na rovinu, kto je dr. Bukovský? Je to medzi Pozemšťanov preniknuvší zákerný ufón, ktorý ich chce ovládnuť pomocou stravovacích návykov obvyklých na agresívnej planéte Vegetarion C3 sídliacej niekde v Mliečnej (samozrejme nízkotučnej 0,5%-nej) dráhe!

Autor týchto riadkov držal diétu bodovú, delenú aj očisťovaciu na báze ovocných štiav – črevo mu to vyprázdnilo, ale mozog sa zaplnil naliehavými myšlienkami: na slaninu, na ovarové ramienko, na klobásku, na HOCIČO PORIADNE!

Mesiac poctivo jedol chrómové tabletky odoberajúce údajne chuť na sladké a presne v tom istom období v neďalekej samoobsluhe museli zvýšiť objednávku šamrolí o 100%, pretože vedúca mala z autora tohto textu hrôzu už len, keď ho zbadala vchádzať do predajne. Ako keby uzrela žraloka z filmu Čeľuste, zameraného na šamrole. Autor netvrdí, že chrómové tablety na chudnutie nemajú efekt:

1. zvýšia vám chuť na sladké (veď teraz predsa môžete!)
2. po mesiaci máte v sebe toľko chrómu, že sa lesknete ako guľa bezpečnostného kovania na vchodových dverách.

Autor má za sebou aj pokus s tzv. tukožrútskou polievkou – patrí k dobrým móresom velebiť ju, aká je chuťovo príjemná. Iste, prvé dva dni sa to tvrdiť dá, potom vás začne napínať, už len keď niekto na opačnej strane zemegule, napr. v Austrálii, čo len pomyslí na slovo kapusta! Nemusí ho ani vysloviť! Nehovoriac o tom, že pri tejto diéte kade chodíte, tade z vás páchne ako zo Záhoráčkinho suda na trhovisku.

Ryžová diéta tiež nie je zlá (prvé dva dni), neskôr vám zalepí črevá tak, že o obnovenie ich priechodnosti sa s najväčšou pravdepodobnosťou bude musieť postarať zručný špecialista zameraný na brušnú chirurgiu.

Vzhľadom na to, čo autor všetko preskákal – trúfa si povedať, že samovražda vyhladovaním je ťažko uskutočniteľná a najmä

zdĺhavááá.

K úspešnému koncu sa nedopracujete skôr ako po 40 dňoch poctivej hladovky. Autor z vlastnej skúsenosti vie (raz dokázal držať absolútnu hladovku 3 dni!!!), že práve po troch dňoch sa vám žalúdok scvrkne a nepociťujete až taký hlad. Toto relatívne príjemné obdobie však trvá len dovtedy, kým nestratíte 20% váhy – potom nastanú ťažkosti: žalúdočné problémy, svalová slabosť, duševná neschopnosť… ďalej to tu nebudeme popisovať, pretože vás nečaká nič príjemné. Končí to degeneráciou srdcového svalu a jeho zlyhaním alebo banálnou infekciou, pretože vaša obranyschopnosť bude dávno v háji.

Ak má byť však tento text k čitateľovi úprimný, treba povedať, že hladovkárov odmietajúcich jedlo pod rôznou politickou zámienkou (ale nielen politickou!) sú síce plné noviny, ale nepoznám v modernej histórii ani jediný prípad, že by niekto z nich svoj čin dokonal.

A o tých dvoch prípadoch zo staroveku sa dočítate neskôr…

[1] Tomuto druhu samovraždy výrazne napomôžete, ak sa zúčastníte parlamentných volieb, nech už odovzdáte hlas komukoľvek.

[2] Napríklad za zrušenie platnosti príslovia – sýty hladnému neverí.

[3] Výnimku z tohto pravidla tvoria oficiálni ochutnávači jedál pripravených pre rôznych monarchov, prezidentov a iných vrcholných politikov (tzv. predjedači), ktorí majú výraznú predispozíciu skôr k náhodnej samovražde otrávením sa.

[4] Matematicky to vzhľadom na počet odžitých jarí autora akosi nevychádza, ale to nie je podstatné!