Pavol Fabian

(v tete sú použité poznámky pod čiarou, ktoré sa nachádzajú na konci článku)

Ďalšou pomôckou používanou pri samovražde je plastové vrecko. Igelitové, či mikroténové je veľmi ľahko dostupné. V každej samoobsluhe si môžete odmotať z rolky umiestnenej napríklad pri pulte so zeleninou vrecúšok koľko len chcete – náklady na samovraždu sú zanedbateľné[1]. Pochopenie pre tento druh samovraždy nemajú ekologickí aktivisti brojaci proti masovému používaniu plastových obalov v potravinárstve. Niektoré reťazce sa tomuto zelenému trendu začínajú prispôsobovať a mikroténové vrecúška spoplatnili, či dokonca nahradili papierovými, jutovými, či inými textilnými taškami.

K tomuto spôsobu samovraždy môžete teda v záujme ochrany životného prostredia pristupovať uvedomelo, ale jeden fakt zostane neodškriepiteľný – ani dvadsať textilných sieťoviek natiahnutých na hlavu nenahradí jedno jediné mikroténové vrecko!

Napriek ľahkej dostupnosti a minimálnej cene potrebnej samovražednej pomôcky sa nedá povedať, že by sa tento spôsob používal masovo. Skôr ide o ojedinelé prípady. Problémom ani nie je vhodná veľkosť vrecka, ako skôr to, že keď si ho navlečiete na hlavu, pomerne rýchlo sa zvnútra orosí a vy si nemôžete ďalšie udalosti patrične vychutnať, pretože prakticky nič nevidíte.

Na tomto mieste musím trochu odbočiť od témy: neviem aké skúsenosti máte s orgazmom? Nuž, musím po pravde napísať, že ja len tie najlepšie. Pochopiteľne, hovorím o tom vlastnom. O cudzom sa hovorí dosť ťažko. Človek je väčšinou len nekvalifikovaným pozorovateľom cudzích orgazmov. Tých pár ľudí, ktorých som mal možnosť pozorovať pri ich orgazme[2] vyzerali byť tiež vrcholne spokojní. Napriek tomu musím konštatovať, že jestvuje zvláštna sorta ľudí, ktorým je aj kvalitný orgazmus málo. A vylepšujú si ho tým, že si na hlavu navlečú igelitové vrecko. Vraj im to umocňuje zážitok. Počuli ste už takú sprostosť?[3] Nuž, tu je potom ťažko rozlíšiť, či onen nešťastník chcel len zažiť onakvejší sexuálny zážitok a trochu to prehnal, alebo mal naozaj v úmysle skoncovať so životom.

Samozrejme, ako sme už poznamenali v úvode, jestvujú tisíce iných možných pomôcok a prostredí za pomoci ktorých sa dá spáchať samovražda. Rozmanitosť je v tejto oblasti taká pestrá, že nejeden ekologický aktivista bazírujúci na zachovaní biologickej diverzity v prírode by len závistlivo hľadel na jej rozsah.

Jestvujú aj osobitné druhy samovraždy medzi ktoré môžeme zaradiť napr.:

Samovražda s použitím sociálnych vymožeností, ktoré poskytuje štát

Ide najmä o dôchodcov, odkázaných na štátny dôchodok. Každý vie, že vyžiť sa z neho nedá. Takže…

alebo napríklad špeciálne pre občanov Českej republiky:

Samovražda vykonaná prechádzkou v Spálenom žľabe

Ide o prechádzku vykonanú v zimnom období v Spálenom žľabe v Západných Tatrách alebo aj v niektorých iných, úzkych a strmých žľaboch, ba vlastne takmer v každom horskom žľabe, zvlášť, ak je vyhlásený 4. stupeň lavínového nebezpečenstva. Zlé jazyky hovoria že zaručeným spúšťacím mechanizmom lavíny je vyslovenie pár slov v českom jazyku, ale autor tejto príručky sa s týmto názorom nestotožňuje, pretože lavína si nevyberá.

Pre ľudí kalkulujúcich s takýmto ukončením života azda len malé upozornenie: smrť v lavíne je dosť hnusná. Ak vám masa snehu okamžite nezlomí väz, môže trvať dosť dlho, kým sa smrť zadusením dostaví a tá bezmocnosť, keď sa nemôžete ani pohnúť a kričať tiež nie, aby ste si nevyčerpali vzduch… to nie je to pravé orechové, čo by vám táto príručka mohla odporúčať.

Napriek tomu, skialpinizmus je stále populárnejší, a draho a špičkovo vystrojení spúšťači lavín každú zimu v hojnejšom počte vyrážajú do hôr. Koľkí s úmyslom samovraždy a koľkí s úmyslom športu zatiaľ nijaký prieskum neskúmal. V každom prípade, ak niekto vyráža do hôr s úmyslom takejto samovraždy, mal by si uvedomiť, že strhnutá lavína môže zobrať so sebou aj ľudí, ktorí na samovraždu v živote ani nepomysleli. Navyše, nikto z takýchto samovrahov nemôže mať istotu, či ho lavínový pes v krátkom čase vypátra. A ak ho aj nevypátra, tak právna neistota ohľadom nezvestnosti a otázok dedičstva bude pretrvať len do jari, keď vŕšky začnú kopnieť.

Väčšina ľudí si často berie za vzor kohosi známeho a úspešného zo svojej profesnej oblasti – zo sveta vedy, literatúry, umenia, či športu…  Väčšina ľudí potrebuje pre svoj život akési vzory. Lenže aj mnohí samovrahovia potrebujú pre svoju smrť známe a úspešné vzory. Preto sme pripravili malý zoznam známych osobností, ktoré ukončili svoj život samovraždou. Možno to bude pre prípadných záujemcov o samovraždu inšpirujúce – samozrejme v tom zmysle, že:

„Takto teda nie!“

(prehľad osobností v ďalšom pokračovaní)

[1] To, že popri kapustných hlavách sa ocitne vo vrecúšku aj dobre utesnená vlastná hlava bude možné pokladať len za poľutovaniahodný omyl.

[2] Aj to len vo filmoch vysielaných po 22,00 hod.

[3] Do tejto kategórie labužníkov patril napr. americký herec David Carradine, známy zo seriálov Kung-fu.