Pavol Fabian

Prehľad známych osobností,

ktoré ukončili svoj život samovraždou

Otrava barbiturátmi, jedmi, alkoholom…

Carothers, Wallace Hume  (41) – americký chemik a vynálezca. Šéfoval výskumu organickej chémie vo firme DuPont zameranému na polyméry. V roku 1930 vynašiel neoprén a v roku 1935 nylon.

Vedec trpel chronickou depresiou a niekoľko rokov pred smrťou sa chválil členovi svojho štábu Julianovi Hillovi kapsulou s kyanidom draselným, ktorú všade so sebou nosil pripevnenú na retiazke od hodiniek.

Dňa 29. apríla 1937, dva dni po svojich 41. narodeninách, spáchal samovraždu v hotelovej izbe vo Philadelphii vypitím citrónového roztoku kyanidu draselného.

Claxton, Florence Ann (82), britská umelkyňa a humoristka, známa svojim satirickým postojom k hnutiu Prerafaelitov. Bola autorkou mnohých vtipných glosujúcich komentárov vtedajšieho života.  Zomrela 3. mája 1920 vo svojom dome v Grafton House v Sandowne na ostrove Wight. Spáchala starostlivo naplánovanú samovraždu predávkovaním veronalu.

Crane, Vincent  (46)  – britský hudobník, klávesista, člen skupiny The Crazy World of Artur Brown. V roku 1989 zomrel na úmyselné predávkovanie tabletkami Anadinu – bežného lieku proti bolesti na báze paracetamolu.

Dalida (54) francúzska speváčka, herečka, ktorá sa v Egypte narodila talianskym rodičom.

Počas kariéry predala viac ako 130 miliónov platní po celom svete. V posledných rokoch svojho života udržiavala postupne niekoľko kratších vzťahov, lenže ani jeden nevyústil v pevný partnerský zväzok, ktorý viac ako päťdesiatročná žena zúfalo hľadala. Na prelome rokov 1986 a 1987 ešte sporadicky vystupovala, v apríli 1987 sa naposledy stretla so svojimi priaznivcami z fan klubu, koncom apríla mala posledné živé vystúpenie v Turecku. Ťažké, v samote prežívané obdobie svojho života nedokázala prekonať a nenašla nikoho, kto by jej mohol pomôcť. Pre svoj odchod zo života sa rozhodla v noci z 2. na 3. mája 1987. Pod tlakom hromadiacich sa negatívnych okolností, fyzicky a psychicky celkom vyčerpaná a osamotená vo svojom nádhernom dome na rue d´Orchampt spáchala samovraždu skonzumovaním veľkého množstva barbiturátov. Na nočnom stolíku zanechala odkaz:

„Prepáčte mi, život je pre mňa neznesiteľný.“

Fortune, Seán  (45) – írsky katolícky kňaz, ktorého obvinili a súdili pre pohlavné zneužívanie chlapcov. Na to, že zneužíva deti sa prišlo už v diecéznom seminári, napriek tomu ho vysvätili.

Fortune zneužíval deti na viacerých miestach svojho kňazského pôsobenia: v obci Poulfour v grófstve Wexford, v Belfaste a aj v Dundalku. Obvinili ho z pohlavného zneužívania v 66 prípadoch, pričom 29 prípadov sexuálneho zneužívania bolo takých závažných, že sudca považoval za potrebné ponechať ho vo väzbe až do termínu súdu. Kňaz odmietal obvinenia vo všetkých prípadoch.

Niekoľko dní pred samovraždou ho na základe rozhodnutia Najvyššieho súdu prepustili z väzenia v Mountjoy na kauciu. Fortune sa vrátil do svojej diecézy a do svojho domova, kde si 13. marca 1999 vzal si smrtiaci kokteil drog a alkoholu. Jeho gazdiná ho našla mŕtveho v posteli.

Frič, Martin (66) – český filmový scenárista, herec, režisér a pedagóg, nositeľ mnohých ocenení. V roku 1965 mu udelili titul národného umelca. Podieľal sa na vzniku mnohých komediálnych filmov. S Voskovcom a Werichom nakrútil satirické komédie Hej rup! a Svet patří nám. Kristián a Hotel Modrá hvězda boli spoločenské komédie, Život je pes a Eva tropí hlouposti mali blízko ku crazy komédiám. Populárne boli komédie so študentskou tematikou Škola základ života a Cesta do hlubin študákovy duše. V jeho filmoch excelovali hviezdy vtedajšej kinematografie (Hugo Haas, Vlasta Burian, Oldřich Nový, Adina Mandlová, Nataša Gollová…), ktoré často za svoju popularitu vďačili práve jemu.

Martin Frič nakrútil vyše stovky filmov a napísal okolo 40 scenárov. Patril k najlepším českým filmárom minulého storočia.

Ku koncu života ochorel na rakovinu pečene. Lekári mu, pochopiteľne, zakázali čo i len myšlienku na alkohol. Frič dlho prohibíciu dodržiaval, pretože chcel ešte pracovať. Vstup vojsk Varšavskej zmluvy 21. augusta 1968 ho, tak ako väčšinu obyvateľov ČSSR nadmieru rozhorčil a nedokázal ho stráviť. Tušil, aký dopad bude mať táto okolnosť na kultúru a film. Už nemal ďalej pre čo žiť. Vzal so sekretára ukrytú fľašu koňaku a vypil ju do dna. Vzápätí upadol do kómy. Zomrel po piatich dňoch v nemocnici. K vedomiu sa už neprebral.

Garlandová, Judy (47) – americká herečka a speváčka. Jej matka jej už, ako desaťročnej, dávala prášky na spanie, čo vytvorilo slušný základ pre jej budúcu závislosť od drog a alkoholu. Svadbu mala s piatimi muži, pričom v dvoch prípadoch sa ukázalo, že nesprávne odhadla ich sexuálnu orientáciu. Koľkokrát sa pokúsila o samovraždu nie je presne známe. Jej tretí manžel Sid Luft udáva, že len počas ich 13-ročného manželstva sa o samovraždu pokúsila najmenej dvadsaťkrát. Hoci to v minulosti skúšala aj s prerezaním hrdla, napokon zomrela vo svojom londýnskom byte na predávkovanie barbiturátmi.

Goebbels, Josef (48) – nacistický minister propagandy a národnej osvety. Na konci vojny zostal s Adolfom Hitlerom v Berlíne vo vodcovom bunkri. Zastrelil sa deň po führerovej samovražde, tesne pred porážkou nemeckej armády a obsadením Berlína Spojencami. Post posledného kancelára Tretej ríše zastával tak len jeden jediný deň.

Goebbels spáchal samovraždu 1. mája 1945. V ten deň ráno okolo 8,30 hod. Goebbelsova manželka Magda spoločne s doktorom Ludwigom Stumpfeggerom uspala morfiom a kyanidom otrávila všetkých šesť svojich detí. Mŕtvoly ich detí našli Spojenci v nočných košieľkach zoradené vedľa seba. Krátko po tom manželia Goebbelsovci spoločne spáchali samovraždu. Josef sa zastrelil, jeho žena Magda sa otrávila kyanidovou kapsulou. Do ich tiel potom na Magdinu žiadosť kontrolne vystrelili tzv. ranu istoty a potom ich za pomoci benzínu spálili.

Poistka kontrolnou ranou istoty pri otrave kyanidom svedčí o dôkladnej príprave samovraždy. Francúzsky spisovateľ, dramatik a esejista Henry de Monterlant (77) mal svoj čin tiež pod kontrolou a poistený – 21. septembra 1972 vo svojom parížskom byte požil kyanid a vzápätí si strelil do hlavy. Rovnako Adolf Poche (81), rakúsky a český politik nemeckej národnosti, v 2. polovici 19. storočia poslanec Ríšskej rady. Ten po finančných problémoch v akciovej spoločnosti, ktorej bol prezidentom, si v máji 1893 vo Viedni nožom podrezal krk a vzápätí vyskočil z 3. poschodia. Ani táto kombinácia samovražedných metód mu nezaručila smrť hneď na mieste činu. Zomrel až neskôr v ten deň po prevoze na kliniku profesora Alberta.

S kombináciou to nedotiahol do konca a svoju samovraždu nepriviedol do dokonalosti Josef Klíma (40) rakúsky politik českej národnosti, ktorý bol v 2. polovici 19. storočia poslancom Ríšskej rady. Samovraždu spáchal 9. júla 1886, keď si cestou vlakom do Prahy v stanici Luštěnice strelil do spánku. Keby nestrieľal vo vlaku stojacom v stanici a v intimite kupé, ale počas jazdy a v otvorených dverách fičiaceho vlaku, mohol si spojením strelnej a skokovej samovraždy poistiť účinok.

Ale nepotreboval to.

Strela stačila.