Pavol Fabian

Prehľad známych osobností,

ktoré ukončili svoj život samovraždou

Skok z okna

Majerník,  Cyprián (35) – slovenský maliar pôsobiaci v Prahe. V jeho osude a v jeho dielach sa odzrkadľuje údel doby, kultúrnopolitické dianie, hospodárska kríza, či tábory smrti. Hlavnými hrdinami diel sa stali utečenci, vyhnanci a jazdci-osloboditelia. Patril do generácie 1909, ktorú nazývali aj „svedomím doby“. Sám seba stotožňoval s Donom Quijotom a považoval sa za bojovníka s veternými mlynmi.

Jeho nesmierny umelecký talent zastavila až krutá diagnóza. Skleróza multiplex naberajúca čoraz intenzívnejšie na svojej sile u Cypriána Majerníka rozvinula ťažké depresie. Vedel, že mu lekári nevedia pomôcť.

Svoje depresie sa usiloval pred okolím skrývať, ale prejavovali sa v ťažkých zemitých tónoch jeho malieb, v osudových výjavoch bludnosti ľudského bytia. Napriek tomu jeho samovražda všetkých prekvapila, pretože prišla nečakane – v relatívne šťastnom období, keď Česko-Slovensko oslavovalo koniec 2. svetovej vojny, iba pár týždňov po svadbe so svojou dlhoročnou domácou a družkou Karlou Patočkovou a v čase, keď sa plánoval sťahovať do nového bytu.

Cyprián Majerník pravdepodobne nezniesol prízrak blížiaceho sa ochrnutia a 4. júla 1945 vyskočil z okna svojho ateliéru. Jeho pohreb sa stal manifestom družby Slovenska a Česka.

Masaryk, Jan (62) – český diplomat a politik, minister zahraničných vecí Česko-slovenskej republiky v rokoch 1940-1948. Bol synom prvého česko-slovenského prezidenta Tomáša Gariggue Masaryka (teda toho, ktorého v úvode tejto publikácie spomíname ako autora traktátu o samovraždách).

Počas komunistického prevratu vo februári 1948 odmietol Jan Masaryk ako jediný nekomunistický minister Gottwaldovej vlády rezignovať.

Deň pred svojou smrťou sa pripravoval na vystúpenie v Národnom zhromaždení a medzi štyrmi očami rokoval s prezidentom Edvardom Benešom v jeho vile v Sezimovom Ústí. Potom sa vrátil do svojho služobného bytu v Černínskom paláci, aby si pripravil prejav, ktorý chcel predniesť nasledujúci deň pred poslancami pri oficiálnom predstavení novej vlády, v ktorej bol jediným nekomunistickým ministrom.

Pred dvadsiatou hodinou mu priniesol jeho komorník Bohumil Příhoda večeru a otvoril veľké vysoké okno v spálni. To zostalo otvorené až do rána a k nemu pribudlo otvorené osudové okno v kúpeľni. 10. marca 1948 o pol siedmej ráno našli Masaryka mŕtveho pod oknom kúpeľne svojho bytu. Hĺbka pádu bola 14,5 metra. V kúpeľni bol neporiadok, rozhádzané vankúše zo spálne, jeden sa nachádzal priamo vo vypustenej vani. Jeho smrť je dodnes záhadou. Existujú celkovo tri teórie: podľa jednej išlo o vraždu (Masaryka z okna jednoducho vyhodili), podľa druhej o samovraždu (Masaryk vyskočil sám) a podľa tretej verzie sa Masaryk pokúšal po rímse utiecť zo svojho bytu (v ktorom sa v tej chvíli pohybovali neznámi votrelci) a z rímsy spadol.

Oficiálnu správu o Masarykovej smrti, ktorá hovorila o samovražde z depresií vydali úrady ešte pred výsledkom súdnej pitvy. List na rozlúčku sa nenašiel.

Monicelli, Mario (95) – režisér a scenárista, posledný z veľkých majstrov talianskeho filmu s tromi nomináciami na Oskara na svojom konte. Spolupracoval s takými hercami ako Vittorio Gassman, Marcello Mastroianni, Aleberto Sordi, Nino Manfredi, Totou, Claudia Cardinale…

Monicelli zomrel 29. novembra 2010 vo veku 95 rokov. Okolo deviatej večer spáchal samovraždu skokom z okna na 5. poschodí  nemocnice San Giovanni v Ríme, kam ho prijali pár dní predtým pre rakovinu prostaty. Dvojposteľovú nemocničnú izbu mal sám pre seba. Telo našli na chodníku pri kvetinových záhonoch.

V roku 1946 spáchal samovraždu aj otec Maria Monicelliho, autor a novinár Tomaso Monicelli.

Režisér Monicelli bol autorom známeho výroku:

„Smrť je vznosnou inšpiráciou umelca.“

Mrvečka, Anton (51) – slovenský herec. Trpel silnými neznesiteľnými migrénami, pre ktoré bral stále väčšie množstvo liekov. Napokon išiel na liečebný pobyt do bratislavskej Vojenskej nemocnice a odtiaľ na psychiatrickú kliniku do Pezinka. Hercov zdravotný stav sa počas hospitalizácie neustále menil. Raz prekypoval optimizmom, inokedy nemal chuť ísť ani na prechádzku.

20. apríla 1985 ukončil svoj život skokom z nemocničného okna. Pracovníci nemocnice hovorili, že mŕtveho herca našli s jemným a záhadným úsmevom na tvári.

Nedbal, Oskar (56) – český dirigent a operetný skladateľ. Stal sa jednou z najvýznamnejších osobností českého a slovenského hudobného života. Z Prahy ho vyštvali, následne nie veľmi úspešne pôsobil v Bratislave ako riaditeľ Slovenského národného divadla. Finančná kríza divadla sa v roku 1930 značne vyostrila a herci sa vzbúrili kvôli nevyplateným platom. Médiá obviňovali Nedbala a riaditeľ musel zaplatiť dlh divadla z vlastných prostriedkov. Veľmi sa tým zadlžil. Pracovné a finančné problémy, národnostné útoky a ťažkosti s médiami ho psychicky veľmi poznačili.

V decembri 1930 sa vybral na cestu do Záhrebu, kde v tamojšej filharmónii mal dirigovať premiéru svojho baletu Hlúpy Jano. Svoj život ukončil pravdepodobne samovraždou, keď 24. decembra vyskočil z okna baletnej sály divadla v Záhrebe.

Tenorista SND doktor Janko Blaho však verziu o samovražde zapríčinenej neprajnosťou a finančnými problémami spochybnil:

„No keď skúšal na Štedrý deň predpoludním v skúšobni záhrebského divadla, tam mu zrazu cez skúšku doručili telegram jeho advokáta z Bratislavy s nasledujúcim textom: Všetko zamietnuté, treba sa vyrovnať. Dr. Kuba.

Nedbal po tejto zdrvujúcej zvesti dostal astmatický záchvat a rýchlo bežal k oknu, aby sa nadýchal čerstvého vzduchu. Prudkým nahnutím stratil rovnováhu a z okna vypadol. Archivár záhrebskej opery, rodom Čech počul zúfalé volanie o pomoc. Neverím preto v Nedbalovu samovraždu. Išlo o človeka, ktorý veľmi ľúbil život a vedel ho aj dokonale užívať.“ 

Špilár, Marek (38) – slovenský futbalový obranca a reprezentant. Okrem Slovenska pôsobil na klubovej úrovni v Česku, Belgicku a Japonsku.

Dňa 7. septembra 2013 spáchal samovraždu skokom z piateho poschodia, z okna bytu v Stropkove patriaceho jeho bratovi Dušanovi.

Špilár pochádzal z rodiny, v ktorej sa to nešťastiami len tak hemžilo. Pätnásť rokov pred Špilárovou samovraždou havaroval autobus s volejbalistkami a Marekov otec, ich tréner, si zdravotné následky nesie dodnes. Pred ôsmimi rokmi zomreli pri autonehode bratranci Marekovho otca. A pred šiestimi rokmi bol Špilár s bratom na chate a pri hre detí spadla skriňa na 6-ročnú Marekovu neter, ktorá bola na mieste mŕtva.

Napriek tomu futbalistova samovražda všetkých prekvapila. Hovorilo sa o tom, že mu nevyšiel biznis, do ktorého investoval, ale aj o krachu vzťahu s priateľkou…

A možno len osud chcel pokračovať v rade rodinných nešťastí…