Pavol Fabian

Prehľad známych osobností,

ktoré ukončili svoj život samovraždou

Skok do vody

(V texte sú použité poznámky pod čiarou. nachádzajú sa na konci článku)

Dazai, Osamu (38) – japonský spisovateľ. Narodil sa v rodine bohatého statkára. Študoval francúzsku literatúru, ale štúdium nedokončil. Pre zlé študijné výsledky sa už na škole prvýkrát pokúsil spáchať samovraždu. O ďalšiu samovraždu sa pokúsil spolu s vydatou milenkou. Neskôr sa oženil s gejšou. Rodina ho za to, ale aj za jeho angažovanie sa v ľavicovom prostredí, vydedila.

Spisovateľ experimentujúci s drogami sa o samovraždu pokúsil aj s manželkou[1]. Keď sa im to nepodarilo, tak sa aspoň rozviedli. Po rozvode, v rokoch 1940-1946, prežil svoje najproduktívnejšie obdobie a vydal celý rad pomerne úspešných kníh. Po roku 1946 sa však dostal znovu do tvorivej krízy, prepadol alkoholizmu a sužovali ho aj psychické poruchy. Napriek tomu, práve v tomto období napísal svoje najpozoruhodnejšie dielo – Človek v tieni. Po vydaní tohto diela spáchal samovraždu, ktorá sa tentoraz už podarila.

13. júna 1948 sa Dazai s priateľkou Tomie utopili v dažďami rozbúrenom vodnom kanáli neďaleko spisovateľovho domu. Ich telá sa našli až o šesť dní neskôr v deň Dazaiových 39. narodenín.

Feuerstein, Bedřich  (44) – český architekt, maliar a scénograf. Od roku 1921 pohostinsky pracoval ako scénograf Národného divadla v Prahe. Pre túto činnosť ho získali bratia Čapkovci. Pre Karla Čapka navrhol v roku 1921 scénu ku hre R.U.R. Pre Národné divadlo realizoval až do svojej smrti návrhy pre 22 divadelných hier. Od roku 1926 štyri roky pracoval v Japonsku a na toto obdobie spomínal ako na svoje najšťastnejšie. Po návrate zo Sovietskeho zväzu v roku 1931 hovoril o svojich poznatkoch z tejto krajiny a odhadol ďalší vývoj smerom k stalinskej totalite. Tým si vyslúžil tvrdú kritiku Júliusa Fučíka a ďalších komunistov, ktorí hovorili o pomeroch v Rusku úplne inak. Feuerstein sužovaný osobnými problémami (trpel nervovou chorobou) a tiež kritikou svojich kolegov sa dostal do izolácie, ktorú nakoniec vyriešil 10. mája 1936 samovražedným skokom do Vltavy z pražského Trojského mosta. Hoci ho vzápätí z vody vytiahli a previezli do neďalekej nemocnice Bulovka z bezvedomia sa už neprebral.

Chappe, Claude (41) – francúzsky vynálezca, ktorý v roku 1792 vymyslel a predviedol systém optického telegrafu založeného na semaforových ukazovateľoch. Telegrafné stanice podľa jeho systému rýchlo popretkávali celé Francúzsko a stali sa prvým praktickým telekomunikačným systémom priemyslového veku, ktorý neskôr umožnil Napoleonovi ovládať jeho ohromnú ríšu.

23. januára 1805 spáchal Claude Chappe samovraždu skokom do studne. Bol vraj deprimovaný svojou chorobou a obvineniami, že svoj vynález ukradol.

Jeho telegrafný systém ukončil činnosť v roku 1852, nahradil ho elektrický prenos správ.

Knüpfer, Beneš (66) – vlastným menom Benedikt Julius, český maliar, predstaviteľ neskorého romantizmu a naturalistického senzualizmu. Úspešné boli najmä jeho zobrazenia morskej scenérie. V roku 1892  získal zlatú medailu arcivojvodu Karola Ľudovíta Habsbursko-lotrinského za obraz Súboj tritonov. Dielo bolo ocenené na Svetovej výstave v Chicagu a za 5000 zlatých ho kúpil cisár František Josef I.

V roku 1910 pricestoval Knüpfer do Prahy, aby tu usporiadal výstavu, lenže zistil, že vo vlasti už nepatrí k najžiadanejším umelcom. Či tento neúspech bol dôvodom jeho samovraždy sa možno len dohadovať.

Počas nedeľnej noci 20. novembra 1910 cestujúc parníkom William z Rijeky do Ancony skočil Knüpfer, bez toho, aby si to niekto všimol, do šíreho mora. Jadran bol v ten deň rozbúrený a loď nabrala vo vlnách meškanie 23 hodín. Maliar, ktorý sa celý život venoval zobrazovaniu rozbúreného mora s plávajúcimi nymfami, sirénami, najádami či delfínmi možno považoval chmúrne počasie a rozbúrenú hladinu za vhodnú kulisu pre svoj čin. V kufri v jeho kajute sa našiel list na rozlúčku, v ktorom napísal, že nechce zverejniť dôvody, prečo si berie život. Zároveň odkázal členom posádky parníka 200 korún[2].

Scott, Tony (68) –  britský filmový režisér a producent. Známe sú jeho filmy Top Gun, Policajt z Beverly Hills, či Déja Vu. Jeho starší brat je tiež producent a režisér Ridley Scott, ktorý sa preslávil filmami Votrelec, Blade Runer, Thelma a Luise, či Gladiátor.

19. augusta 2012, približne o 12,30 hod. Scott skočil z mosta Vincenta Thomasa, ktorý sa klenie zo štvrte San Pedro na ostrov Terminal Island na juhu Los Angeles. Priamo na moste sa našlo zaparkované Scottovo auto, čierna Toyota Prius. V nej, podľa polície, našli lístoček s kontaktnými údajmi a v Scottovej kancelárii sa potom našiel list na rozlúčku. Jeden svedok uviedol, že režisér pred skokom neváhal, ale ďalší uviedol, že pred vylezením na zhruba trojmetrový plot vyzeral nervózne, dve sekundy váhal a až potom z výšky 56 metrov skočil do vody. Dopadol tesne vedľa vyhliadkovej lode.

Režisérovo telo sa podarilo nájsť v kalných vodách pomocou sonaru asi štyri hodinu po tom, ako skočil z mosta.

Dôvodom jeho rozhodnutia ukončiť svoj život mohol byť neoperovateľný nádor na mozgu.

Schelinger, Jiří (30) – český spevák a skladateľ. Dňa 13. apríla 1981 za doteraz nie úplne vyjasnených okolností skočil z bratislavského Starého mosta do Dunaja. Jeho mŕtve telo v značnom štádiu rozkladu vylovili z vody až 7. mája 1981 pri osade Bodíky, v katastrálnom území obce Horný Bar. Spevák trpel depresiami, prepadal beznádeji, nebol schopný vyriešiť vlastnú existenciálnu krízu.

Schelinger sa vypracoval do špičky česko-slovenskej populárnej hudby, ale uvedomoval si, že jeho životný štýl je zničujúci. Podliehal pesimizmu a prázdnote, neustále konflikty podrývali jeho vôľu a túžbu po zmene. Usiloval sa ho zmeniť – prestal fajčiť, nejedol mäso, obmedzil alkohol. Začal sa stýkať s ľuďmi hľadajúcimi iný zmysel a spôsob života. Išlo o kresťansky orientovaných ľudí, ktorí sa politicky angažovali proti režimu. Spevák dúfal, že mu nový duchovný obzor pomôže vyriešiť vlastné existenciálne krízy, do ktorých stále upadal. Keď si však, napriek všetkému, niekedy vypil, všetky zásady išli bokom a spevák začal opäť vystrájať.

V deň samovraždy sa v Bratislave, kam prišiel nakrúcať Televízny klub mladých, cestou zo štúdia zastavil vo vinárni Veľkí františkáni, kde sa posilnil alkoholom a údajne aj marihuanou. Cestou do hotela Devín, kde bol ubytovaný sa na Hviezdoslavovom námestí pred hotelom Carlton zoznámil so svojou fanúšičkou a jej priateľom a neskôr ešte s dvomi ďalšími mužmi. Spoločnosť sa začala navzájom provokovať a hecovať ku skoku z mosta do Dunaja. Najprv sa vybrali na Most SNP, ale ten sa im zdal byť privysoký, tak zamierili na Starý most. Tu sa jeden z neznámych mužov náhle vyzliekol a skočil do Dunaja. Schelinger takmer okamžite zareagoval – odovzdal svoju tašku a skočil z mosta tiež, lenže oblečený. Prvého zo skokanov našli záchranári, ako sa urputne drží bójky na hladine Dunaja o pár chvíľ neskôr. Telo Jiřího Schelingera vyplavil prúd veľtoku neďaleko Dunajskej Stredy až o tri týždne.

[1] Spoločná samovražda je v japonskej kultúre pomerne častý jav.

[2] Suma  sa rovnala vtedajšiemu mesačnému platu úradníka IX. triedy alebo dvojmesačnej mzde robotníka v tehelni.