Jordánskymi kaňonmi a púšťami – 6. časť - Pavol Fabian - Blog

Jordánskymi kaňonmi a púšťami – 6. časť

3. júna 2023 09:10, Prečítané 1 966x, Pavol Fabian, Hory, O cestách kdekade...

Ďalší deň sme sa opäť vydali do Petry. Tentoraz sme vošli hlavným vchodom cez návštevnícke centrum a vydali sa kaňonom Síq k Pokladnici. Medzi oficiálnym vchodom a vstupom do kaňonu (cca 500 metrov) sa možno odviezť na koni. Jazda je vraj započítaná v cene vstupného, ale majitelia zvierat si aj tak pýtajú bakšiš vo výške 5 JOD.

Za cieľ našej dnešnej túry sme si dali lokalitu, ktorú navštevuje len málokto. Asi aj preto, lebo celá trasa meria 25 kilometrov a je bokom od všetkých ostatných miestnych atrakcií. Minulý rok sa vraj dalo podstatnú časť trasy absolvovať prenajatým autom, ale Jordánci túto možnosť zrušili, a tak sme k najvyššiemu vrchu v tejto lokalite zvanému Jabal Harun (1 329 m. n. m.) museli ísť po svojich.

Síq

Na vrchole hory sa nachádza Áronova hrobka, ktorú možno už z diaľky rozpoznať podľa bielej fasády. Celá túra trvá okolo 5 – 6 hodín a je dobré zobrať so sebou dostatok vody, pretože po ceste ju nikde nezoženiete. Táto túrka sa nakoniec ukázala byť náročnejšie ako výstup na najvyšší vrch Jordánska Jabal Umm al Dami, ktorý sme absolvovali o pár dní neskôr. Hrobka je podľa židovskej, kresťanskej a miestnej moslimskej tradície údajne miestom pohrebiska Mojžišovho brata Árona.

Okrem nás si v ten deň za rovnaký cieľ putovania vybrali len dvaja mladí Francúzi. Terén bol v spodnej časti orientačne dosť neprehľadný a tak nečudo, že po hodinke chôdze sme naďabili na mladú osamotenú Švajčiarku, ktorá tu zablúdila. Vôbec nemala v úmysle štverať sa na Áronovu hrobku. Nakoniec sa k nám voľky-nevoľky pridala, pretože nechcela sama blúdiť neznámym terénom a my sme vzbudzovali dojem, že vieme kam ideme a čo činíme, takže sme jej dodali potrebné istoty, podobne ako známy volebný slogan Smeru svojmu voličstvu.

Áronova hrobka na vrchole vzdialeného kopca je zamknutá, preto sme sa cestou zastavili v jednom beduínskom obydlí, kde vraj kľúč od hrobky opatrujú. Kľúč sme získali, i keď nebolo isté, či je to ten pravý. Ako dozorca nad kľúčom sa s nami vydal na cestu malý chlapec na oslovi.

Keď sme konečne vyliezli na vrchol, ukázalo sa, že kľúč pasoval do dverí, ale zároveň sa ukázalo, že nie je najmenší dôvod hrobku zamykať. Vnútri bola len jedna úplne prázdna miestnosť, ak nerátam koberce na zemi. Zamykať niečo, kde nič nie je a to nič sa nachádza navyše na takmer neprístupnom mieste, mi pripadá mierne nezmyselné. Hoci pamätná tabuľa tu sa nachádzajúca tvrdila, že vo svätyni zakončenej bielou kupolou sa pod modlitebňou nachádza krypta. Tú sme však nevideli. Nič to však nemení na veci, že Áron je miestnymi ľuďmi z Wadí Musa a beduínmi uctievaný a domorodci si ho pripomínajú na každoročnom festivale konanom v jesenných mesiacoch.

Cestou k Áronovej hrobke

Áronova hrobka na vrchole Jabal Harun

Áronova hrobka

Namiesto krypty nám Áronova hrobka predsa len čosi poskytla – nádherné výhľady do okolitej krajiny, vrátane Izraela.

Výhľad z Áronovej hrobky

Výhľad z vrchola Jabal Harun

Video:

Panoráma od Áronovej hrobky

Petra, ktorá je od roku 1985 pamiatkou UNESCO a býva označovaná za jeden zo siedmich nových divov sveta je skvelou lokalitou pre všetkých milovníkov historických pamiatok. Podobnú lokalitu inde v Jordánsku a možno ani na celom Blízkom východe nenájdete. Leží skrytá v drsnej krajine a je prístupná len úzkou rozsadlinou (Síq) medzi rozoklanými skalnými útesmi červenej farby alebo zmieneným zadným vchodom. V dobe železnej ju obývali Edomiti, ale najväčší rozkvet dosiahla s príchodom Nabatejcov. Ich nové poňatie umenia a architektúry ovplyvnené prevládajúcou helenistickou kultúrou, dalo vzniknúť nádherným pamiatkam vytesaným do červených skál. V meste nájdete neporušené amfiteátre, domy, hroby, kláštory, chrámy, paláce a víťazné oblúky. Všetky tieto poklady sú zdobené zložitými sochami a poukazujú na zručnosť Nabatejcov v oblasti sochárstva, plastiky a fresiek. Mesto dnes pôsobí ako tichý odkaz starého sveta. V 3. storočí pred naším letopočtom bola Petra slávnym hlavným mestom Nabatejského kráľovstva. Nabatejci obchodovaním postupne získali veľké bohatstvo a založili stabilnú monarchiu. Jej metropolou sa stalo skalné mesto Petra. Vzniklo na mieste, kde sa stretávali tri strmé údolia a roztvárali sa v široké priestranstvo. Svoj štatút hlavného mesta získalo vďaka výborným bezpečnostným podmienkam – skryté v horách, s ľahko kontrolovateľnými prístupmi bolo prakticky nedobytné. Živé napojenie na vtedajšie hlavné obchodné cesty viedlo k nebývalému rozkvetu mesta hlavne v 1. storočí po Kristovi. Vtedy mala Petra okolo 40 000 obyvateľov a práve vtedy vznikla väčšina pamiatok, ktoré nechali nabatejskí panovníci vytesať do skál. Po obsadení mesta Rimanmi sa jeho rozvoj spomalil, ale aj v tých časoch vznikali monumentálne stavby. Dôležitosť Petry stále klesala. Po dobytí Arabmi začala chátrať a v 14. storočí úplne upadla do zabudnutia. O jej existencii vedeli len miestni beduíni.

Západní cestovatelia Petru znovu objavili až v roku 1812. Populárna sa stala vďaka filmu Indiana Jones a posledná krížová výprava. Až do 80. rokov 20. storočia bola Petra domovom miestnych beduínskych kmeňov. Jordánska vláda ich odtiaľ potom vysťahovala a dala pre nich vybudovať nové mesto. I napriek tomu sa mnoho beduínov vrátilo a dodnes žijú v tunajších skalách.