Jordánskymi kaňonmi a púšťami – 9. časť - Pavol Fabian - Blog

Jordánskymi kaňonmi a púšťami – 9. časť

7. júna 2023 12:27, Prečítané 920x, Pavol Fabian, Hory, O cestách kdekade...

Nasledujúci deň bol venovaný plavcom – teda všetkým, okrem mňa. Časť partie sa išla potápať, časť kúpať k Červenému moru. Hoci sa tu nachádzajú aj voľne prístupné pláže, všetci sa rozhodli pre súkromnú, kde pýtali vstupné 13 JOD. Pokrytci argumentovali tým, že súkromná pláž bude vraj čistejšia. Pravdovravní priznali, že rozhodujúci argument pre súkromnú pláž bol – informácia, že by tam mohli podávať aj ozajstné, to znamená alkoholické pivo!

Pivo!!!

Ja som zostal v príjemne klimatizovanej izbe, navyše s veľkou točiacou sa vrtuľou na strope, v Arab divers. Koniec-koncov kúpať sa dalo aj tu. Sotva päťdesiat metrov a desať schodov od dvier našej izby sa modral lákavý hotelový bazén.

Arab divers

Celkom slušne tu fungovala wifina, takže po desiatich dňoch bez spojenia to bolo celkom lákavé. Navyše som si zotrvanie v izbe zdôvodnil aj tým, že moja zranená noha potrebuje oddych. Pôvodne som síce uvažoval o tom, že by som išiel na výlet do Eilatu, ktorý bolo vidieť na druhej strane Akabského zálivu. Rozšíril by som si tým portfólio mnou navštívených krajín aj o Izrael. Na internete som si zisťoval, ako sa dá do Eilatu dostať a vyzeralo to celkom reálne, i keď nie lacno. Časť cesty by som musel ísť taxíkom, časť cesty pešo. Neistý by bol návrat do Jordánska. Skúsenosti ľudí, ktorí to už absolvovali a pochválili sa tým na nete boli nejednoznačné. Keď som k tomu prirátal úmornú horúčavu a nie príliš lákavú „panelákovú“ panorámu Eilatu pozorovateľnú ponad more, môj záujem o toto novovybudované prímorské letovisko bez historického centra ochabol.

Izraelský Eilat na druhej strane Akabského zálivu

Ale nehlivel som na hoteli celý deň! Predsa len som zišiel k moru aj ja, pretože hoci neplavec, vždy si aspoň nohy omočím v každom mori, či oceáne, ku ktorému sa dostanem. Prístup k vode bol dosť krkolomný. Mal som pocit, že sa k moru prebojúvam cez bývalú skládku komunálneho odpadu. Toľko sklenených črepín rozosiatych po zemi som už dávno nikde nevidel… to všetko len kúsok od verejnej pláže.

Samotná kamenito-piesočná pláž bola pomerne čistá. Ružovkasté hory v pozadí vytvárali príjemný obraz. Voda v Akabskom zálive lákala svojou čistotou, modravosťou, krásnou priehľadnosťou a chladivosťou. Nelákala tým, že v nej nútene plávalo zopár bližšie neurčených hadov. To bol dostatočný dôvod, aby som sa dlho v zálive nečľapkal, pretože byť pohryzený hadom vo vode je rovnaká hanba ako byť pohryzený krtom vo vzduchu.

Akaba je známa tými najúžasnejšími koralovými útesmi, ktoré sú vyhľadávané milovníkmi potápania a šnorchlovania. Podmorský život ukrýva vzácne pestrofarebné ryby, z ktorých pätina žije len tu. Teplé počasie sem priťahuje tisíce turistov, predovšetkým počas jari, jesene a zimy. Výhodná poloha Akaby na mieste, kde sa stretáva pevnina s morom medzi tromi kontinentmi pritiahla obyvateľov už pred viac ako 5 500 rokmi. Ich odkaz zostal živý vďaka niekoľkým mestským pamiatkam. Za zmienku stojí napríklad arabská pevnosť zo 14. storočia, dávne islamské mesto, zvané Ayla a múzeum a dom Sheriffa Hussien bin Aliho, prapradeda kráľa Abdulláha II. Centrum mesta je známe živým piatkovým trhom s lokálnymi výrobkami, barmi a klubmi.

Akaba

Ráno sme vyrazili na vyše tristo kilometrov dlhú trasu z Akaby do Madaby. Výhľad po ľavej strane z nášho minibusu značnú časť cesty vypĺňalo Mŕtve more. Bolo nemysliteľné, aby sme sa pri ňom nezastavili. Najprv len nakrátko pri skalnom útvare predstavujúcom vraj povestnú Lótovu ženu, ktorá sa obzrela hoci sa nemala a skamenela. Neskôr sme zostúpili aj na pláž.

Lótova žena

V pláne sme mali aj návštevu kaňonu Wádí Hidan. Je to jedna z najkrajších tiesňav v Jordánsku poskytujúca pohľady na čierne čadičové skaly a mnoho prírodných bazénov a tobogánov, v ktorých si možno aj zaplávať. Do tiesňavy je vstup povolený len s miestnym sprievodcom, prechod kaňonom trvá tam aj späť asi tri hodiny a na ceste sa pláva aj zlaňuje. Nejde o žiadny náročný kaňoning. My sme, žiaľ, mali smolu. Pre silné dažde, ktoré sme zažili počas uplynulých dní bol kaňon uzatvorený, pretože valiaca sa voda ho znepriechodnila.

Mŕtve more tvoria dve jazerá spojené kanálom na severe napájané vodou z rieky Jordán. V miestach, kde Jordán vteká do mora, bol pokrstený Ježiš. Hladina Mŕtveho mora je viac ako 400 metrov pod úrovňou mora. Voda obsahuje šesťkrát viac soli než voda v oceáne a vysoké percento ďalších chloridov, bromidov a iných zlúčenín. Na dotyk jemne mazľavá. Z týchto dôvodov by ste v nej márne hľadali nejakého živočícha. Až na pár mikróbov je voda skutočne mŕtva. To ale neznamená, že je škodlivá pre človeka. Pozitívne účinky na pokožku sú dokázateľné a preto sa na pobreží dá nájsť viacero ozdravovní, kúpeľov a pláží. Jednu z nich sme navštívili.

Mŕtve more z okna minibusu

Kúpanie v Mŕtvom mori je nezabudnuteľný zážitok. Vďaka silnej koncentrácii soli si v tejto vode zaplávajú i takí ľudia, ako som ja! Bez obáv sa môžete položiť do vody na chrbát, prezerať si pritom okolitú prírodu, čítať knižku a vychutnávať slniečko a ticho. Treba sa však vyvarovať akémukoľvek kontaktu vody s tvárou a predovšetkým s očami a nosom. Podarilo sa mi pár kvapiek do nosa natiahnuť a to peklo, čo nastalo, trvalo najmenej desať minút! Moja profesorka anatómie na strednej škole, MVDr. Miholová bola jogínka, o ktorej bolo známe, že polievky konzumuje zásadne nosom. TOTO by však nedala ani ona!

V Mŕtvom mori sa vraj ani netreba snažiť plávať, lebo to aj tak nejde. Neviem to posúdiť, pretože ja neviem plávať ani v živom mori. Tu som sa len položil do vody na chrbát a rukami som vesloval ako keby som bol výletný čln na Železnej studničke. Pohybovať sa treba opatrne a pomaly. Nohy som mal dorantané z treku. Zdobili ich viaceré odreniny a pľuzgiere. Bál som sa, že ranky ma budú v presolenej vode páliť, ale prekvapivo to nebolo nič neznesiteľné. Po vykúpaní sa odporúča sprcha v sladkej vode bez použitia mydla, aby sa nezmyli liečivé látky.

Mŕtve more

Na pláži, ktorú sme navštívili, hliadkoval jeden miestny bejvočák/plavčík, ktorého funkcia mi nebola celkom jasná, keďže tu sa nemôže utopiť ani polystyrén. Pochopil som po chvíli, keď priniesol veľkú misu plnú čierneho mazľavého a vraj liečivého bahna. Za mierny poplatok 3 JOD sme sa ním mohli natrieť. Razom sme sa všetci zmenili na černochov bez toho, aby sme museli zmeniť aj svoju vnútornú identifikáciu s touto zmenou – ako je to teraz moderné….

Pláž bola ľudoprázdna. Po hodinke prišli traja mladí cudzinci a neskôr aj pár stredného veku – pravdepodobne domáci. Žena do neho patriaca a zároveň patriaca do váhovej kategórie 100+ sa v mori kúpala v súprave pôvodne určenej na joging. Jej oblečenie mi pripadalo rovnako čudné ako plavky na mojom plávaním nepoškvrnenom tele.

Neviem, ako je to pri Mŕtvom mori na iných plážach, ale na tejto „našej“, ak by ste chytili náhlu brušnú príhodu, nemali ste sa kam utiahnuť, aby ste problém vyriešili „prírodným“ spôsobom. Jediné WC sa nachádzalo vo vstupnej hale budovy penziónu a reštaurácie. Prevýšenie medzi plážou a jediným WC sa približovalo prevýšeniu medzi Everest base campom a vrcholom tejto najvyššej hory sveta. Výstup k malej kabínke tvorila prekážka v podobe asi 1 500 schodov (kamenných, drevených alebo železných, nebezpečne prežratých hrdzou). Šanca, že by ste pri tomto náročnom výstupe boli rýchlejší ako hnačka bola mizivá.

Ďalšou zastávkou na našej ceste bola hora Nebo. Výraz hora Nebo na prvé počutie vyzerá ako oxymoron, ale nie je. Nebo je názov vrchu (Mt. Nebo). Od Mŕtveho mora na horu Nebo stúpajú serpentíny až do výšky 802 metrov nad morom. Nebo sa nachádza severne od Madaby a je významným kresťanským pútnickým miestom. Sem priviedol Mojžiš svoj ľud pri úteku z Egypta, aby mu odtiaľto ukázal Zasľúbenú zem. Je to zároveň miesto, kde Mojžiš zomrel a kde ho podľa tradície pochovali.

Mt. Nebo

Okrem rozsiahleho kláštorného komplexu s úžasnou mozaikovou výzdobou, ktorý vznikol na mieste pôvodnej kaplnky, na vrchole nájdeme i vztýčený železný kríž obtočený hadom. Z vrcholu je veľkolepý panoramatický výhľad nielen na Mŕtve more a údolie rieky Jordán, ale na veľkú časť Jordánska, Izraela a Palestíny. Výhľad zahŕňa mnohé lokality známe z Biblie, či z vojnového televízneho spravodajstva – Hebron, Herodium, Qumran, Jericho, Betlehem, Jeruzalem, Nábulus, Ramallah…