Pavol Fabian

V televízii TA3 som si práve pozrel rozhovor Rastislava Ilieva s redaktorom zahraničnej redakcie Ivom Kunschom na tému 60. výročia pamätnej reči Martina Luthera Kinga: „I have a dream…“

V relácii a vo vyjadreniach redaktora Kuscha došlo k mnohým manipuláciám a vysloveniu viacerých neprávd. Obaja protagonisti totiž prezentovali Martina Luthera Kinga ako bojovníka za ľudské práva, ktoré podľa nich zahŕňali a otázky sexuálnych menšín a problematiku LGBT.

Pravda je však niekde úplne inde!

Baptistický pastor M. L. King sa začal venovať ľudským právam  v roku 1955, keď viedol bojkot verejnej dopravy v Montgomery, po tom, čo čierna Rosa Parksová odmietla uvoľniť svoje miesto v autobuse bielemu pasažierovi.

Bojoval proti rasistickému systému južanskej segregácie, organizoval a viedol protestné pochody afroamerických obyvateľov USA za právo voliť, právo na prácu, za ukončenie rasovej segregácie. Po dosiahnutí úspechu a po prijatí zákonov rušiacich rasovú segregáciu zameral svoju pozornosť na všeobecné postavenie černochov v Amerike 60. rokov a začal vystupovať (k veľkej nevôli prezidenta Johnsona) proti vojne vo Vietname.

Jednou vetou sa dá povedať, že celý život bojoval proti trom veciam: rasizmu, chudobe a vojne.

Počas svojho života nebol obhajcom homosexuálov a ani iných sexuálnych menšín. Jestvuje len jeden jediný(!) záznam o tom, že sa kedy vôbec o túto tému obtrel – išlo o jeho odpoveď v stĺpčeku časopisu Ebony v roku 1958, keď ho o radu poprosil chlapec, ktorý o sebe zistil, že má náklonnosť k rovnakému pohlaviu.

Pastor M. L. King mu odpísal/poradil čosi v tom duchu, že jeho problém vôbec nie je nezvyčajný. Vyžaduje si však starostlivú pozornosť. A napísal tiež, že chlapcove city voči mužom pravdepodobne nie sú vrodená tendencia, ale niečo, čo je kultúrne získané. Odporučil mu, aby navštívil dobrého psychiatra, ktorý mu môže pomôcť. A ešte dodal: „Už ste na správnej ceste k riešeniu, pretože úprimne uznávate problém a máte túžbu ho riešiť.“

Kingova odpoveď chlapcovi naznačovala, že homosexualitu aspoň u tohto chlapca považoval za niečo, čo sa dá prinajmenšom napraviť.

Ak by M. L. King dal homosexuálnemu chlapcovi takúto „nekorektnú“ radu v dnešných časoch, dočkal by sa odsúdenia prostredníctvom progresivistických mainstreamových médií.

Pastor M. L. King bol skrátka k otázkam LGBT úplne indiferentný, čo neskôr zneužívali stúpenci oboch strán a dokonca aj členovia jeho vlastnej rodiny, keď Kingova manželka používala niektoré jeho všeobecné ľudskoprávne výroky na obhajobu práv homosexuálov, ale jeho dcéra Bernice Kingová zas presne opačne.

Je preto úplne nepravdivé vyrábať z M. L. Kinga bojovníka za práva LGBT, pretože to tak jednoducho nebolo. Nehovoriac o tom, že pred 50-60 rokmi táto téma rozhodne nebola na pretrase dňa.

Dnes, keď v mainstreame panuje progresivistický trend, keď sa nám tu pred voľbami silou-mocou natláča agenda Progresívneho Slovenska a média a ich lokaji v roli redaktorov až smutnotrápne asistujú pri „demokratickom“ diskurse o tom, koho jedine treba 30. septembra voliť, je takáto manipulácia s osobou M. L. Kinga zradou jeho osoby, posolstva a je len trápnym manipulujúcim klamstvom.

Vy ktorí si M. L. Kinga chcete zapamätať v duchu pravdy, spomeňte si na úvodnú vetu jeho legendárneho prejavu:

„Mám sen, že budem žiť v krajine, kde ľudí nebudú súdiť podľa farby ich pokožky, ale podľa ich vlastností.”

Je priam až smutnosmiešne, ako sa Spojené štáty, ktoré síce v roku 1865 formálne zrušili otroctvo, ale nie rasovú segregáciu, za necelých 100 rokov potácajú od jedného mantinelizmu, keď v krajine panovala rasová segregácia k inému mantinelizmu, keď všetkému dominuje LGBT problematika, Me too agenda, 52 pohlaví a iné progresivitsické zhovadilosti.