Pavol Fabian

Tak som bol dnes na hríboch. Odišiel som s košíkom a s veľkou plátennou taškou a vrátil som sa s košíkom a s veľkou plátennou taškou. Prešiel som okolo 30 000 krokov po miestach, kde som v minulosti mohol hríby kosiť a nenašiel som ani ťuk!

Hovorieva sa, že skúsení hubári majú svoje tajné miesta, ktoré nechcú nikomu prezradiť, pretože tam vždy idú naisto ako Matovič do štátneho rozpočtu. Podľa mňa je to blbosť! Aj ja som  v minulosti našiel miesta, kde húb bolo viac ako na plafónoch slovenských nemocníc, ale keď som tam prišiel ďalší rok alebo ešte neskôr, tak už nikdy  som nenašiel ani jeden. A to vždy režem hlúbik – lege artis – nožom nad podhubím! Skrátka povedačka o tom, že hubári majú svoje miesta je podľa mňa nezmysel.

Neviem, prečo som tak dopadol, pretože sezóna sa zatiaľ skončila len pre starého hríba (modráka) Dzurindu a pre čudnú squadru s názvom Demokrati. Tá hubárska sezóna zjavne trvá ďalej, aspoň súdiac podľa košíkov plných húb, ktoré na Miletičke ponúkajú Cigáni nespoliehajúci sa na Matovičkovu päťstovku, ale snažiaci sa známou vrodenou pracovitosťou zarobiť si na živobytie alebo aspoň na živopitie.

Na základe moje dnešnej prechádzky po priľahlých Karpatoch môžem s dostatočnou istotou potvrdiť, že v Bratislave a okolí sa dnes nachádza len jeden hríb a to Štefan. Hríb satanský (Boletus satanas) sedí vo svojom Klube pod lampou na Palisádach a nešťastne si láme hlavu, ako sa mohlo vytvoriť také mohutné podhubie (aby sme ostali pri hubárskej terminológii) pre Ficov návrat. A hubovú polievku rozdáva na všetky strany.

Košík som teda priniesol prázdny, ale našiel som na svojej prechádzke iné veci! Napríklad túto rukavicu zavesenú na strome.

Možno je to práve tá, ktorou neznámy páchateľ (aby nezanechal stopu), odstránil z volebnej urny krúžky na hlasovacom lístku v prospech Miroslava Žiaka. Toho Miroslava Žiaka zo Sasky, ktorý sa zhovadil s údajným Blahovým ruským pasom a teraz svoj status idiota potvrdil tým, že sa rozhorčuje, ako mohol dostať len 3 628 preferenčných hlasov (nedostal sa do parlamentu), keď ho vraj krúžkovala aj jeho priateľka a veľmi dobrý priateľ. I vybral sa skontrolovať volebný okrsok, v ktorom obaja volili a ich krúžky tam nenašiel! Vôbec mu nenapadlo, že obaja, aby mali od toho naliehavého a prehnane iniciatívneho neozväzáčika pokoj,  mu mohli krúžok prisľúbiť, ale v rozhodujúcej chvíľu použiť zdravý rozum a nedať mu ho, alebo dokonca voliť aj inú stranu ako SAS-ku.

Miroslav Žiak, Vášaryová, Nvotová a iní akoby bláznivé huby pojedli. Niektoré jedovaté huby (ako napr. Arpád Soltész) nás už opustili, ale progresivisti jeho typu sa naďalej množia – ako huby po daždi.

Počas mojej dnešnej prechádzky za hríbmi som našiel ešte jednu nečakanú vec. Srnčí zhod.

Viem, že taká vec sa má neodkladne odovzdať na najbližšom oddelení OO PZ (Obvodné oddelenie Poľovníckeho združenia). Lenže tomu dosť dobre nerozumiem – niečo, čo evidentne a bez najmenších pochybností patrí srncovi, po páde na zem začne patriť OO PZ? To je ako keby som po pravidelnom každomesačnom strihaní svojich biednych vlasov mojou pani manželkou, musel ísť povinne ich odovzdať výrobcovi parochní. Zatiaľ sa teda na OO PZ neponáhľam, aj tak tam teraz majú dosť starostí s medveďmi, ktorí sa hneď na ustanovujúcej schôdzi NR SR stanú dozaista ústrednou témou rokovania (akoby Slovensko iné problémy nemalo).

To, že som bol dnes na hríboch a nenašiel som ani ťuk, vôbec nie je prekvapujúce. Je to presne v duchu toho, ako sa odvíja celý tento môj rok: Išiel som na hríby a nenašiel ani jeden. Na záhrade som zasadil broskyňu a hoci bola obsypaná kvetmi, plod mi nedala ani jeden. To isté s čerešňou. Pravidelne podávam eurojackpot a ani ťuk, ani tá najmenšia, pár centová výhra. V apríli som cestoval do Jordánska, o ktorom štatistiky hovoria, že v tomto mesiaci tam prší v priemere len štyri dni a presne tie štyri dni pršalo počas môjho pobytu. Uplynulý víkend som bol s partiou bicyklovať na Morave, aby mi spevneli a stvrdli  stehenné svaly a vyzerá to tak, že mi stvrdla skôr pečeň.

Skrátka na čom som siahol, to dopadlo presne naopak. Desím sa toho, že som na blogu napísal aj zopár protivojnových článkov. Hrozím sa, čo sa môže udiať, keď mi tohto roku vychádza presný opak chceného. Písal som o mieri a hrozí nám vojna! Čím ďalej, tým viac! Máme k nej solídne našliapnuté. Vojnoví štváči sú akční naprieč celým tzv. kolektívnym Západom. Namiesto hríba kozáka, hríb atómový.

A intelektuálne elity mlčia. Akoby sa obávali, že to dopadne ako so mnou. Budú volať po mieri a strhne sa vojna. Tá definitívna.

Zdroj fotografií: autor textu