Pavol Fabian

Tak to postihlo nakoniec aj mňa. Tri roky som sa covidu úspešne vyhýbal a v stredu dve čiarky ako pri tehotenskom teste! Našťastie, zatiaľ je priebeh mierny, mal som síce horúčky, bolí ma celé telo, ale dá sa. Uchýlil som sa do postele a tam, v tom polo mátožnom nie celkom čulom stave sa mi zachcelo pustiť si na notebooku nejaký film. Najlepšie film, pri ktorom netreba rozmýšľať a ktorý by nebol s titulkami, lebo v tej chorobnej ospanlivosti som rátal s tým, že sa mi sem-tam aj privrie oko. A tak nech vnímam aspoň zrozumiteľné slovo.

I zašiel som na Netflix a zvolil český film Prezidentka. Nebyť mojej choroby, pri zdravom rozume by som si ho iste nevybral. Lenže vybral a dokonca dopozeral do konca…

Už pri prvých scénach filmu človek pochopí, a po overení si dátumu premiéry aj potvrdí, že išlo o film nakrútený na podporu zvolenia Danuše Nerudovej za českú prezidentku. Film je nakrútený na progresivistických pozíciách. Veľa napovedá scéna, v ktorej prezidentská kandidátka s filmovým menom Kateřina Čechová (v podaní herečky Anny Geislerovej) oznamuje svoje rozhodnutie kandidovať za prezidenta svojej dcére. Udeje sa to pražskej kaviarničke a Geislerová zdôvodňuje svoje rozhodnutie takto:

„Po tom, čo sa tu dialo je strašne dôležité, aby niekto skúsil vrátiť tomu úradu nejakú dôstojnosť, nejakú dôveryhodnosť, úroveň, ústavnosť.“

Inými slovami éra prezidenta Zemana a asi aj prezidenta Klausa mala predstavovať to strašné obdobie, keď sa v Česku diali nedobré veci. Čo na tom, že jestvuje kopec ľudí, nielen z radov laickej verejnosti, ale aj z radov politológov/analytikov, ktorí práve túto dvojicu vyzdvihujú na piedestál spomedzi radu hláv českého štátu.

Aby bolo politické zameranie filmovej prezidentky Kateřiny Čechovej úplne jasné, k tomu divákovi napomáha hlas rozhlasovej reportérky znejúci z autorádia v prezidentskej limuzíne v deň inaugurácie:

„Kateřina není v politice žádnym nováčkem… začínala jako překladatelka… přátelila se i s Václavem Havlem…“

Iste, Václav Havel nesmel ostať opomenutý… A divákovi je v tej istej scéne poskytnutá aj odvolávka sa na našu najúžasnejšiu slovenskú prezidentku:

„Kateřina Čechová se stala prezidentkou České republiky a je tak první ženou naši historie, která to dokázala a je tak společně se svou slovenskou kolegyni jednou z mála na celém světe.“

V anotácii k filmu je uvedené, že ide o romantickú komédiu no mne to viac pripadalo ako agitprop. Síce jemný a akože nevtieravý, ale agitprop. V reáli to nakoniec nevyšlo, pretože Danuše Nerudová sa pre svoje pochybenia vo volebnej kampani nestala prezidentkou, ale pretože bábkovodiči mali v zálohe rozviedčika Pavla, všetko „dobre“ dopadlo. Koniec koncov, je to podobné ako to bolo na Slovensku – bábkovodičmi preferovaný bol Mistrík a nakoniec vyhrala Čaputová, ktorú mali ľudia z pozadia (plota) v zálohe pre každý prípad.

Film Prezidentka možno charakterizovať ako dielo z kategórie ružovej knižnice, bez štipky originality a realistického pohľadu – jednoducho gýč. Dej je ľahko predvídateľný, bez akýchkoľvek prekvapení a nečakaných zvratov. Mnohé scény vzbudzujú  úsmev na tvári vo chvíľach, keď to určite nebolo zámerom tvorcov. Dej je presladený tak, že človeku chvíľami príde až nevoľno. Vedľajšie postavy sú nerozvinuté a tvoria vlastne len kulisu, hoci napríklad s postavou ochrankárky Martiny sa dalo pracovať. (Je absolútne nepredstaviteľné aby osobná strážkyňa na otázku nadriadeného, kde je prezidentka, len tak nezúčastnene mrdla plecami).

Z tých zopár málo scén, kde filmová prezidentka akože vyjadruje svoje politické postoje a riešenia problémov vyplýva, že má blízko k progresivistickému zmýšľaniu. To by mi napokon až tak neprekážalo (veď ľudia sú rôzni a môžu chybovať), ale v tomto kontexte mi neladí, že filmové priezvisko prezidentky tvorcovia zvolili také jednoznačne vlastenecké a najmä mi do celej tejto koncepcie nezapadá dlhá scéna, keď počas vianočného večierka po príchode prezidentky do sály celá spoločnosť hrdo a dojate odspieva celú(!) českú hymnu.

Aby sme si rozumeli, mne neprekáža spievanie národnej hymny, naopak som proti progresivistickým plánom na rozriedenie národov v eurosojuznom kotli, len si neviem predstaviť, že by v nejakom slovenskom filmovom projekte slovenský prezident mal priezvisko Slovák a spoločnosť by v jeho prítomnosti po stojačky, hrdo, oddane, precítene a dojate odspievala celú slovenskú hymnu.

Na to, aby som si pozrel film Sviňa podľa predlohy Arpáda Soltésza som doteraz nedostal guráž, ale predpokladám, že ide o „dielo“ z rovnakej kategórie z hľadiska etiológie jeho vzniku. Len predpokladám, že Prezidentka je predsa len trochu kultivovanejšia.

Film Prezidentka je propagandistický brak. Žasnem, že české herecké hviezdy – Ondřej Vetchý (v role prezidentkinho amanta tzv. „z ľudu“) a Anna Geislerová v ňom prijali účasť. Alebo… vlastne ani nežasnem, dalo sa od nich čakať iné?