Z Amritsaru do Péšávaru – 2. časť - Pavol Fabian - Blog

Z Amritsaru do Péšávaru – 2. časť

30. decembra 2023 09:47, Prečítané 1 122x, Pavol Fabian, O cestách kdekade...

Už pri prvých krokoch ulicami sme zistili, že Amritsarčania sú veľmi družní a priateľskí. Neustále sa na nás niekto obracal v úsmevom na tvári a s frázou how do you do?, how are you? prípadne where are you from? A my sme odpovedali ako pokazený gramofón (mimochodom, uvedomujete si, že táto zaužívaná fráza je nezmysel? Správnejšie by bolo povedať – opakuje sa ako pokazená gramofónová platňa). Odpovedali sme teda stále to isté – Hello, I am fine, resp. we are from Slovakia. Keď sa dozvedeli odkiaľ sme, buď otázku položili ešte raz (zjavne o Slovensku v živote nepočuli) alebo sa usmiali, uznanlivo pokývali hlavou a bolo jasné, že nemajú šajnu, kde Slovensko je. Tak sme pre istotu ešte dodali – from Europe. Vtedy obdivne pokývali hlavou – á… Európa áno, áno, už viem. Za celý pobyt v Indii a Pakistane len asi päť ľudí zareagovalo – former Czechoslovakia? Bolo to maximálne jedno percento zo všetkých pýtajúcich sa.

Čo ma prekvapilo, bola ochota domácich dať sa fotografovať. Ba priam posadnutosť tým, aby sme ich vyfotografovali. Či už spolu s nami, alebo len ich. A tak sme často fotili aj ľudí, ktorých sme vôbec nemali záujem fotiť, ale oni to chceli. Hneď po exponovaní sme im ukázali obrázok na displeji fotoaparátu, oni uznanlivo pokývali hlavou a išli spokojní ďalej svojou cestou.

Táto ochota (úplne odlišná napríklad od ľudí v Etiópii, či Mauretánii) bola až neuveriteľná a týkala sa rovnako pobytu v Pandžábe (indický zväzový štát, do ktorého Amritsar patrí) ako pobytu v Pakistane. Ale ako sa ukázalo, nie všetci sa chceli fotografovať s krištáľovo čistým úmyslom.

Pravdepodobne fotenie sa stalo osudným pre jedinú ženu v našej partii, ktorú hneď v prvý deň okradli o všetky jej peniaze. Stalo sa to na veľkom námestí pred Zlatým chrámom, ktoré je vydláždené bielym kameňom ťahajúcim pri intenzívnom slnečnom žiarení oči. Pridružila sa k nám asi desaťčlenná miestna rodina so žiadosťou o fotografovanie. A vybrali si práve našu jedinú ženskú zástupkyňu. Bola blondínka, takže o ňu bol zvýšený záujem prevažne tmavo sfarbených miestnych. Obklopili ju z obidvoch strán a doviedli k fontánke, pred ktorou si chceli urobiť spoločnú fotku. Fototermín trval pár sekúnd a sotva fotografovanie skončilo a my sme vykročili smerom ku chrámu, naša blondínka zistila, že jej v kabelke chýba peňaženka. Mala ju prevesenú krížom cez hruď a (vraj) zatvorenú zipsom. Fotografovania chtivá rodinka ešte neopustila námestie, a tak sme sa vydali za nimi. Tvárili sa dotknuto. Prekvapene sa ohradzovali proti tomu, že ich osočujeme z krádeže a tvrdili, že oni s tým nemajú nič spoločné.

Pravda však je taká, že sa na našu kolegyňu natlačili z jednej aj z druhej strany a pri takom obojstrannom tlaku mohlo dôjsť k tomu, že v podstate ani nezaregistrovala moment, keď sa jej dostali do kabelky.

Obrátili sme sa na políciu, ktorá sídlila neďaleko. Dvaja policajti v civile okamžite ochotne začali celú záležitosť riešiť. Vysvitlo, že na tomto námestí sa nachádza dokonca aj zopár kamier. A funkčných! Našu blondínku zobrali do svojej kancelárie a tam je premietli záznamy z nich. Ukázalo sa však, že presne to miesto, kam ju fotografovania chtivá rodina vmanévrovala, nie je v dosahu kamier. Policajti okradnutej ukázali viacero fotografií známych postavičiek amritsarského podsvetia, ale nedokázala nikoho identifikovať. A tak na záver jej, azda pre pocit akéhosi čudného zadosťučinenia, premietli aspoň videozáznam o tom, ako chytili nejakého iného zlodeja a v záujme jeho prevýchovy ho dobili palicami. Zábery som nevidel, ale naša spolucestujúca sa vrátila z polície dosť zdrvená. Vravela, že išlo o drsné obrázky, kde okrem bolestného jačania mláteného bolo počuť praskanie kostí a krv striekala všetkými smermi ako v hollywoodskom horore. Ak z neho neurobili mrzáka, možno ho to odnaučí kradnúť…

Podstata však zostala tá, že zlodeja sa nepodarilo nájsť. Blondínka prišla nielen o všetky peniaze, ale aj o kreditky, takže ich okamžite musela zablokovať. Tým zablokovala aj svoj ďalší prístup k peniazom a zostala bez prostriedkov. Až do konca nášho pobytu sme ju museli finančne dotovať.

Nepríjemná udalosť nás však nezdržala v programe. Akurát sme ho trochu zmenili. Dozvedeli sme sa totiž, že ďalší deň India slávi svoj azda najväčší sviatok diwali. Preto sme sa rozhodli, že povestné zatváranie brány na hraniciach Indie s Pakistanom si pôjdeme pozrieť už dnes, aby sme počas diwali mohli byť v Amritsare a riadne si ten sviatok užiť.

Ešte pred odchodom na indicko-pakistanskú hranicu Wagah sme však navštívili prvýkrát Zlatý chrám. Celkovo sme ho za dva dni navštívili štyrikrát, pretože je veľmi fotogenický, a v každom dennom období slnečné osvetlenie poskytuje iné pohľady/zábery.

Neďaleko vstupu do chrámu sa nachádza úschovňa topánok. Do chrámu totiž nemôžete ísť obutý a musíte mať pokrývku hlavy, ženy aj zahalené ramená. Krátke rukávy a krátke nohavice tiež nie sú veľmi vhodné. Pred vstupom do objektu si musíte v priľahlej umyvárni umyť ruky a nohy. Nohy si však nemusíte vykladať do umývadla. Starší by to aj tak nezvládli, takže je to vymyslené inak. Pred vchodom je vybudovaný plytký jarok naplnený vodou dostatočne široký na to, aby ste ho nepreskočili. Musíte ho prebrodiť a tým si vlastne aj umyjete nohy.

Úschovňa topánok

Ak nemáte vlastnú čiapku, v košoch pred vstupom do objektu Zlatého chrámu si môžete vybrať erárnu oranžovú šatku, ktoré tu medzi návštevníkmi kolujú dennodenne. Ich výhoda je, že väčšinou sú už zaviazané na uzol a tak si ich ľahko nasadíte na hlavu. Nemusíte si zložito a nešikovne uväzovať uzol kdesi na temene, kde sa to svojpomocne darí ťažšie. Či je to hygienické a či sa týmto spôsobom neprenášajú napr. vši, zostáva na úvahu človeku využívajúcemu túto službu. O Sikhoch sa traduje, že si celý život nestrihajú vlasy. Chlapi si ich pletú do vrkoča, ktorý potom ukrývajú pod turbanom, čo sú dozaista podmienky vhodné na rozvoj vší. Lenže sikhskí chlapi si požičiavať oranžovú šatku nepotrebujú, pretože nosia turbany najrôznejších farieb. Okrem dlhých vlasov Sikhov charakterizuje aj dlhá, väčšinou upravená brada. Je komické vidieť bradatého Sikha na rýchlo sa pohybujúcom mopede a sledovať ako mu polovica dlhej brady veje okolo hlavy na jednej strane a polovica na druhej.