Pavol Fabian

Necestujem často po Bratislave v prostriedkoch hromadnej dopravy, ale nedávno sa mi pošťastilo. Spolu s kamarátom sme sa viezli autobusom okolo Grassalkovičovho paláca.

„Počul si Čaputovú?“ spýtal sa ma zrazu kamarát a pretože často spolu politizujeme, nazdával som sa, že má na mysli nejaký prezidentkin ďalší geniálny prejav.

„Nie. Čo máš na mysli?“

„Hlásila zastávku Prezidentský palác.“

„Čo?!“

„Veď počúvaj, v informačnom systéme v autobuse hlási zastávku Prezidentský palác hlas Zuzany Čaputovej!“

Započúval som sa a naozaj. Bola to ona! Ak to, pravda, nebola umelá inteligencia… Ale načo umelá, keď priblíženie sa prezidentky k ľudu prostredníctvom hlásenia zastávky je také milé, ľudové, sympatické a najmä… marketingovo prínosné?

Po návrate domov som si pozrel názvy ostatných zastávok v bratislavskej hromadnej doprave a uvažoval som, kto by v autobusoch mohol hlásiť ich názov.

Pre zastávku s názvom Einsteinova mi jednoznačne vychádza Jožo Pročko. Hoci ani zastávka s názvom Tupého by nemusela byť zlá. Tú som však už rezervoval pre budúceho prezidenta Matoviča. A keď sa ním stane, môžu si zastávky prehodiť s Čaputovou.

Na zastávku s názvom Kozia by som mal viacero adeptiek, ale vybral by som Veroniku Remišovú.

Zastávka Muničné sklady je ako ušitá pre generála s modrou knižkou a rozdávača vojenského materiálu Jara Naďa.

Neviem prečo, ale zastávka s názvom Bukva sa mi hodí pre Braňa Grölinga.

Kuklovskú by mohol hlásiť ten, kto nezákonne a nad rozsah kompetencii disponoval kukláčmi – teda Roman Mikulec či Štefan Hamran.

Mikulášsky dvor, ako inak, by mal k dispozícii Dzurinda. Hoci hodil by sa mu aj Krpáš.

Dnes je to síce už len politická mŕtvola, napriek tomu by som zastávku Mladá garda dal Šeligovi – nesprával sa totiž inak, kým bol v parlamente.

Americké námestie by mohol dostať Ivan Korčok, hoci ten vzhľadom na svoju ohybnú chrbticu a otáčania sa podľa toho, odkiaľ vietor fúka by mohol dostať aj zastávku Veterná. A vlastne by mohol dostať čokoľvek…

Kto by mohol dostať zastávku Majerská, to azda ani nemusím vysvetľovať. Veď nech niečo významné majú aj kádeháci, keď sa už po rokoch konečne dostali znovu do toho parlamentu a vďaka svojej hlúposti z toho absolútne, ale absolútne nič nemajú.

Sulík ako sympatizant mäkkých drog a baru vypitého do dna by mohol hlásiť zastávku Trávna.

Zastávka Dievčí hrádok je ako stvorená pre Borisa Kollára, hoci teraz, keď si bol dať v Turecku nastreliť nové vlasy, tak by sa hodila aj zastávka Vlasákova. Taká, žiaľ, v Bratislave nie je. Ale možno si dal nastreliť chlpy aj do brady a v takom prípade by mohol mať zastávku Bradáčova. To by sa však musel dohodnúť s bradatým poslancom Jurajom Krúpom. Pre toho by však bola vhodná aj zastávka Plniareň plynu. Presne ako pred výbuchom totiž Krúpa vyzerá, ak človek čo len trochu naznačí niečo, čo nekriticky nechváli Spojené štáty a naopak jemne obhajuje Rusko.

Michal Šimečka, vzhľadom na množstvo čudných tokov financií podporujúcich jeho osobne i jeho stranu, by mohol hlásiť zastávku Kalné jazero. Ale, keď vezmeme do úvahy, na akú cestu nás progresívci chcú nasmerovať, Šimečka by mohol hlásiť aj zastávku Čierny chodník.

Komu je určená zastávka Gerulata je nad slnko jasnejšie.  Michalovi Trnkovi, synovi Miroslava Trnku, ktorý je spoluzakladateľom Esetu. Michal vymyslel firmu Gerulata technologies zameriavajúcu sa na odhaľovanie dezinformácií (rozumej zahmlievanie pravdy).

Klitoris sa po slovensky volá dráždec. To mi celkom nevychádza, pretože petržalská zastávka sa volá Malý Draždiak. Čo mi však vychádza, to je osoba, ktorej by som názov tejto zastávky dal nahovoriť do informačného systému bratislavskej MHD. Mária Kolíková dráždi každého príčetného. A nie je to jej sexappealom!

Aby mi však niekto nevyčítal, že zastávky by som dal nahrať len opozícii, tak zastávku Krče by som dal Andrejovi Dankovi. To, čo v posledných dňoch vyvádza, vyvoláva v súdnom človeku kŕče. Zastávka Súmračná je jednoznačná – Robert Fico. Smer SD tam má totiž svoje sídlo. Ak by niekto chcel nájsť v súvislosti so Súmračnou a Ficom inú konotáciu, tak je na omyle. Hodil by sa skôr názov zastávky Úsvit ako súmrak. Taká však v Bratislave nie je.

No a napokon zastávka Pod násypom. Tá by sa, žiaľ, hodila pri všetkej úcte a piete pre Milana Lučanského. Ten však zo známych, smutných a dosiaľ nevyšetrených príčin svoj hlas MHD v Bratislave už nemôže poskytnúť. Tak aspoň jeho syn Adam – poslanec NR SR.

zdroj foto: autor textu