Pavol Fabian

Pred pár dňami sme si pripomenuli 25. výročie bombardovania Juhoslávie vojskami NATO na čele s USA. Bombardovanie sa začalo pod falošnou/vymyslenou zámienkou o genocíde v Kosove (rovnako ako vojna v Iraku, ktorá začala zas pod falošnou/vymyslenou zámienkou – vlastníctva zbraní hromadného ničenia Husajnovým režimom.) Oba agresívne akty Severoatlantického paktu boli flagrantným porušením medzinárodného práva a konali sa bez súhlasu Bezpečnostnej rady OSN.

Jeden z horúcich prezidentských kandidátov bol v časoch vojny v Juhoslávii zástupcom v slovenskej misii pri NATO. Bol to on, kto vybavoval súhlasné stanovisko Slovenskej republiky na prelety amerických bombardérov ponad naše územie. Obdivne sa vyjadroval o ministerke zahraničných vecí USA Madeleine Albrightovej, ktorej prezývka „balkánska mäsiarka“ je všeobecne známa. Neskôr  bez mihnutia okom podporil aj nezákonnú inváziu do Iraku.

Nikoho nemôže prekvapiť, že dnes sa spriahol s Mikulášom Dzurindom, ktorý stál vtedy na čele vlády – s ďalším človekom zo slovenskej politiky, ktorý má na rukách krv  3 500 obyvateľov Juhoslávie. Jediní dvaja ministri vlády SR, ktorí neodsúhlasili prelety bombardérov boli Ján Čarnogurský a Pavel Končoš. Bývalý britský premiér Tony Blair sa s odstupom času za chybné rozhodnutie ohľadom Iraku aspoň ospravedlnil. Nádejný prezidentský kandidát s Dzurindom držia basu s Amíkmi dodnes. Sú ortodoxnejší, než sám veľký guru americkej zahraničnej politiky Henry Kissinger, ktorý mal toľko chochmesu, že aspoň spočiatku kritizoval politiku Spojených štátov v juhovýchodnej Európe. Osobitne sa mu nepozdávala angažovanosť Západu v Kosove. Chápal, že text zmluvy z Rambouillet, ktorý vyzýval Srbsko, aby prijalo jednotky NATO v celej Juhoslávii, bol provokáciou, zámienkou na začatie bombardovania. Zmluva z Rambouillet nebol dokument, ktorý by mohol akceptovať ktorýkoľvek Srb. Bol to hrozný diplomatický dokument, ktorý nikdy nemal byť prezentovaný v takejto forme a Miloševič nemohol inak, ako ho neprijať. Neskôr, po začiatku vojenskej akcie sa však Henry Kissinger rozhodol podporiť pokračovanie bombardovania Juhoslávie, keďže v stávke teraz už bola dôveryhodnosť celého NATO.

Keďže Henry Kissinhger okrem svojej funkcie ministra zahraničných vecí USA (1969 – 1977) počas svojho dlhého storočného života bol jedným z najvýznamnejších amerických diplomatov, politológov, geopolitických konzultantov a stratégov americkej zahraničnej politiky, pripomeňme si zopár jeho výrokov. Možno u zopár slovenských voličov, to povedie k prehodnoteniu ich úmyslu, komu to v sobotu hodiť.

HENRY KISSINGER:

„Je nebezpečné byť nepriateľom Ameriky, ale byť jej priateľom je smrtiace.“

K tomu nie je čo dodať…

„Nie je dôležité, čo je pravda, ale čo sa považuje za pravdivé.“

To sa týka mnohých aspektov americkej politiky a jej prezentovania svetovej verejnosti. Okrem lživého zdôvodnenia bombardovanie Juhoslávie a začatia vojny v Iraku sem pokojne možno zaradiť aj klamstvo o príčinách vojny na Ukrajine.

„Amerika nemá stálych priateľov ani nepriateľov, iba záujmy.“

To by si mal každý volič dobre uvedomiť…

„Nestáva sa často, aby sa národy poučili z minulosti, ešte zriedkavejšie je, že z nej vyvodia správne závery.“

V slovenskej ponovembrovej histórii sa to potvrdilo už mnohokrát a najčerstvejšie po prvom kole prezidentskej voľby, ale azda sa v druhom kole už to prekliatie zlomí…

„Skorumpovaní politici spôsobujú, že zvyšných desať percent vyzerá zle.“

Týmto neobhajujem ficovcov, len Kissinger potvrdzuje, že rovnakí sú VŽDY aj tí druhí…

„Sila je najvyššie afrodiziakum.“

No comment… najmä v súvislosti s agresivitou NATO za posledných 30 rokov, absolútne neporovnateľnou s agresivitou Ruska.

„Témy sú príliš dôležité na to, aby sme o nich dali rozhodovať voličom.“

US demokracia v praxi…

„V 50. a 60. rokoch sme do Európy umiestnili niekoľko tisíc jadrových zbraní. Samozrejme, nemali sme jasnú predstavu, čo s nimi urobiť.“

Rusi tomu hovoria: zachvátčiky

„Každá civilizácia, ktorá kedy existovala, sa nakoniec zrútila… História je príbehom o snahách, ktoré zlyhali, o ašpiráciách, ktoré sa nenaplnili.. Takže ako historik musí človek žiť s pocitom nevyhnutnosti tragédie.“

Nové geopolitické pomery sa už práve začali vytvárať a americká/západná civilizácia je na počiatku úpadku, ide o to, či sa to udeje bez svetovej vojny, alebo za svetovej vojny… aj o tom budú sobotňajšie voľby…

„My sme tí, ktorí operujeme proti našej verejnej mienke, proti našej byrokracii, na samom okraji zákonnosti.“

Koľká to úprimnosť od Henryho Kissingera…

Po týchto citátoch ilustrujúcich ako funguje americká zahraničná politika a americká demokracia je celkom zjavné, že v prezidentskom paláci nepotrebujeme Hujera z komédie Marečku, podejte mi pero.