Pavol Fabian

V minulých dňoch vyšlo najavo, že v nemeckom parlamente prebieha diskusia o tom, aby sa presadila obrana Ukrajiny vedená  z územia krajín s ňou susediacich – teda z Poľska, Slovenska a Maďarska. Prišiel s tým Rolf Mützenich, líder parlamentnej frakcie SPD.

Aj poslanci ostatných dvoch koaličných strán – Zelených a FDP, už skôr vyjadrili sympatie k návrhu brániť západné regióny Ukrajiny z územia NATO. A ani Emmanuel Macron sa dodnes nevzdal svojich plánov poslať na Ukrajinu vojská NATO.

Netreba pochybovať o  tom, že akýkoľvek priamy zásah do bojov z územia Slovenska, ako to navrhujú nemeckí poslanci, by v skutočnosti bol priamym premenením tretej krajiny (teda Slovenska) na bojujúcu stranu konfliktu. A to si nikto na Slovensku neželá, azda okrem pár politických lokajov…

Nie je to naša vojna a Ukrajina nebráni Európu! Jednoducho preto, lebo ju nie je pred kým brániť. Všetko, o čo Rusku ide, je, aby nemalo na svojich hraniciach americké základne a členskú krajinu NATO. A to je, vzhľadom na nemenné geopolitické a strategické pravidlá platiace po celú históriu ľudstva a teda aj po celú históriu vojenstva do istej miery legitímna požiadavka veľkých mocností, teda aj Ruskej federácie.

Súhlas Maďarska s navrhovaným bránením Ukrajiny z maďarského územia sa dá len ťažko predpokladať, súhlas Poľska je otázny a súhlas Slovenska?

Nebol možno aj toto jeden z dôvodov atentátu na premiéra Fica? Uvoľniť cestu rozvíjaniu/rozširovaniu vojny proti Rusku a extirpovať zlý slovenský mierotvorný nádor narúšajúci integritu predstieraného euroatlantického konsenzu?

Nechcem konšpirovať.

Zatiaľ ani nevieme s jednoznačnou istotou povedať, či v prípade atentátu išlo o osamelého vlka alebo o väčšie sprisahanie so širším pozadím. To ukáže až dôkladné vyšetrovanie. I keď – je otázne, či sa výsledok vyšetrovanie dozvieme. Teda aspoň v prípade, ak by sa ukázalo, že išlo o väčšie sprisahanie so širším (aj zahraničným) pozadím. V takom prípade by totiž mohla nastať situácia, že slovenská vládna koalícia by sa zľakla pochopiac, že šťať proti vetru zatiaľ ešte stále navonok predstieraného euroatlantického konsenzu sa nesmie. A kto to rešpektovať nebude, v lepšom prípade si oští gate, v horšom dostane guľku do brucha.

Dnes všetci volajú po zmieri a najviac tí, čo najviac hecovali. Keď počúvam Šimečkove slová o potrebe upokojenia situácie, otvára sa mi nožík vo vrecku! (Dúfam, že ma za túto vetu v rámci nových opatrení nezoberie NAKA, preto pre istotu podotýkam, že ten nožík je len pomyselný.)

Je pekné počúvať na Markíze u Kovačiča teológa Pastirčáka s psychológom Heretikom rozprávať o potrebe zmieru, ale ak obaja aj dnes rozdeľovali slovenskú politickú scénu na populistické strany a demokratické strany znamená to, že nič nepochopili a vlastne len ľúbivými slovami čičíkali divákov. Lebo ten spor nie je o populizme, ale o hodnotách, medzi ktorými mier vo svete stojí na poprednom mieste.

Zmier na domácej politickej scéne je síce potrebný, ale nie za cenu ústupkov! Viem, že v tej vete je istý rozpor, ale Smer by si mal uvedomiť, že takúto chybu už raz urobil. Po Kuciakovej vražde premiér Fico slušne odstúpil – ustúpil neslušnému Slušnému Slovenku, hoci talianska stopa sa ukázala ako úplná nepravda a blamáž.

Smer, ktorý sa vždy usiloval o slušnú politiku by nemal tú istú chybu urobiť znovu. Progresívci čakajú len na ňu. Oni nie sú slušní, oni necenia úprimnú snahu o zmierenie, oni to budú považovať na slabosť Smeru/vládnej koalície.

Práve naopak, Smer by mal urýchlene prijať v parlamente celú plánovanú agendu smerujúcu k tomu, aby sa nastavili demokratické a objektívne pomery v RTVS, aby sa dotiahol do konca zákon o politicky zameraných mimovládnych organizáciách štedro dotovaných zo zahraničia, zákon o novinárskej etike a rad ďalších. Zároveň by Smer a celá vládna koalícia nemala ustupovať zo svojich pozícií v otázke vzťahu k vojne na Ukrajine a špeciálne by mala jednoznačne odmietnuť plány nemeckých vládnych poslancov rozšíriť vojnu na územie Slovenska a ďalších krajín susediacich s Ukrajinou.

Zmierenie áno, ale na ústup nie je priestor.