Správa o ceste do Ruska – 7/10

Ďalší deň sme si dali za cieľ navštíviť Auróru – obrnený krížnik premenený na múzeum, ktorý 7. novembra 1917 kotvil na Neve a na Leninov rozkaz vystrelil salvu slepých nábojov ako signál pre delostrelecký pluk, ktorý začal útok na Zimný palác znamenajúci začiatok októbrovej revolúcie v Rusku.

Pred ôsmimi rokmi som sa ku krížniku dostal až vo večerných hodinách, múzeum bolo už zatvorené.

Teraz stál pred pokladnicou múzea dlhý rad čakajúcich. Okolo chodili mladí muži v dobových námorníckych uniformách, či dámy a páni v šľachtických róbach a ponúkali turistom za úplatu spoločnú fotografiu.

Na vývesnom štíte pokladne bol zverejnený rozpis cien vstupeniek, z ktorého vyplývalo, že seniori majú výraznú zľavu (800/300 rubľov). Keď som prišiel k okienku požiadal som teda o seniorský lístok.

„Eto nevazmožno, skidka toľka dľa rezidentov Rasijskej federácii!“ odmietla ma predavačka.

A opýtala sa, odkiaľ som.

„Iz Slovakii.“ odpovedám.

Predavačka na mňa žmurkla a o čosi tichšie povedala:

„Hovoríte pekne po rusky. Nikomu o tom nehovorte a ja vám dám ten seniorský lístok.“

Netuším, čo zapôsobilo. Či naozaj moja, rozhodne nie dokonalá ruština, či názov Slovenska, ktoré predsa len nie je také zaslepeno protiruské, alebo môj šarm (o ktorom som dovtedy netušil, že ho mám). Bol to však ďalší dôkaz ústretovosti, ochoty a priateľskosť Rusov, s ktorými som sa stretával počas celého pobytu.

V múzeu na krížniku sú pekne zdokumentované dejiny lode, ktorá bola nasadená aj v rusko-japonskej vojne v roku 1905, zúčastnila sa bitky pri Cušime a bojovala tiež v prvej svetovej vojne.

Krížnik Auróra

Krížnik Auróra

Krížnik Auróra

Krížnik Auróra

Krížnik Auróra

Krížnik Auróra

Krížnik Auróra

Krížnik Auróra

Krížnik Auróra

Krížnik Auróra

Krížnik Auróra

Krížnik Auróra

Krížnik Auróra

Krížnik Auróra

Od krížnika Auróra sme popri domčeka Petra I. prešli k Petropavlovskej pevnosti. Ľubke, ktorá v Rusku nikdy nebola, som platenú návštevu domčeka neodporúčal – bol som tam pred ôsmimi rokmi a veľmi tam nebolo čo obdivovať.

Domček Petra I.

Petrohradská mešita, keď bola otvorená v roku 1913, bola najväčšou mešitou v Európe mimo Turecka. Mešita sa nachádza v centre Petrohradu. Jej dva minarety sú vysoké 49 metrov a kupola 39 metrov. Zmestí sa do nej až päťtisíc veriacich.

Petrohradská mešita, keď bola otvorená v roku 1913, bola najväčšou mešitou v Európe mimo Turecka. Mešita sa nachádza v centre Petrohradu. Jej dva minarety sú vysoké 49 metrov a kupola 39 metrov. Zmestí sa do nej až päťtisíc veriacich.

Petrohradská mešita, keď bola otvorená v roku 1913, bola najväčšou mešitou v Európe mimo Turecka. Mešita sa nachádza v centre Petrohradu. Jej dva minarety sú vysoké 49 metrov a kupola 39 metrov. Zmestí sa do nej až päťtisíc veriacich.

V Petropavlovskej pevnosti vybudovanej na Zajačom ostrove, naopak, obdivovať je čo. Veľkolepý je chrám sv. Petra a Pavla, v ktorom sa nachádzajú hrobky ruských panovníkov. Zaujímavá je expozícia väznice (Tjurma Trubeckovo bastiona) s kobkami slávnych väzňov (väznili tu napríklad spisovateľa Maxima Gorkého a revolucionára L. D. Trockého). Nachádza sa tu cárska mincovňa, zbrojnica, cintorín…

 

Chrám sv. Petra a Pavla v Petropavlovskej pevnosti

Chrám sv. Petra a Pavla v Petropavlovskej pevnosti

Chrám sv. Petra a Pavla v Petropavlovskej pevnosti

Chrám sv. Petra a Pavla v Petropavlovskej pevnosti

Chrám sv. Petra a Pavla v Petropavlovskej pevnosti

Chrám sv. Petra a Pavla v Petropavlovskej pevnosti

Chrám sv. Petra a Pavla v Petropavlovskej pevnosti

Chrám sv. Petra a Pavla v Petropavlovskej pevnosti

Cely v Tjurme Trubeckovo bastiona

Cely v Tjurme Trubeckovo bastiona

Kráčajúc smerom k nášmu ubytovaniu som na Nevskom prospekte objavil na jednej budove túto pamätnú tabuľu:

Doteraz som bol presvedčený, že za prvých ľudí, ktorí postavili funkčné lietadlo svet považuje Američanov – bratov Wrightovcov. Vďaka návšteve Petrohradu a vďaka pamätnej tabuli na dome som sa dozvedel, že Alexander Fedorovič Možajskij už dvadsať rokov pred Wrightovcami skonštruoval prvé parou poháňané lietadlo. Možajského lietadlo bol trojvrtuľový jednoplošník s jednou veľkou vrtuľou vpredu, ktorý pri pokusoch v rokoch 1882 -1884 dokázal preletieť 30 metrov.

Vracajúc sa večer na adresu nášho ubytovania, plánovali sme ešte navštíviť niektorú z menších predajničiek potravín, ktoré sú často otvorené 24 hodín denne. Tesne pred desiatou hodinou (vonku bolo ešte svetlo) sme v ich okolí pozorovali zvýšený ruch, a zhluky najmä mladých mužov. O čo išlo som zistil, až keď som pred pokladníka položil svoj nákup, ktorý obsahoval aj dve plechovice piva. Pokladník ich nekompromisne stiahol z pultu a schoval.

Nechápal som.

Predavač mlčky ukázal na tabuľu visiacu nad pokladnicou:

Predaj alkoholu od 22,00 – 11,00 je zakázaný.

V niektorých predajniach, vrátane stánkov na železničnej stanici Moskovskij vokzal, boli ochotní predať alkohol aj po 22,00 hod. s podmienkou, že vám plechovicu piva, či šróbovaciu fľašu sami otvoria. Logiku som v tom len ťažko hľadal… asi išlo o alibi v štýle – ja som im to predal pred desiatou a nemôžem za to, že oni ešte pred obchodom popíjajú po desiatej…

Niektorí obchodníci regály s alkoholom po desiatej zastreli plastovým závesom, či zalepili igelitom, inde chladničku s alkoholom zamkli alebo vás jednoducho zavracal so zakázaným tovarom pokladník. Boj proti alkoholizmu, s ktorým neúspešne začal Gorbačov teda pokračuje v takejto forme. Zvyšné dni sa pre nás stali pretekmi, aby sme si stihli nakúpiť pred desiatou…

V Petrohrade na viacerých miestach predávali aj tzv. zmrzlinu pre dospelých. Na výber bolo v každom stánku aj desať druhov alkoholov, ktoré zmrzlina obsahovala. Nerozumiem síce tomu, ako môže zmrzlina obsahovať alkohol, keď alkohol je v podstate čosi ako Fridex – teda nemrznúca zmes, ale chutilo to! Zaujímalo by ma, či sa zákaz alkoholov od 22,00 – 11,00 týkal aj predaja tejto zmrzliny?

Mimochodom, napriek sankciách a českému oficiálnemu mimoriadne odpudivému prístupu k Rusku, všade v Petrohrade možno kúpiť české pivá…

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Klimáčkove Hejtovaňja

14.04.2026

Tak som si kúpil knihu Viliam Klimáčka Hejtovaňja. Bol som trochu v šoku sám zo seba a z toho, čo som urobil, ale začítal som sa v kníhkupectve do prvej poviedky a zaujala ma. Vtipný sa mi zdal jej námet vyjadrený už v názve – Keby mali štúrovci internet – i skutočnosť, že autor ju napísal v šturovčine, či pošturovčenej dnešnej slovenčine. Nechcem tento [...]

Plusy a mínusy Orbánovej prehry

13.04.2026

Orbánova jednoznačná prehra v maďarských voľbách nám ukazuje, že všetky tie reči o tom, ako sa maďarský „despota“ zabetónoval pri moci, ako si podmanil väčšinu médií a ako obmedzil tamojšiu demokraciu vo svoj prospech, sa ukázali ako falošné, pretože, ak by to bolo skutočne tak, Orbán by predsa nemohol tak drvivo prehrať. Čiže prvé plus a zároveň poučenie [...]

Artemis

10.04.2026

ropa, rafinéria, MOL, tanker,

Opravy na ukrajinskom úseku ropovodu Družba sa skončili, oznámil MOL

22.04.2026 09:05, aktualizované: 09:20

Spoločnosť Ukrtransnafta je pripravená obnoviť tranzit suroviny do Maďarska a na Slovensko.

rusko ukrajina

ONLINE: Ukrajina a Rusko hlásia obete a ranených po nočných útokoch

22.04.2026 08:25

Ukrajina sa bráni ruskej agresii piaty rok.

shmu

Do Európy sa vracia chlad: po krátkom oteplení príde prudký zlom

22.04.2026 08:00

Chladný charakter počasia môže pretrvať aj na začiatku mája.

North Korea Belarus

Lukašenko ľutuje zrušenie vedúcej úlohy komunistickej strany. Chcel by zaviesť diktatúru, akú má Kim?

22.04.2026 08:00

Samozvaný bieloruský prezident dal najavo, že by sa mu v niečom páčil návrat do obdobia totalitného Sovietskeho zväzu.

Pavol Fabian

o cestovaní, o horách, o knižkách, o hocičom...

Štatistiky blogu

Počet článkov: 741
Celková čítanosť: 2767881x
Priemerná čítanosť článkov: 3735x

Autor blogu

Kategórie

Archív