Pavol Fabian

Napriek tomu, že už uplynulo veľa rokov od čias, keď som chodil na základnú školu, stále mi z literárnej čítanky  v pamäti väzí jeden text. Pamätám si len motív, myšlienku, takže už neviem, či išlo o príbeh bratov Grimmovcov Starý otec a vnuk,  o báseň Jana Nerudu Otcova mísa alebo išlo o iného autora/iné spracovanie.

V príbehu/básni ide o to, že nemohúcemu starému otcovi sa už trasú ruky, rozlieva polievku a svojou nešikovnosťou rozbije tanier. Nahnevaný otec sa podujme vyrobiť dedovi koryto, čím chce zabrániť ďalšiemu rozbíjaniu a rozlievaniu, ale zároveň ho tým vylúči od spoločného stola a v podstate poníži na roveň hospodárskych zvierat žijúcich v gazdovstve. Keď to uvidí vnuk, chce, aby ho otec naučil robiť koryto:

„…aby som ti, až budeš aj ty starý, mohol vyrobiť koryto tiež.“

V tom príbehu spracovanom rozličnými autormi sú jemné nuansy, ale hlavná myšlienka je tá istá a stále prítomná.

Príbeh poukazuje na život spoločnosti. Staroba čaká ma každého bez výnimky. A to, ako sa deti chovajú k svojim rodičom zanecháva odraz v ich deťoch. Neruda chcel vystihnúť vzťah syna k otcovi, ktorý si pre svoju sebeckosť neuvedomuje, že osud, ktorý dedovi chystá, čaká raz aj na neho samotného.

Tento motív nie až taký výnimočný, v indoeurópskej kultúrnej tradícii sa traduje celé stáročia, nie je preto dôležité, či si myšlienku Neruda požičal od Grimmovcov alebo čerpal niekde inde.

Pozeral som do súčasných čítaniek pre 5 až 9. ročník základnej školy, či v nich je tento text stále. Nenašiel som ho, čítanky sú v drvivej väčšine zamerané na slovenských autorov, čo je koniec koncov správne. Ale možno, v tomto prípade sa mohla urobiť výnimka, lebo naozaj ten morálny apel je dosť výrazný a potrebnejší, ako klásť si otázku – prečo krava nenosí žiadnu kravatu (P. Nagy). Ako môžem dokumentovať na vlastnom prípade, mám ten apel dodnes zažratý v pamäti ako tetovanie na koži starého kriminálnika. Koniec koncov morálne posolstvo príbehu vychádza zo štvrtého božieho prikázania: Cti svojho otca a svoju matku, aby si dlho žil na zemi, ktorú ti dá Pán, tvoj Boh!

No a prečo ten dlhý úvod?

Dnes sa deťom v školách predkladajú na čítanie čudesné príbehy. Napríklad v rámci projektu Svetlo pod perinou https://svetlopodperinou.sk/ vnucujú deťom príbehy o – v podstate nímandoch typu Juraj Rizman, o ktorom je v tomto projekte rozprávka s názvom Chlapec, ktorý robil zle a polepšil sa. Paradox je, že v tomto projekte sa vedľa skutočných osobností s veľkým O, akou bez pochýb bol aj Milan Rastislav Štefánik, vyskytuje viacero podobných figúrok, ktoré síce dokopy nič nedosiahli a zviditeľnili sa najmä jedine správnymi progresivistickými postojmi.

Alebo – a čo je ešte horšie – sa deťom ponúkajú publikácie typu knižky „Čo robia mama s ockom?“, ktorá je určená pre 6-ročné deti a údajne prináša informácie o vzťahoch, a to aj sexuálnych medzi dvomi ľuďmi. Alebo sa propagujú Metodické pokyny, ktoré vydala Svetová zdravotnícka organizácia určené deťom od 0 do 4 rokov, usilujúce sa deti naučiť mať potešenie z dotýkania sa svojho tela a viesť ich k skorej detskej masturbácii.

S takouto mentálnou výbavou, resp. s absenciou textov ako je Dedova mísa vo výchovnom procese sa nemôžeme čudovať dnešným mladým, na dúbravskom gymnáziu či inde, že im chýba akákoľvek úcta k starším.

Mimochodom, vy starší a najmä staršie čitatelia/čitateľky, stalo sa vám za posledného polroka, že by vám nejaký mladík vo verejnom dopravnom prostriedku aspoň raz ponúkol svoje miesto? Ak áno, je to väčší zázrak ako zjavenie Panny Márie vo Fatime.

Ja okno nemám, pamätám si veľa, preto ma len tak jednoducho nejaký snaživý progresívny aktivista neoblafne.