Len idiot (ako nemenovaný bradatý opozičník) môže nedržať palce, aby to bola Bratislava

27. decembra 2024 10:31, Prečítané 2 120x, Pavol Fabian, Dianie okolo nás

Keď som písal tento text ešte som nevedel o dnešnej informácii o tom, že Slovensko je podľa ruského prezidenta Vladimíra Putina pripravené hostiť rozhovory medzi Ruskom a Ukrajinou a Moskva nie je proti. O Putinovom vyhlásení vo štvrtok informovala agentúra Reuters s odvolaním sa na ruskú agentúru Interfax. To, samozrejme ešte neznamená, že Bratislava to má isté. Na súhlas s našim hlavným mestom treba dvoch. Čiže svoj text som len doplnil o tento prvý odstavec a zvyšok som nechal nezmenený:

Prvá vlna nevôle slniečkarskych médií a politikov v súvislosti s Ficovou návštevou u Putina prehrmela a my sa stále môžeme len dohadovať, o čom sa tí dvaja spolu bavili okrem plynu.

Som pevne presvedčený, že premiér Fico ponúkol Putinovi ako miesto mierových rokovaní s Donaldom Trumpom Bratislavu.

O tom, že v budúcom roku k takému rokovaniu s najväčšou pravdepodobnosťou dôjde (veď aj sám Trump povedal, že ho chce čo najskôr) netreba pochybovať.

Známy mierový aktivista a donedávna aj poradca premiéra Eduard Chmelár to navrhoval už dávnejšie. Nehovoriac o tom, že premiér Fico by k takémuto názoru bol schopný dôjsť aj bez Chmelárovej rady.

Prečo práve Bratislava?

Bratislava má už dlho prívlastok Mesto mieru. Podpísali sa tu tri veľké mierové zmluvy a tri prímeria. Prvú veľkú mierovú zmluvu podpísali 2. júla 1271 uhorský kráľ Štefan V. a český kráľ Přemysl Otakar II. České vojská vtedy dobyli Bratislavu, Nitru, Trnavu i časť Považia, takže sa uhorský panovník vzdal Štajerska, Kranska a Korutánska výmenou za to, že český kráľ opustí obsadené slovenské územia.

Druhý bratislavský mier podpísali 30. decembra 1626 v čase Betlenovho stavovského povstania. Gabriel Betlen sem vnikol zo Sedmohradska a nechal sa v Banskej Bystrici korunovať za uhorského kráľa. Moc sa mu však udržať nepodarilo a to ani vďaka podpore francúzskych, nemeckých a tureckých spojencov.

Tretí mier sa podpisoval 26. decembra 1805 v Zrkadlovej sále dnešného Primaciálneho paláca krátko po krvavej bitke troch cisárov pri moravskom Slavkove, pri ktorej zahynulo počas jedného jediného dňa 25-tisíc vojakov. Napoleonova armáda vtedy na hlavu porazila vojská Rakúšanov a Rusov. Na počesť tejto udalosti sa jedna z dvanástich ulíc vedúca k Víťaznému oblúku v Paríži volá Bratislavská (Rue de Pressbourg). A na tejto ulici nájdete aj Café Pressbourg.

Bratislava teda má mierovú povesť. Navyše naše mesto už jedno stretnutie vrcholových politikov Vladimíra Putina a George Busha zorganizovalo v roku 2005. Všetko prebehlo v poriadku, Slováci sa ako organizátori osvedčili.

Pre našu krajinu svedčí aj to, že Slovensko býva často označované ako most medzi Východom a Západom. Navyše Slováci majú mentálny sklon k neutralite a členstvo svojej krajiny v NATO podporujú len veľmi vlažne. Až tak vlažne, že bývalý minister financií a dnes prezident Mesa 10 Ivan Mikloš o tejto skutočnosti v máji tohto roku napísal do denníka SME článok s výpovedným názvom (samozrejme, z jeho pohľadu): Desivá správa o duši národa.

Dôvody prečo by miestom rokovania Donalda Trumpa s Vladimírom Putinom mohla byť Bratislava sú teda relevantné.

Kto iný pripadá do úvahy?

S istotou možno vylúčiť, že by sa stretnutie uskutočnilo na pôde protivníkov v tejto proxy vojne USA proti Rusku.

Do úvahy by teda mohli prísť krajiny, ktoré vypracovali a prezentovali mierové návrhy riešenia ukrajinsko-ruského konfliktu – teda Čína, Brazília, Juhoafrická republika a Turecko, kde sa už takmer podarilo mierovú zmluvu z Istanbulu na jar roku 2022 podpísať, keby do tohto priaznivého vývoja nežiaduco nezasiahol britský premiér Boris Johnson.

Čína ako miesto rokovaní nie je veľmi pravdepodobná. Ide o veľmoc, ktorá sa derie na prvé miesto čo do významnosti a práve preto predstavitelia ďalších veľmocí, akými sú USA a RF, nebudú chcieť aj takouto formou potvrdiť Číne tento štatút.

Juhoafrická republika je obom politikom príliš z ruky, navyše nemá skúsenosti s takým typom podujatia.

Brazília vypadáva z hry, pretože nie je zrejmé, aké je to so zdravotným stavom prezidenta Lulu (pre krvácanie do mozgu neprijal ani Fica) a tým nie je istá ani politická stabilita v krajine.

V tureckom Istanbule sa zmluva medzi Ukrajinou a Ruskom takmer už podpísala, ale medzitým sa udiali veci v Sýrii, v ktorých sa Turecko výrazne angažovalo a angažuje a výsledkom týchto udalostí teoreticky môže byť zrušenie ruských základní v tejto krajine. Putinovi teda Turecko nemusí byť po vôli.

Ukrajinsko-ruský konflikt sa odohráva v Európe, bolo by teda vhodné, keby sa aj dohoda o jeho ukončení uzavrela na našom kontinente. V takom prípade sa za miesto rokovaní ponúkajú tradičné neutrálne krajiny a zároveň sídla viacerých organizácií OSN – Švajčiarsko a Rakúsko.

Švajčiarsko však, na rozdiel od Rakúska, prijalo viacero protiruských opatrení, ktoré sa celkom nezhodujú so štatútom neutrálnej krajiny. Možno teda pochybovať, že by si ho Rusko vybralo za miesto rokovaní.

Rakúsko by zas, predpokladám, odmietol Donald Trump. Či chceme, alebo nie, medzi nástupníckymi krajinami bývalého Rakúsko-Uhorska, teda medzi Rakúskom a Maďarskom (v maďarskom ponímaní) jestvuje ešte stále isté súperenie. Novozvolený americký prezident prechováva k Viktorovi Orbánovi a k Maďarsku kladný vzťah, takže nebude mať dôvod narušiť ho súhlasom s rokovaním vo Viedni.

Zvyšok Európy zaujal voči Rusku nepriateľský postoj, navyše Putinovi by teoreticky hrozil v západoeurópskych krajinách obskúrny zatykač obskúrneho Medzinárodného trestného súdu.

V hre zostáva Srbsko, Maďarsko a Slovensko.

Srbsko s takýmito stretnutiami nemá skúsenosť, navyše americká administratíva môže túto krajinu považovať za príliš proruskú.

Maďarsko vďaka politike Viktora Orbána a jeho priateľstvu s Donaldom Trumpom a aj vďaka jeho vzťahu s Ruskom, má veľkú šancu na usporiadanie stretnutia.

Slovensko a najmä premiér Fico, ktorý ma podobný osud ako Trump (pokus o atentát, pokus o uväznenie – čo sú nepochybne veci, ktoré ľudí zbližujú) musí byť budúcemu americkému prezidentovi sympatické nielen pre tieto zhody v osudoch oboch politikov, ale aj pre tú skutočnosť, že Trumpova prvá žena pochádzala z Česko-Slovenska.

Podľa môjho názoru sa teda bude rozhodovať medzi Slovenskom a Maďarskom.

A vyhrať tento fiktívny „zápas“ by malo Slovensko.

Prečo?

Netreba pochybovať o tom, že krajina, ktorá usporiada mierové rokovanie Putina s Trumpom, či v ktorej sa nebodaj udeje podpis mierovej zmluvy, mohutne zaboduje po celom svete. Vedno s krajinou zaboduje nielen vo svete, ale najmä na domácej politickej scéne aj politik, ktorý by takého stretnutie dojednal. Ak by ním bol Fico, Šimečkovi a spol. by to na poriadne dlhý čas zavrelo ich nevymáchane huby.

Viktor Orbán sa v Maďarsku stále teší významnej podpore médií i obyvateľstva. S Ficom je to horšie. Jeho vláda visí na komickom probléme hobby horsingu, navyše komplet celá mainstreamová mediálna scéna je výrazne protificovská.

Vzhľadom na určitú názorovú blízkosť Fica, Trumpa i Putina v otázkach ako dosiahnuť mier, ako poslať na smetisko dejín gríndilové, genderové, imigračné a iné nezmysly, obaja aktéri vrcholového stretnutia, teda Putin aj Trump by sa mohli zhodnúť v tom, že týmto stretnutím treba podporiť spojenca, ktorý to viac potrebuje. A to je Robert Fico a Slovensko.

P.S.

Stretol som sa s námietkou neprajníkov, vraj, aké milióny to vraj bude Slovensko zase stáť?

Náklady Slovenskej republiky na summit v roku 2005 boli vyčíslené v prepočte na eurá v sume 660 000 eur. Teda žiadne milióny! Nie je to síce suma úplne malá, ale je úplne zanedbateľná, ak sa na východ od našej hranice prestanú zabíjať ľudia. A je úplne zanedbateľná aj v súvislosti s tým, aký skvelý chýr a celosvetový ohlas by získala naša vlasť (bez platenia drahých marketingových agentúr).