Latinskoamerické čriepky- 16. časť

15. januára 2025 10:56, Prečítané 881x, Pavol Fabian, O cestách kdekade...

Arequipa je druhé najväčšie a zároveň najmalebnejšie peruánske koloniálne mesto prezývané „biele mesto“ podľa oslnivého bieleho sopečného kameňa sillar, ktorý Španieli použili na stavbu palácov a kostolov. V roku 2000, bolo jej historické jadro pre svoju jedinečnosť zapísané na zoznam UNESCO. Arequipa leží v horskej púšti v nadmorskej výške 2 325 metrov na úpätí troch úžasných šesťtisícových sopiek. Najpôsobivejší z nich je pravidelný kužeľ vulkánu Misty 5 822 metrov, ktorý tvorí dominantu mesta pri pohľade z arkádových balkónov na námestí spolu s bielym priečelím katedrály zo 17. storočia.

Vulkán Misty vysoký 5 822 m nad Arequipou

ubytko v Arequipe

Claustros de La Compañía

katedrála v Arequipe

video: https://youtu.be/ATrSqofnTCw

Neďaleko katedrály sa nachádza Casona Flores del Campo zo šestnásteho storočia, ktorá vraj bola krátko sídlom Francisca Pizarra. V historickom centre tohto koloniálneho mesta nájdeme prelínanie sa tak pôvodných peruánskych, ako aj európskych stavebných techník, a to predovšetkým na fasádach, múroch, klenbách a arkádach. Najvýznamnejšou stavbou v meste je nepochybne kláštor Santa Catalina – rozsiahly komplex miestností, krížových chodieb a nádvoríčok postavených a vyzdobených v štýlu štýle mudejar prevzatom Španielmi od Maurov. Zakladateľom kláštora bol vicekráľ Toledo a zámožná Maria de Guzmán, ktorá tu nejaký čas žila a po smrti odkázala kláštoru všetky svoje pozemské statky. Toto mesto v meste bolo niekoľkokrát zničené zemetraseniami a znovu reštaurované. Dnes tu býva asi tridsať sestier dominikániek.

Arequipe má s našimi Košicami spoločné to, že v oboch mestách sídli ústavný súd.

kláštor Santa Catalina

V tomto meste konečne došlo aj na ochutnanie miestnej špeciality – pečeného morčaťa. V Cuscu na trhu sme upečené morčatá napichnuté na ražni videli predávať aj na trhu, ale tam si ich nikto nedal. Pre mňa to nebola až taká udalosť, morča som ochutnal už počas svojej návštevy Ekvádoru. Z našej partie asi tretina ľudí chcela morča ochutnať, ale v kuchyni vcelku luxusnej reštiky mali len tri porcie. Takže tí, na ktorých sa nedostalo museli prísť na morča na druhý deň – majiteľ reštaurácie sľúbil, že ich už opäť budú mať. Je to trochu paradoxné mať na tanieri malého vcelku milého tvora s jeho drobnými do vzduchu vytrčenými prstíkmi (o akých som sa navyše počas svojej zverolekárskej praxe musel starať), no vo svojich doktorských začiatkoch som sa predsa staral aj o kravy a ošípané! A tie predsa tiež jem! (Hoci pravda je, že som bol deväť rokov vegetariánom…)

Oberanie mäsa z morčaťa je čosi ako skladať puzzle, ale mäso je veľmi jemné, lahodné, diétne.

V Arequipe sme si dopriali aj miestnu nápojovú špecialitu pisco sour.