Pavol Fabian

Náhoda ma zaviala do jednej materskej škôlky v malej obci na strednom Slovensku, teda do toho kraja, odkiaľ pochádza naša spisovná reč, kde je jej najčistejšia studnica.

Na nástenke v hale bola výstavka snehuliakov, ktorých deti vytvárali v rámci svojho výtvarného zamestnania. Obrázkov tam bolo presne sedemnásť a každé dielo bolo podpísané autorom. No… autorom asi nie… písmo bolo jednotné na všetkých obrázkoch, takže asi pani učiteľkou.

Z tých sedemnástich krstných mien bolo šesť cudzokrajných: Matteo, Taylor, Mattiasko, Chloe, Tobiasko, nuž a ešte jeden Matias bez dĺžňa či mäkčeňa. Teda 35,29% mien bolo neslovenských.

Samozrejme, rodičia majú právo dať svojmu dieťaťu meno, aké chcú. Dokonca, môj syn – gynekológ pôsobiaci na Morave sa stretol už aj s tým, že šťastná mamička dala v pôrodnici svojmu bábätku meno Rolex (podľa tých skvelých hodiniek). A stretol sa už aj s menom Sandokan. České zákony to umožňujú. Azda netreba dodávať, že išlo o deti rómskeho pôvodu.

Viem, že od otvorenia hraníc v roku 1989 vzniklo veľa zmiešaných manželstiev. V takom prípade pochopím, že taký pár sa zhodne na cudzokrajnom mene, aby sa ulahodilo obom vo dvojici. Lenže, 35,29% v malej, dalo by sa povedať, bezvýznamnej stredoslovenskej obci? Ak tam aj nejakí cudzinci žijú, určite netvoria vyše tretinu rodín.

Hovorím tu o trende. Nepochopiteľnom trende! Trende poukazujúcom na malosť a asi aj zakomplexovanosť Slovákov. Hanbíme sa za to svoje, nie sme hrdí na to svoje, myslíme si, že všetko za našimi hranicami (najmä smerom na západ) je to pravé orechové a všetko, čo je vonku (na západ) je lepšie.

No nie je!

Porovnajme sa hoci s takými Čechmi, s ktorými sme donedávna žili v jednom štáte. Podarilo sa mi nájsť tabuľku 53 najfrekventovanejších mien na Slovensku (stav k 14. 12. 2023 podľa ministerstva vnútra SR) a podobnú tabuľku za Českú republiku. V tej slovenskej sú mená rozdelené osobitne do tabuľky ženských krstných mien a osobitne do tabuľky s mužskými menami. V tej českej je tabuľka spoločná pre ženské aj mužské mená. To do istej miery obmedzuje preukaznosť porovnávania, ale keďže slovenská tabuľka siaha len po 53. miesto v poradí a tá česká až po 416. miesto, výpovednosť takéto porovnanie napriek tomu má! Pretože, tie rozdiely medzi Slovákmi a Čechmi sú priepastné! V českom poradí sa prvé cudzokrajné mená (aj to je otázne, či práve tieto treba ešte považovať za cudzokrajné) začínajú vyskytovať až v tretej stovke!

Ženské mená:

SR                                         ČR

Mia           13. miesto            368. miesto

Emma       19.                       219. miesto

Vivien        30.                       do 416. miesta sa nenachádza

Melisa        32.                       do 416. miesta sa nenachádza

Melissa      49.                       do 416. miesta sa nenachádza

Emily         52.                       do 416. miesta sa nenachádza

Mužské mená

SR                                           ČR

Tobias       14. miesto               325. miesto

Alex          17.                           257. miesto

Matias       23.                          do 416. miesta sa nenachádza

Noel          29.                           do 416. miesta sa nenachádza

Mateo        42.                          do 416. miesta sa nenachádza

Nicolas      43.                          313. miesto

Lucas        47.                          do 416. miesta sa nenachádza

Mathias     51.                          do 416. miesta sa nenachádza

Česi teda nepodliehajú takýmto módam a pomenúvajú si svoje deti, tak ako praotec Čech kázal. Sú hrdí na svoju reč, svoje mená a aj významných dejateľov, umelcov či vedcov – nositeľov týchto mien.

Zvýšená frekvencia cudzích krstných mien v našich matrikách je pre mňa nepochopiteľná. Keďže deti plodia mladí, je to problém našej mladej generácie. Je to prejav roky trvajúcej odnárodňovacej školskej výuky zanedbávajúcej domácu literatúru a dejepis? Je to prejav cieleného a sileného masmediálneho tlaku smerom k euroobčianstvu?

Je to prejav už spomínanej malosti a zakomplexovanosti Slovákov? Hanbíme sa za to, čo máme? Je to chýbajúce sebavedomie? Snaha zapadnúť, keď už robím tú aupairku v Anglicku, aby si domáci nemusel lámať jazyk nad menom Marienka?

V diskusii pod týmto článkom sa to určite niektorým nebude páčiť (najmä trollom, ktorí sú tu dennodenne prítomní a s najväčšou pravdepodobnosťou aj platení), ale musím v tomto vidieť aj súvis politickými postojmi časti našej populácie.  Tá malosť, a najmä chýbajúca sebadôvera sa následne prejavuje aj v nich. Boli sme 40 rokov so Sovietskym zväzom na večné časy, tak teraz zase buďme na večné časy aj s EÚ a NATO (a dajme si to pre istotu aj do ústavy!).

Pritom každý vnímavý človek vidí, že EÚ sa od nášho vstupu zmenila do nepoužiteľnej podoby a NATO nie je obranný, ale čím ďalej agresívnejší pakt. A ak sa predsa len na Slovensku nájde odvážny politik, zatiaľ chvalabohu ešte stále na poste predsedu vlády, ktorý sa odpúta od tejto slovenskej malosti a nesebavedomia a poukáže na to – my ho ideme ukrižovať!

Ach jaj.