Cestovná správa o krátkom pobyte v trojhraničí SK-HU-UA – 2. časť - Pavol Fabian - Blog

Cestovná správa o krátkom pobyte v trojhraničí SK-HU-UA – 2. časť

13. augusta 2025 10:17, Prečítané 1 682x, Pavol Fabian, Dianie okolo nás, O cestách kdekade...

Za svoje útočisko som si na tri dni nezvolil Čiernu nad Tisou, ale vedľajšiu dedinu Biel (po maďarsky Bély). Ubytovanie som si vybral na bookingu – veľa iných ponúk v tejto lokalite nebolo.

Názov ubytovania znie: Rybník Biel Bélyi Horgásztó.

Bola to dobrá voľba!

Nechcem tu teraz robiť reklamu a asi by som ani nemal. Svoje podrobné hodnotenie som poslal bookingu. Faktom však je, že prostredie Rybníka Biel Bélyi Horgásztó vylepšilo môj nepriaznivý dojem z Čiernej nad Tisou. Ide o prírodné prostredie na okraji dediny s dvomi chovnými rybníkmi. Majiteľ sa stará nielen o násadu rýb, ale vytvoril tu aj akýsi parčík a postavil v ňom päť, či šesť chatiek pre rybárov vhodne zakomponovaných do prostredia. Okrem toho ubytovanie v areáli poskytuje aj apartmán, v ktorom podľa vlastných slov majiteľ, kým si nepostavili svoj súkromný drevodom na brehu rybníka, niekoľko rokov aj sám býval. Práve ten sa stal mojím útočiskom.

Rybník Biel Bélyi Horgásztó

Nedokončený ježibabin dom v Rybníku Biel Bélyi Horgásztó

Rybník Biel Bélyi Horgásztó

Okrem toho majiteľ práve dokončuje tzv. ježibabin dom. Ide o drevený dom na stračej nôžke na brehu jedného z rybníkov. Majiteľ ma tam zaviedol, aby mi ho ukázal. Nebol ešte dohotovený, ale už teraz je jasné, že to bude atrakcia par excellence. Všetko vnútorné zariadenia si vyrába sám z dreva. V domčeku v korunách stromov bude aj sprcha. Najúžasnejšia je však priestranná terasa nad rybníkom, kde večer budete môcť pohodlne uvelebený v kresle pozorovať zrkadliaci sa mesiac v splne na hladine vodnej plochy sčerenej jemným vánkom. Úplná romantika!

Je tu nádherná príroda. Romantické prostredie. V čase môjho pobytu nijaké komáre. A najmä je tu neuveriteľný kľud. Majiteľ areálu priznal, že záujemcov o ubytovanie trochu aj selektuje, pretože nepotrebuje, aby sa mu tam schádzali hlučné partie holdujúce neriadeným zábavám, pijatike a hlučnej hudbe. Hluk je nepriateľ rybárov! Zaujímavé je, že viac záujemcov má o nočné pobyty, ako o denné. V noci údajne ryby lepšie berú…

Noční, ale nielen noční rybári majú v areáli k dispozícii bar, ktorý je otvorený non-stop. Úlohu barmana počas noci vykonáva nočný strážnik, lebo celý areál je strážený.

Všetci tu hovoria po maďarsky, ale majiteľ vedel celkom slušne po slovensky. I keď so strašným prízvukom. Druhý večer môjho pobytu sme si padli do oka a zotrvali sme v priateľskom rozhovore až do polnoci. Majiteľova manželka bola totiž na nočnej. Vysvitlo, že v mnohých oblastiach máme podobné názory, najmä v názore na geopolitiku, na osud Čiernej nad Tisou, na ruskú špeciálnu vojenskú operáciu (ŠVO) na Ukrajine. Náš prvý rozhovor sa odohral po mojom návrate z Užhorodu. Zákonite som mu rozprával o svojich dojmoch z Ukrajiny.

Maďarský element je prítomný aj na Ukrajine. V podstate všetky dediny, ktorými som prechádzal počas bicyklovej cesty do Užhorodu mali okrem ukrajinského názvu na tabuli aj maďarský a v týchto dedinách bolo stále počuť maďarčinu. Prvou obcou na mojej ceste, ktorá na tabuli oznamujúcej jej začiatok nemala maďarský názov bol až Užhorod. Nečudo, že majiteľ môjho ubytovacieho zariadenia povedal, že osobne pozná viacerých Ukrajincov (rozumej Maďarov) žijúci v prihraničnej oblasti, ktorí už tretí roky žijú v pivnici, ukrytí pred Zelenského násilnými odvodovými komisármi. Ako povedal – ukrajinskí Maďari nemajú dôvod bojovať za Ukrajinu. Nie je to ich vojna! Navyše bojovať vo vojne, ktorá je nezmyslom od samého začiatku a ktorá vôbec nemusela byť! Do ktorej Ukrajinu nahnal Západ s cieľom, čo najviac ublížiť iracionálne nenávidenému Rusku – bez ohľadu na to, čo to bude Ukrajinu stáť – skrátka, s cieľom bojovať s Ruskom za západné záujmy do posledného Ukrajinca.

Maďarské nápisy na miestnych tabuliach na Ukrajine

Majiteľ ubytovacieho zariadenia bol kedysi tiež železničiarom a mal v tomto sektore aj svoje podnikateľské záujmy. Rozprával, že mesiace po vypuknutí špeciálnej vojenskej operácie (od februára 2022) sa význam Čiernej nad Tisou prechodne opäť zvýšil, pretože ruské vojská blokáciou ukrajinských prístavov spôsobili, že ukrajinské obilie sa nemohlo exportovať po mori, ale išlo vlakmi cez Čiernu nad Tisou. Na krátke obdobie to vzbudilo nádej, že náš „najväčší suchozemský prístav“ znovu nadobudne svoj význam. Kto tu vtedy tých pár mesiacov podnikal, prišiel k obrovským ziskom. Toto obdobie však dlho netrvalo. 22. júla 2022 bola v Istanbule podpísaná Čiernomorská obilná iniciatíva medzi Ukrajinou, Ruskom, Tureckom a Organizáciou Spojených národov (OSN). Dohoda umožnila bezpečný vývoz obilia a hnojív z troch kľúčových ukrajinských prístavov: Odesa, Čornomorsk a Pivdennyi (Južnyj). Vývoz obilia cez Čiernu nad Tisou sa opäť výrazne znížil.

Z tohto pohľadu by bolo pre Slovensko plusom, keby Rusi svojimi územnými požiadavkami odrezali Ukrajinu od prístupu k moru a Čierna nad Tisou by zase nadobudla svoj význam, pretože je neodpustiteľným hriechom, že táto obrovská prepravná železničná infraštruktúra leží ladom a neprináša peniaze slovenskému štátu (čo v konečnom dôsledku má sociálne dopady nielen na obyvateľov Čiernej nad Tisou, ale aj na obyvateľov okolitých obcí. Sociálnu situáciu v meste dobre vykresľuje dokumentárny film Márie Rumanovej s názvom Hotel Úsvit, hoci sekvenciu s agitáciou členov KSS na námestí si mohla odpustiť).

Je priam vlastizradou, že koketujeme, ba už sme sa takmer dopustili nezmyselného odrezania sa od lacných ruských energií, od ruského plynu, ropy, jadrového paliva, ba dokonca aj od prevozu tovarov cez Čiernu nad Tisou, pričom nemyslím teraz len tovar z Ruska, ale tadeto by sa mohli prepravovať tovary v podstate z celej Ázie, najmä z Číny, o ktorej netreba pochybovať, že je to významný ekonomický hráč.

Nečudo že Robert Fico mal svojho času ideu, že potiahne širokorozchodnú trať z Čiernej nad Tisou až do Bratislavy, prípadne až do Viedne. Na tomto projekte participovali aj Rakúšania, ktorým sa to tiež zdal byť dobrý nápad, ale nezmyselná rusofóbia, ktorú priniesla vojna Západu proti Rusku tieto plány na dlho zmarili.

V Čiernej nad Tisou som hľadal nejaké zariadenie, kde by som sa mohol najesť. Našiel som dve pohostinstva, lenže ani v jednom neponúkali jedlo – nemali tam dokonca ani tradičné krčmové evergreeny ako sú utopence, nakladaný hermelín alebo aspoň obyčajnú klobásu. V jednej z krčiem som si dal aspoň pivo. Mladá, celkom pekná výčapníčka, po mojej prosbe o jedno pivo sa na mňa zahľadela pohľadom, akoby som práve vystúpil z lietajúceho taniera a na hlave mal zelené tykadielka. Zopakoval som svoju prosbu. Náš rozhovor plynul ďalej takto:

Ona: Sör?

Ja: Igen.

Ona: Egy sör?

Ja: Igen.

Ona: Csapolt sör?

Ja: Igen

Ona: Nagy sör?

Ja Igen.

Keď som si prišiel po druhé pivo, už som si radšej objednal rovno po maďarsky (neviem, či správne): „Egy nagy csapolt sör kérek.“.

Chvíľu, vyprahnutý po výlete v Užhorode, som popíjal pivo, keď do krčmy vošla pani zhrbená vekom. Staršia odo mňa. Sadla si bez pýtania ku mne a začala so mnou rozhovor. Jej slovná zásoba slovenských slov bola veľmi obmedzená. Tipujem, že by ich dohromady nedala ani tridsať. Podľa toho ten rozhovor aj vyzeral. Po chvíli zisťovania kto som, čo som a odkiaľ som, ma požiadala, aby som jej kúpil pivo. Trochu ma to prekvapilo a nebol som si istý, či som dobre porozumel, tak som sa jej spýtal, či naozaj chce, aby som jej kúpil pivo. Výrazne som si pri tom pomáhal gestami. Prikývla. Išiel som jej teda kúpiť pivo, dúfajúc, že tým uspokojím jej potreby a v ďalšom krkolomnom rozhovore už nebudeme musieť pokračovať.

Pani si z prineseného piva trochu odchlipla a pokračovala ďalej v rozhovore. Vzniesla požiadavku, aby som jej kúpil kávu. To už som ale odmietol, vidiac, že ani z piva si veľmi neodpila. Sedeli sme potom viac-menej mlčky. Ona sporadicky niečo povedala a opakovala žiadosť alebo skôr príkaz na zakúpenie kávy. Po chvíli sa u mňa dostavil účinok piva a musel som odísť na vecko. Všetky svoje veci položené na stole som si pre istotu zobral so sebou. Keď som sa za pár okamihov vrátil, pani tam už nebola. Vedľa môjho pohára, ak to bol môj pohár, stál prázdny pivový štucák. Či ho stihla za taký krátky čas vypiť alebo pivo vyliala do trávy – to neviem. A pretože som nevedel aká manipulácia s pivami nastala, nedopil som už ani to „svoje“ a odišiel som.

Krčma v Čiernej nad Tisou

Tetovanie je módne aj tu

Studená kôprovo-zemiakovo-uhorková polievka v Užhorode. Vynikajúca!

Niektoré užhorodské deti nosia tričká s nápisom USA, ich rodičia si zjavne neuvedomujú, že USA majú výrazný podiel na vzniku súčasnej vojny.

Historku spomínam okrem iného preto, lebo chcem v tomto článku porovnávať tri navštívené krajiny aj z tohto pohľadu, pretože aj v Užhorode, keď som sa zastavil v reštaurácii s letnou terasou na obed, dvakrát došli do nej žobráci. Najprv cigánka, ktorá obišla všetky stoly okrem môjho. Peniaze jej nikto nedal, ale nepohrdla ani dvomi trojuholníkmi pizze, i keď bolo zjavné, že svoj zisk si predstavovala inak. O pár minút neskôr sa zjavili zas dvaja mladí chlapi. Tiež cigáni.(Zjavne sa nebáli pohybovať po uliciach, kde Zelenského odvodoví komisári odchytávajú mužov… alebo o cigánov komisári nemajú záujem?). Cigáni nevošli priamo do reštaurácie, ale žobrali z ulice ponad oplotenie terasy. Videl som, ako návštevníci reštaurácie všetky svoje osobné veci, ktoré mali položené na stole (najmä mobily) urýchlene premiestňovali na opačnú stranu stola, aby neboli v dosahu cigánskych rúk. Vidiac to, postupoval som rovnako.

V Maďarsku som tiež bol na obede v meste Kisvárda na podobnej letnej reštauračnej terase. V Maďarsku som žiadnych žobrákov, ani vtierky nestretol. Uvedomujem si, že je to veľmi chabé porovnanie s možnou výraznou štatistickou chybou, ale tak sa mi to stalo: jeden žobrák na Slovensku, dvaja na Ukrajine a žiaden v Maďarsku.