Správa o ceste do Singapuru a Malajzie – 10. časť - Pavol Fabian - Blog

Správa o ceste do Singapuru a Malajzie – 10. časť

11. decembra 2025 10:37, Prečítané 314x, Pavol Fabian, O cestách kdekade...

S plnými bruchami sme sa vydali na prechádzku po Malej Indii. Hneď za rohom bás čakal Sri Veermakaliamman temple.

Sri Veeramakaliamman Temple stojaci na ulici Serangoon Road je jeden z najznámejších hinduistických chrámov v Singapure. Postavili ho okolo 1855 indickí prisťahovalci z Tamil Nadu. Pôvodne slúžil ako svätyňa pre obyvateľov z južnej Indie, ktorí pracovali v Singapure ako obchodníci alebo robotníci. Názov „Veeramakaliamman“ znamená „odvážna bohyňa Kali“ – Kali je hinduistická bohyňa ničenia zla a ochrankyňa. Chrám je postavený v juhoindickom tamilskom štýle, vstup zdobí vysoká gopuram (veža) pokrytá sochami bohov, démonov a mytologických postáv. Interiér je bohato zdobený, so sochami Kali a iných bohov, ako sú Ganesh alebo Murugan. Každá z ručne maľovaných farebných sôch má svoj symbolický význam.

Sri Veermakaliamman temple

Bohyňa Kali – Sri Veermakaliamman temple

Sri Veermakaliamman temple

Ďalej sme pokračovali v chôdzi po rušnej Serangoon Road, ktorá je hlavnou dopravnou tepnou v Little India. Po ľavej strane sme minuli mešitu Masjid Angullia. Patrí medzi historické mešity v Singapure, postavené pôvodne v 19. storočí. Pomenovaná je podľa významnej obchodníckej rodiny Angullia, ktorá finančne prispela na jej výstavbu. Mešita však nebola otvorená a ani nás nejako nelákala.

Serangoon Road

Ďalším chrámom na tejto ulici, ktorý sme chceli navštíviť bol hinduistický Sri Srinivasa Perumal Temple. Dnu sme sa však neodvážili vojsť, pretože sa tu práve konala akási slávnosť a na tabuliach bolo dôrazné varovanie, že vstupovať môžu len domorodí vyznávači hinduizmu. A to my zatiaľ nie sme…

Sri Srinivasa Perumal Temple

Našim hlavným cieľom bol budhistický chrám Sakya Muni Buddha Gaya Temple, ktorý je známy tiež ako Chrám tisícich svetiel. Dnu sa nachádza obrovská socha Budhu – vysoká až pätnásť  metrov, vážiaca približne tristo ton, obklopená stovkami svetiel. Vstup je voľný, ale otvorené je len do piatej popoludní. My sme na miesto prišli s desaťminútovým meškaním. Bolo už zatvorené. Skoro ma šľak trafil, pretože rovnako zatvorený bol aj oproti stojaci budhistický chrám Leong San See Temple patriaci k čínskemu Mahájánskemu budhizmu.

Dohodli sme sa, že sa sem ešte na druhý deň vrátime.

Sakya Muni Buddha Gaya Temple

Leong San See Temple

Chýlilo sa k večeru. Nevedel som presne odkiaľ vypláva naša vyhliadková loď a tak sme sa radšej v predstihu fialovou linkou metra prepravili do stanice MRT Clark Quay. Samozrejme, aj táto zastávka metra je súčasťou obrovského nákupného centra a už len kým sa z neho vymotáte, stratíte kopu času.

Vyhliadkové lode kotvia na Mólo Clarke Quay, 40 minútová plavba stojí 28 SDG (18,50 e).

Prišli sme v dostatočnom predstihu a tak sme si mohli prezrieť nábrežie rieky lemované nízkymi pestrofarebnými domami, medzi ktorými sa nachádza pešia zóna s množstvom pohostinských zariadení, kde celé uličky sú chránené pred slnkom a dažďom sústavou ozrutných kovových „slnečníkov“ v úrovni striech domov.

Mólo Clarke Quay

Plavba bola príjemným spestrením programu a aj osviežením, pretože na lodi povieval vánok zmierňujúci horúčavu. Naša loď pre asi štyridsať ľudí (reálne nás bola sotva polovica) oboplávala všetky hlavné pozoruhodnosti. Vďaka tomu sme sa dostali aj k soche Merliona.

Merlion je ikonická socha a symbol Singapuru, ktorý spája históriu mesta s jeho modernou identitou. Má telo ryby a hlavu leva. Hlava leva symbolizuje pôvodné meno mesta „Singapura“, čo v sanskrite znamená „Levie mesto“. Telo ryby odkazuje na pôvodné rybárske dediny a silné spojenie mesta s morom. Soche tryská úst prúd vody a je asi najčastejšie fotografovaným objektom v Singapure. Navrhol ju Fraser Brunner v roku 1964 pre Singapore Tourism Board ako symbol turistickej kampane. Oficiálne odhalenie sochy sa konalo v 1972 pri Merlion Parku na Marina Bay.

Merlion

Art Science museum a Marina Ba Sands

Vhodné objekty na pozorovanie sa počas plavby nenachádzali len na singapurských nábrežiach. Na našu loď nastúpila Európanka (bola sama) veľmi pekného dizajnu a tak, v záplave pekných, krehkých malých a štíhlych Malajčaniek/Singapurčaniek potvrdila, že aj v našom domácom zemepisnom priestore sa vyskytuje krása. Dokonca aj moja pani manželka musela uznať jej krásu, veď bola to ona, kto ma na ňu upozornila. Žiaľ, lepšie fotky sa mi na tajnáša nepodarilo urobiť…

Po zakotvení v prístave sme sa opäť presunuli do Gardens by the Bay, kde sa každú noc koná už spomínaná Garden Rhapsody show – synchronizované svetelné a hudobné predstavenie pri ikonických Supertrees. Pred začiatkom sa tu zhromaždilo množstvo ľudí a napriek tomu, že to bolo pod voľným nebom, vzduch tu bol takmer nedýchateľný.

Pravdupovediac, show ma nijako zvlášť neuchvátila. Svetelné efekty boli obmedzené na pár stereotypne sa opakujúcich blikaní a ani výber hudby nebol celkom podľa môjho gusta. Možno s iným hudobným sprievodom by ma to oslovilo viac. So svetelnou, laserovou a vodnou Spectra Light Show odohrávajúcou sa o pár desiatok metrov ďalej, ktorú sme videli včera, sa to nedá ani porovnať.

Gardens by the Bay

video Svetelno hudobná show Singapore Supertrees Grove 1: https://www.youtube.com/watch?v=4nzaqPQmc2M

video Svetelno hudobná show Singapore Supertrees Grove 2: https://www.youtube.com/watch?v=oy_skWhElH8

Večer sme zakončili v bazéne na streche nášho hotela. Okrem nás tu boli len tri dievčiny, ktoré krátko po našom príchode odišli a tak celý bazén ostal voľný pre nás. Aj odtiaľto bol skvelý výhľad na panorámu nočného Singapuru, ale k pohľadom zo strechy kualalumpurského hotela Ceylonz Suites by MyKey sa to ani len nepriblížilo.