Pavol Fabian

Orbánova jednoznačná prehra v maďarských voľbách nám ukazuje, že všetky tie reči o tom, ako sa maďarský „despota“ zabetónoval pri moci, ako si podmanil väčšinu médií a ako obmedzil tamojšiu demokraciu vo svoj prospech, sa ukázali ako falošné, pretože, ak by to bolo skutočne tak, Orbán by predsa nemohol tak drvivo prehrať.

Čiže prvé plus a zároveň poučenie z Orbánovej prehry je, že netreba veriť všetkému, čo tvrdia naše mainstreamové médiá na čele s denníkom N, SME a Aktualitami, ktoré sú programovo a neobjektívne zacielené proti tým politikom, ktorí nejdú presne v intenciách „strany a vlády Európskej únie“.

Mínus Orbánovej prehry spočíva v tom, že Robert Fico, Andrej Babiš, prípadne ďalší rebelanti to budú mať teraz v sporoch s európskym, čím ďalej menej demokratickým molochom, ktorý je podľa mojej mienky už nereformovateľný, ťažšie. Pretože európsky valec stále ide jedným smerom – smerom podpory vojny na Ukrajine, podpory chorého genderizmu, nekontrolovanej imigrácie a nezmyselného gríndilizmu.

Trochu sa obávam, či Fico s Babišom teraz vo svojich názoroch a činoch trochu nepribrzdia. To je mínus Orbánovej prehry. Avšak, tí ktorí si želali Orbánovo víťazstvo nemusia byť úplne zdeptaní. Je takmer stopercentné, že výhra Petra Magyara posilní pozíciu Ficovho Smeru a nie ako sa vedno zavzdušňuje slovenská opozícia: „Dnes Orbán, zajtra Fico“.

Víťazstvo Pétera Magyara posilní nielen Smer, ale aj Republiku a dokonca aj upadajúcich národniarov zo SNS, zvlášť, ak sa Péter Magyar naozaj pokúsi otvárať Benešove dekréty.

Pre Slovenskú, ale aj pre Českú republiku sú Benešove dekréty červená čiara, pretože ich otvorenie by prinieslo ohromnú právnu neistotu a majetkové nároky. Otvorili by sa prípadné reštitučné nároky potomkov vysídlených Maďarov a Nemcov. Vznikli by spory o vlastníctvo pôdy, domov, či podnikov zabavených po 2. svetovej vojne. To by mohlo viesť k tisícom súdnych sporov a k veľkej právnej neistote ako na Slovensku, tak aj v Českej republike. Zároveň by to vyvolalo veľké medzinárodné napätie, pretože táto téma je citlivá najmä vo vzťahoch s Maďarskom a Nemeckom. Otváranie Benešových dekrétov by vyvolalo silné politické konflikty alebo tlak zo zahraničia. Zároveň by svojím spôsobom išlo o prepisovanie povojnovej histórie. Dekréty sú úzko späté s výsledkami 2. svetovej vojny a s rozhodnutiami Postupimskej dohody. Ich zrušenie by mohlo byť vnímané ako spochybnenie povojnového usporiadania Európy a otvorilo by širšiu diskusiu o legitimite odsunu Maďarov a Nemcov i keď mnohé právne názory tvrdia, že dekréty už vyčerpali svoje účinky a aj keby boli formálne zrušené, minulosť by sa tým právne už nevrátila, pretože jestvujú medzinárodné dohody a rozhodnutia súdov, ktoré vraj bránia masovým reštitúciám.

V týchto časoch veľkých zmien nerešpektujúcich medzinárodné právo však nie je nič isté! Veď vidíme, že je tu prítomná cielená snaha prepisovať históriu. Mnohí politici, ale dokonca aj historici nám s vážnou tvárou tvrdia, že Európu neoslobodila od nemeckých fašistov sovietska armáda, a teda najmä Rusi, ale Američania.

Viem si predstaviť, že v prípade, ak Péter Magyar sa bude pokúšať otvárať Benešove dekréty, mohla by mu v tom byť či už skryte alebo otvorene nápomocná do istej miery aj samotná Európska únia na čele s Nemkou von der Leyenovou a to z dôvodu, aby potrestali „neposlušných“ Fica s Babišom. Ak k týmto snahám dôjde, otvorí to oči mnohým slovenským voličov, ktorí sa možno prikláňali na stranu hnutia „Dosť bolo Fica!“ a povedie to znovu k primknutiu sa k národne orientovanej politike a nie k politike presadzovania cudzích bruselských, či iných záujmov.

Čiže, ak Péter Magyar bude otvárať Benešove dekréty, Smer, SNS a Republika budú len získavať preferencie.

Nie som zorientovaný v maďarskej politike, pretože neviem po maďarsky. Informácie o Magyarovej Tisze mám len sprostredkované, ale ak je pravda všetko, čo som čítal, tak je zrejmé, že Tisza je v podstate nesúrodý konglomerát najrozličnejších účelovo pospájaných odporcov Orbána a nekritických stúpencov „bruselskej strany a vlády“. Niektorí dokonca Magyara označujú za maďarského Matoviča. Je teda dosť veľká šanca, že v krátkom čase nastanú medzi členmi Tiszy rozpory a Magyarovo vládnutie nemusí byť štvorročné.

Niektorí o Magyarovi tvrdia, že je to „light“ verzia Orbána, že v mnohých ohľadoch (zbrojenie Ukrajiny, imigrácia…) bude stále držať Orbánovu líniu a bude sa len pokúšať napraviť vzťahy s Bruselom. Obávam sa, že tie pronárodné reči bola len predvolebná habaďúra na maďarského voliča a svoje víťazstvo bude musieť Péter Magyar tvrdo Bruselu splatiť. Veď prečo by sa inak do jeho víťazstva zaangažovali aj britské či iné tajné služby?

Ďalšie pozitívum Orbánovej prehry spočíva v čase, ktorý zostáva do slovenských parlamentných volieb. Rok a pol je dlhá doba, aby sa naplno ukázalo, čo všetko dokáže Magyarová probruselská klika napáchať, a čo všetko by teda hrozilo na Slovensku, keby sa k moci dostala Šimečkova nekritická probruselská partička. Bude to odstrašujúci príklad pre všetkých váhajúcich na Slovensku! Myslím si, že aj to prispeje k ďalšiemu pádu preferencií Progresívneho Slovenska a opozície vôbec.

Tak, ako terajší príchod Roberta Fica k moci vzkriesil Igor Matovič počas svojej vlády, tak ďalší Ficov príchod k moci vzkriesi Magyarova vláda v Budapešti.

Netreba klesať na duchu.