Výlet do Nového Jorku – 11. časť - Pavol Fabian - Blog

Výlet do Nového Jorku – 11. časť

27. júna 2026 11:26, Prečítané 608x, Pavol Fabian, O cestách kdekade...

Kúsok od pamätníka Imagine sa nachádza American Museum of Natural History. Je to jedno z najznámejších múzeí v New Yorku a zároveň jedno z najväčších prírodopisných múzeí na svete. Umelá inteligencia vám poradí, aby ste si na návštevu vyhradili najmenej dve až tri hodiny, ale pokojne tam môžete stráviť aj celý deň a určite sa nebudete nudiť.

American Museum of Natural History nie je jedna budova, ale celý komplex prepojených stavieb. Dohromady ide o približne 26 prepojených budov, ktoré vznikali postupne od 19. storočia. Dnes sú zvnútra prepojené chodbami, schodiskami a výťahmi. Z vonku to vyzerá ako jeden veľký blok pri Central Parku, ale vnútri je to „mesto budov“. Veľmi ľahko sa tu dá zablúdiť aj s plánikom múzea v ruke. Ten vám dajú spolu so vstupenkou.

V múzeu je približne 45 veľkých výstavných hál, desiatky menších galérií, laboratórií a výskumných priestorov. Spolu sú tam stovky miestností, ak rátame aj technické a vedecké priestory.

American Museum of Natural History

American Museum of Natural History založené v roku 1869 má viac ako 30 miliónov exponátov, aj keď vystavená je len malá časť. Múzeum ukazuje históriu života na Zemi – od dinosaurov až po vesmír. Najznámejšie je oddelenie paleontológie, kde možno vidieť kostry dinosaurov (T. rex, Triceratops, sauropódy) a fosílie stavovcov staré desiatky až stovky miliónov rokov.

Ďalšia časť expozície sa zaoberá zvieratami a ekosystémami. Pozoruhodné sú realistické diorámy z Afriky, Ázie či Latinskej Ameriky. Vypchaté zvieratá pôsobia ako živé – žiadne zatuchnuté múzeum s kožušinou prežratou moľami.

Antropologická sekcia sa zaoberá ľudskou evolúciou a svetovými kultúrami. Je tu množstvo zbierok nazvážaných z celého sveta. Antropologické zbierky vznikali najmä v 19. a začiatkom 20. storočia, často počas kolonializmu, expedícií bez dnešných etických pravidiel, nákupov alebo „zberu“, kde nebolo vždy jasné vlastníctvo. Časť predmetov bola odvezená z krajín pôvodu bez súhlasu komunít, bola získaná cez koloniálne administratívy alebo pochádza z pohrebísk a posvätných miest a stále sú súčasťou širšej diskusie o repatriácii kultúrnych artefaktov – teda návrate predmetov do krajín pôvodu. Krajiny ako Nigéria, Ghana, Nový Zéland (maorské komunity) tlačia na Američanov, aby im vzácne predmety vrátili.

Nachádza sa tu aj replika Věstonickej Venuše pochádzajúcej z obdobia 29 000 – 25 000 rokov pred n. l. Umiestnená je v obklopení diorámy, ktorá ani trochu nepripomína krajinu okolo Dolných Věstoníc, kde túto najstaršiu známu keramickú sošku na svete našli.

Aj popis k vystaveným predmetom nie je práve aktuálny. Po viac ako tridsiatich rokoch od rozpadu Česko-Slovenska si to Američania nestihli upraviť a naďalej exponát sprevádza text:

„V Dolních Věstoniciach, na území dnešného Československa, je od 20. rokov 20. storočia známy zimný tábor v jednom takomto údolí.„

Věstonická Venuša

Vraj krajina, kde sa našla Věstonická Venuša

Vesmíru je v múzeu venovaný priestor v Rose Center for Earth and Space. Súčasťou je planetárium, do ktorého si však treba kúpiť vstupenku osobitne. Pretože je kapacitne obmedzené, je dobré urobiť to v dostatočnom predstihu.

Populárna je aj hala s názvom Milstein Hall of Ocean Life. Vystavený je v nej obrovský model modrej veľryby (blue whale) zavesený zo stropu. Meria približne 29 metrov, váži okolo štyroch ton. Visí tak, aby návštevník videl jej skutočné proporcie v životnej veľkosti. Celá hala je ladená ako oceán – dole sú diorámy morského života (žraloky, koraly, ryby), hore „pláva“ veľryba nad návštevníkom. Pravda je však taká, že modrá veľryba nie je skutočná, ale ide o realistický model zo sklolaminátu, ktorý bol viackrát renovovaný, aby presne zodpovedal vedeckým poznatkom o veľrybách.

American Museum of Natural History je veľmi populárne. Spopularizoval ho určite aj hollywoodsky film Noc v múzeu s Benom Stillerom v hlavnej role. Múzeum patriace medzi najdôležitejšie vedecké inštitúcie v SŠA navštívi ročne približne 5–6 miliónov ľudí.

a takúto podobu má nekonečná nuda v múzeu…

Keď prejdete krížom cez Central park, okolo jazera Jacqueline Kennedy Onassis Reservoir, na opačnej strane parku sa nachádzajú dve ďalšie významné múzeá – Guggenheimovo a Metropolitan Museum of Art.

Jacqueline Kennedy Onassis Reservoir je veľká vodná nádrž v Central Parku, ktorá dnes funguje ako rekreačné miesto, nie ako aktívny zdroj pitnej vody. Nachádza sa medzi približne 86. a 96. ulicou na Manhattane. Jej veľkosť je okolo 43 hektárov a hĺbka dosahuje 12 metrov. Obsahuje približne 1 miliardu galónov vody (cca 38 miliónov hektolitrov). Jazero obkolesuje populárna bežecká trať dlhá okolo 1,6 míle (cca 2,54 km). Údajne tu behávala aj vdova po americkom prezidentovi J. F. Kennedym, po ktorej jazero pomenovali. Nádrž vybudovali rokoch 1858–1862 a pôvodne zásobovala New York pitnou vodou. V roku 1993 ju však vyradili z vodovodného systému kvôli modernizácii vodovodnej siete a bezpečnostným a hygienickým rizikám. Dnes je to obľúbené miesto pre fotografov, ktorí chcú zachytiť neobvyklú atmosféru parku s mrakodrapmi v pozadí.

Jacqueline Kennedy Onassis Reservoir

Central park

Guggenheimovo múzeum spoznáte už z diaľky. Vyzerá ako slimák ktorý zožral kocku.

Guggenheimovo múzeum je jedno z najznámejších múzeí moderného umenia na svete. Samotná budova je rovnako slávna ako umelecké diela vo vnútri.

Solomon R. Guggenheim bol americký priemyselník a najmä významný zberateľ a mecenáš moderného umenia. Založil nadáciu, ktorá múzeum vybudovala. Otvorili ho v roku 1959. Nezvyčajnú budovu navrhol architekt Frank Lloyd Wright. Múzeum má tvar špirály/ulity. Namiesto klasických poschodí je tam plynulá rampa, po ktorej kráčate dole. Výťahom sa vyveziete na najvyššie poschodie a špirálou postupne schádzate nižšie a nižšie. V žiadnej z miestností nenájdete pravý uhol. Diela sú vystavené nielen v bočných miestnostiach ale aj v samotnej špirále, kde sa nachádzajú najmä priestorové inštalácie.

Nezvyčajné architektonické dielo vyvolalo ešte pred svojim otvorením kontroverzie — niektorí umelci tvrdili, že „bojuje s umením“ (lebo špirálové steny menia spôsob, ako vnímaš obrazy), obrazy budú „krivé“ kvôli nakloneným stenám.

Architekt budovy Frank Lloyd Wright zomrel 9. apríla 1959 vo veku 91 rokov, teda krátko pred dokončením svojho posledného veľkého diela – Solomon R. Guggenheim Museum. Napriek jeho vysokému veku mu k smrti možno dopomohli práve tieto kontroverzie…

Guggenheimovo múzeum

Múzeum sa zameriava hlavne na moderné umenie (20. storočie), impresionizmus a postimpresionizmus, abstraktné a experimentálne smery a súčasné výstavy. Stálou súčasťou sú diela od Kandinského, Picassa, Chagalla, Paula Kleeho a Jacksona Pollocka.

Stálice múzea priebežne doplňujú dočasné výstavy. V čase našej návštevy tam vystavovali diela nemeckej maliarky Gabriely Münterovej (1877-1962), ktorá istý čas žila práve s Vasilijom Kandinským. Jej obrazy ma v múzeum upútali najviac. Najmä jej krajinky, pretože napriek nezvyčajnému (alebo práve preň) použitiu modrej, zelenej, žltej a ružovej farby, dokázala skvelo vyjadriť atmosféru prostredia. Farba všeobecne zohrávala veľkú úlohu v raných dielach G. Münterovej. Farby používala na vyvolanie pocitov: malebné, príťažlivé, nápadité a bohaté na predstavivosť. Vo svojich krajinách predstavuje maliarka dedinu a vidiek ako prejavy ľudského života, v jej dielach je prítomná neustála interakcia spolunažívania s prírodou.