Pavol Fabian

Posledný bod programu v tom dni bola návšteva Brooklynu a najmä Brooklynského mosta.

Metrom sme sa presunuli do stanice Brooklyn Bridge City Hall. Východ z podzemia je uprostred parku, na ktorého okraji stojí rad stánkov predávajúcich občerstvenie a suveníry. Medzi suvenírmi ma upútali farbisté sošky prezidenta Trumpa v jeho typickej červenej šiltovke s nápisom Make America great again. Na spodku každej z nich bola zreteľná nálepka Made in China. Pri stánkoch sa zastavovalo minimum ľudí. Všetci mierili na most.

Chodník pre chodcov je na moste dosť široký, zaujímavo situovaný nad vozovkou. Napriek jeho šírke často dochádzalo k zápcham, pretože návštevníci či už domáci alebo zahraniční sa fotili na rozličných miestach v tých najneuveriteľnejších pozíciách, postojoch a niektorí dokonca aj v kostýmoch. Šľaka ich zaujímalo, či má človek kade prejsť…

Brooklyn Bridge je jeden z najpôsobivejších mostov na svete a zároveň historický míľnik inžinierstva. Spája Manhattan a Brooklyn ponad rieku East River. Otvorili ho v roku 1883. Celková dĺžka mosta je 1 834 metrov, dĺžka hlavného rozpätia cca 486 metrov. V čase dokončenia to bol najdlhší visutý most na svete. Dnes je národnou historickou pamiatkou SŠA.

Laná, ktoré držia most sa asi často stávajú objektom pozornosti rôznych exhibicionistov, fotografov ženúcich sa za unikátnym záberom, pokútnych akrobatov, šialencov a aj samovrahov. Nečudo, že dnes na ne namontovali zábrany podobné satelitným anténam zabraňujúce rôznym dobrodruhom liezť po lane až na mostnú vežu.

Most  navrhol hlavný inžinier John A. Roebling. Po jeho smrti projekt prevzal jeho syn Washington Roebling. Mostové pilóty sa stavali pod vodou pomocou tlakových komôr, tzv. kesonových zvonov. Bolo to veľmi nebezpečné, robotníci pracovali v extrémnych podmienkach, mnohí ochoreli na kesónovú chorobu. Aj Washington Roebling počas stavby brooklynského mosta na ňu doplatil.

Kesónová choroba (odborne aj dekompresná choroba) je stav, ktorý vzniká, keď človek prejde príliš rýchlo z vysokého tlaku na normálny tlak. Telo, keď je vystavené vyššiemu tlaku reaguje tým, že do krvi „rozpustí“ viac dusíka (zo vzduchu). Problém nastane pri rýchlom návrate na povrch, keď tlak rýchlo klesne, dusík sa začne uvoľňovať príliš rýchlo a v krvi a tkanivách sa vytvoria bublinky plynu. Bublinky fungujú ako „embólie“ (blokujú prietok krvi). Následky môžu byť od miernych príznakov (bolesť, únava) až po smrť.

Washington Roebling pri práci na hlbokých pilieroch mosta v pneumatických kesónoch pracoval tiež a rýchle prechody medzi vysokým a normálnym tlakom mu poškodili organizmus. Trpel silnými bolesťami kĺbov a svalov, časť tela mu ochrnula a mal dlhodobé neurologické problémy. V dôsledku toho už nemohol osobne chodiť na stavbu, bol často pripútaný na lôžko alebo výrazne obmedzený pohybom. Napriek tomu zostal hlavným inžinierom projektu a stavbu pomocou ďalekohľadu riadil z okna svojho domu. Veľmi dôležitú rolu zohrala jeho manželka Emily Warren Roeblingová, ktorá prenášala jeho pokyny na stavbu, kontrolovala priebeh prác, komunikovala s inžiniermi a robotníkmi. Emily Warren Roeblingová je často považovaná za prvú „neoficiálnu“ ženskú stavebnú inžinierku v SŠA.

Brooklynský most bol výnimočný, pretože to bol prvý veľký most, ktorý používal oceľové laná namiesto železa. To umožnilo oveľa väčšiu pevnosť a dĺžku mosta. V čase dokončenia ho považovali za „zázrak modernej techniky“.

Most otvorili 24. mája 1883. Otvorenie sprevádzala veľká oslava. Hneď v prvý deň po ňom prešlo viac ako 150 000 ľudí. Mnohí Newyorčania však neverili, že taká obrovská konštrukcia môže byť bezpečná. Len niekoľko dní po otvorení prišla katastrofa. Na moste sa počas sviatočného dňa zhromaždili tisíce ľudí. Na úzkom schodisku sa niekto potkol, ozval sa krik a davom sa rozšírila fáma, že most sa rúca. V priebehu pár sekúnd nastala typická davová psychóza — ľudia sa začali tlačiť, utekať a navzájom zrážať. Nikto už neoveroval, čo je pravda. Strach sa šíril rýchlejšie než informácie. Výsledkom bolo dvanásť mŕtvych a desiatky zranených.

Obnoviť dôveru v Brooklynský most sa podujal slávny americký šoumen P. T. Barnum, zakladateľ legendárneho cirkusu a muž, ktorý dokonale rozumel reklame aj psychológii publika. Pochopil, že ľudia potrebujú vidieť dôkaz, nie technické výpočty.

17. mája 1884 zorganizoval veľkolepý pochod svojich zvierat cez most. Na Brooklyn Bridge vyviedol 21 slonov, 17 tiav a ďalšie zvieratá. Na čele kráčal obrovský slon Jumbo, vtedy jedna z najväčších atrakcií sveta. Tisíce ľudí sledovali, ako sa mohutné zvieratá pomaly presúvajú cez most. Ak most unesie slony, musí byť bezpečný aj pre ľudí — takto jednoducho to verejnosť vnímala.

Akcia mala obrovský úspech. Dôvera verejnosti sa obnovila a pochod slonov sa stal jedným z najslávnejších reklamných kúskov 19. storočia. Zároveň ukázal, ako veľmi sa ľudská psychika riadi symbolmi a emóciami: most nezmenil svoju pevnosť ani o gram, ale ľudia mu začali veriť až vtedy, keď po ňom prešli slony. Mimochodom P. T. Barnum svoju kariéru v New Yorku začal tým, že svoju čiernu otrokyňu Joice Hethovú, ktorú vlastnil (otrokárstvo bolo definitívne v USA zrušené až v roku 1865!), vystavoval po celej krajine ako dojku prvého amerického prezidenta Washingtona. Tvrdil, že má 161 rokov a aby tomu tvrdeniu dodal väčšiu dôveryhodnosť, vytrhal jej zuby, aby vyzerala staršie. (To len tak na okraj pre všetkých obdivovateľov Ameriky).

Pri výstavbe Brooklynského mosta zomreli desiatky ľudí. Výstavba trvala štrnásť rokov. Dnes je jedným z najfotografovanejších mostov sveta. Vidieť ho možno aj vo viacerých filmoch – Vtedy v Amerike, Manhattan, Krstný otec, Gangy v New Yorku, Ja, legenda, Godzilla, Francúzska spojka, Spider-Man…

Brooklynský most

Brooklynský most

Brooklynský most

Brooklynský most

Brooklynský most

Pohľad z Brooklynského mostu na vozovku pod chodníkom

Brooklynský most

Na brooklynskej strane sa pod mostom rozkladá štvrť Dumbo. Je to dnes jedna z najznámejších a aj najdrahších štvrtí v brooklynskej časti New York City. Názov znamená Down Under the Manhattan Bridge Overpass („dole pod nadjazdom Manhattanského mosta“). V 19. a začiatkom 20. storočia táto lokalita bola neútulnou priemyselnou zónou, kde dominovali sklady, prístavy, továrne, železničné prekladiská. Po úpadku priemyslu v 60.–70. rokoch  objekty stratili svoju hodnotu a do lacných priestorov sa začali sťahovať umelci. Neskôr prišla veľká gentrifikácia a dnes je Dumbo veľmi luxusná štvrť. Staré, z holých tehál vybudované sklady sú prerobené na luxusné lofty. Je tu množstvo stravovacích zariadení a nie nutne v tej najvyššej cenovej kategórii.

My sme naďabili na veľkovývarovňu trochu podobnú bratislavskej Farmárskej tržnici, akurát celú situovanú na jednom podlaží a omnoho sympatickejšiu. Ponúkajú sa tu kuchyne od výmyslu sveta, najmä však tie ázijské a mexické. Raz darmo Spojené štáty v podstate vlastnú kuchyňu ani nemajú, ak za ňu nepovažujeme burgre, hotdogy a hranolky.

Z Brooklyn Bridge parku sa dajú urobiť tie najlepšie fotografie mosta s Manhattanom v pozadí. Pri nočnom fotografovaní Brooklynského mosta som zrazu zistil, že nemám okuliare, ktoré som mal predtým zavesené na krku za okraj trička. V mojom veku a byť bez okuliarov na čítanie je dosť veľký hendikep, zvlášť ak som bol z našej dvojice ten, ktorý určoval smer, tvoril itinerár a vôbec viedol náš denný program.

Zúfalo sme sa dali do hľadania okuliarov pomedzi veľké balvany ležiace na brehu East River.  Zopár ľudí zbadalo, že čosi urputne hľadáme a po konzultácii s nami sa dali do pátrania tiež. Rojnice prečesávali skalné zákutia, ale márne. O pár minút neskôr som zistil, že okuliare predsa len mám. Len sa mi skĺzli z okraja trička nižšie a nebadane sa zachytili na bedrovom popruhu batoha. Nemohol  som to pred všetkými tými hľadajúcimi dobrovoľníkmi priznať, a tak som ich nebadane schoval medzi dva balvany a s hlasným výkrikom som ich „nadšene“ našiel! Neobišlo sa to bez gratulácií mnohých zúčastnených hľadačov.

Cestou späť do hotela sme čisto náhodou naďabili na Flatiron building. Mal som v pláne navštíviť aj túto newyorskú ikonu, ale netušil som, že sa nachádza tak blízko nášho hotela. Flatiron Building je jeden z najpopulárnejších mrakodrapov v New Yorku a patrí medzi najznámejšie budovy na svete — najmä kvôli svojmu nezvyčajnému tvaru „žehličky“. Dokončili ho v v roku 1902. Má výšku približne 87 metrov a 22 poschodí. Bola to jedna z prvých budov v New Yorku označená ako mrakodrap. (pre porovnanie bratislavský manderlák – prvý bratislavský „mrakodrap“, ktorý po vzore Ameriky dal vystavať bohatý bratislavský mäsiar Rudolf Manderla má výšku 45 metrov a 11 poschodí).

Budova Flatiron building stojí na úzkom trojuholníkovom pozemku, takže z jednej strany je veľmi úzka (len pár metrov), z druhej sa rozširuje. Výsledkom je plochý „klin“ pripomínajúci starú žehličku (flat iron). Dnes je to jedna z najfotografovanejších budov v NYC, ktorá sa často zjavuje vo filmoch, reklamách, na pohľadniciach a patrí medzi „symboly Manhattanu“.

Žiaľ, počas nášho pobytu bola celá zahalená do lešenia.

Flatiron building

Flatiron building

Zdroj fotografií: autor textu

(všetky fotografie sa po kliknutí na ne zväčšia)