Výlet do Nového Jorku – 13. časť - Pavol Fabian - Blog

Výlet do Nového Jorku – 13. časť

29. júna 2026 09:50, Prečítané 490x, Pavol Fabian, O cestách kdekade...

Na druhý deň pohľad z okna neveštil nič dobré. Na deviatu sme mali kúpené vstupenky na vyhliadkovú terasu Top of the Rock v Rockeffelerovom centre. Pred dvomi dňami, keď sme išli okolo vstupu na túto terasu, po ulici sa hadil dlhý rad čakajúcich ľudí. Dnes, keď sme k vstupu do Top of the Rock prichádzali, na ulici nebolo ani nohy. Vrcholky mrakodrapov sa strácali v bielom čomsi… Hmla, či oblaky boli husté ako vlasy černošskej marxistickej aktivistky Angely Davidovej. Akurát farba nesedela. Davisovú si moji rovesníci pamätajú ako dámu s vlasmi čiernymi ako uhol. Dnes ich má 84-ročná Davisová načisto biele. Takže vlastne prirovnanie sedí.

Uniformovaný (bývalý) černoch, dnes Afroameričan, nás informoval, že vstupenky si môžeme vnútri pri pulte prebúkovať na vhodnejší čas. Vzhľadom na zajtrajší odlet, sme čas mali už len nasledujúce ráno. Milá pani pri pulte nám vstupenky bez problémov a bez dodatočného poplatku zmenila.

Vzhľadom na neisté počasie a predpoveď sľubujúcu po celý deň striedavý dážď sme sa rozhodli náš program trochu zmeniť. Aj bez zlého počasia bol tento deň vyhradený skôr na improvizáciu. Po zistení, že zábavný park na Coney Islande ešte nie je otvorený (je to sezónna záležitosť), sme túto lokalitu zavrhli.

Zvažovali sme návštevu Wiliamsburgu, kde najmä jeho južná časť je vraj totálne židovská a na každom kroku tu stretnete bradatých chlapov s jarmulkami a s dlhými pejzami. Ale aj túto možnosť sme zavrhli. V hre bola ešte aj návšteva Flushing Meadow, Bronxu či Harlemu, ale nakoniec vzhľadom na dážď sme si od pouličného predavača kúpili lacný dáždnik a zvolili program pod strechou – rozhodli sme sa pre návštevu Metropolitan Museum of Art. Lístky sme síce dopredu kúpené nemali, ale pomocou aplikácie a mobilného telefónu sme to zvládli skôr ako stihli brány múzea v ten deň otvoriť.

Od Rockeffelerovho centra sme sa k Metropolitan Muesum of Art presúvali peši po Piatej Avenue. Piata Avenue je v New Yorku hlavná „výstavná“ alebo najprestížnejšia nákupno-reprezentačná ulica, najmä jej úsek medzi 49. – 60. ulicou. Je to jedna z najdrahších nákupných ulíc sveta, symbol luxusu a značkového marketingu, miesto kde svetové značky majú svoje najikonickejšie vlajkové predajne. Nájdeš tu značky Louis Vuitton, Tiffany and Co., Bergdorf Goodman, Gucci, Cartier, Saks Fifth Avenue, Apple Fifth Avenue…

Svoju vežu tu má aj Donald Trump. Trump Tower je jedna z najznámejších budov na tejto ulici. Postavili ju v roku 1983, dávno predtým než Donald Trump vstúpil do politiky. Trump tower má výšku približne 202 metrov (58 poschodí), fasáda je tvorená z tmavého skla s bronzovými detailmi. Budova je kombináciou luxusných bytov, kancelárií, obchodov a verejného átria. Najznámejšie je veľké mramorové átrium s vodopádom a zlatý interiér. Budova sa stala symbolom luxusu New Yorku 80. rokov. Donald Trump v budove dlhé roky býval v penthouse apartmáne, v interiéri inšpirovaným štýlom Versailles. Po zvolení Trumpa za prezidenta bola budova pod extrémnym bezpečnostným režimom. Keď sme okolo nej prechádzali, cesta pred hlavným vchodom bola masívne rozkopaná, čo vyvolávalo otázniky, pretože zajtra práve tadiaľto mal prechádzať slávnostný sprievod pri príležitosti St. Patrick´s day.

Trump Tower

Pár metrov chôdze od Trump Tower sa nachádza pozoruhodná stavba Louis Vuitton trunks. Je to veľmi netradičná budova pripomínajúca šesť na sebe naukladaných kufrov s typickým vuittonovským vzorovaním svetoznámeho výrobcu kufrov a módneho návrhára.

Louis Vuitton trunks

Ak hovoríme o Piatej Avenue ako o najvýstavnejšej ulici New Yorku, treba rátať s tým, že okrem množstva luxusných obchodov tu stretnete aj nemálo menej luxusných obydlí bezdomovcov v podobe kartónových škatúľ. Alebo aj bezdomovcov bez škatuľového bývania, ležiacich na mreži, ktorou sa z podzemnej rúry metra odvádza teplý vzduch a úbohý bezďák sa práve tu môže trochu zohriať.

Dve tváre bohatej demokratickej Ameriky…

A ak to takto vyzerá na najluxusnejšej ulici New Yorku nechcem vedieť ako to vyzerá v Bronxe či Harleme…

vydávanie stravy bezdomovcom

Metropolitan Museum of Art — často len „The Met“ — je jedno z najväčších a najprestížnejších umeleckých múzeí na svete. Samotná hlavná budova je pozoruhodná, vedie k nej monumentálne schodisko z Piatej Avenue a za dverami prekvapí veľká vstupná hala. Nachádza sa pri Central Parku a muzeálne zbierky pokrývajú približne 5 000 rokov dejín umenia z rôznych civilizácií. Múzeum disponuje viac ako dvomi miliónmi diel. Galérie sú usporiadané podľa období a regiónov. Múzeum nie je zamerané len na „obrazy“ — nájdete tam egyptské chrámy, grécke a rímske sochy, stredoveké brnenia, islamské umenie, ázijské umenie, európskych starých majstrov, moderné americké umenie, hudobné nástroje, historické interiéry aj módu…

Metropolitan Museum of Art

K najpozoruhodnejším exponátom v Metropolitan Museum of Art patrí Temple of Dendur. Ide o skutočný egyptský chrám starý asi dve tisíc rokov, ktorý bol premiestnený z Egypta do SŠA. Chrám postavili okolo roku 15 pred n. l. počas vlády rímskeho cisára Augusta, keď Egypt už patril Rímskej ríši. Bol zasvätený bohyni Isis a dvom miestnym zbožšteným bratom menom Pediese a Pihor. Pôvodne sa nachádzal v južnom Egypte pri Níle, neďaleko dediny Dendur. V 60. rokoch egyptská vláda stavala Asuánske vodné dielo. Nová priehrada vytvorila jazero Nasser a hrozilo, že množstvo starovekých pamiatok bude zatopených. Uskutočnila sa obrovská medzinárodná záchranná akcia pod vedením UNESCO. Spojené štáty pomohli financovať záchranu egyptských chrámov — a ako poďakovanie im Egypt v roku 1965 daroval Temple of Dendur, ktorý Američania umiestnili do Metropolitan Museum of Art. Múzeum pre chrám postavilo obrovskú sálu so sklenenou stenou, bazénom a prirodzeným svetlom. Architekti sa snažili pripomenúť atmosféru Nílu a púšte. Keď tam človek stojí, často zabudne, že je uprostred Manhattanu. Temple of Dendur je zvláštny tým, že to nie je model ani fragment, ale kompletná staroveká stavba premiestnená cez polovicu sveta.

Temple of Dendur

V Metropolitan Museum of Art disponujú aj hodnotnou zbierkou obrazov napr. od Rembrandta, Claude Moneta, Johannesa Vermeera… Medzi najcennejšie kúsky patrí autoportrét Vincenta van Gogha s názvom Muž v slamenom klobúku. Tento autoportrét vznikol v roku 1887 počas van Goghovho pobytu v Paríži. Namaľoval ho v období, keď experimentoval s impresionizmom a neoimpresionizmom. Van Gogh vtedy nemal veľa peňazí na modelov, preto často maľoval pred zrkadlom sám seba. V Paríži vytvoril vyše dvadsať autoportrétov.

Zaujímavosťou je, že tento obraz je namaľovaný na druhej strane staršieho obrazu s názvom „Škrabka na zemiaky“. To ukazuje, ako van Gogh často z finančných dôvodov znovu používal už raz použité plátna.

Obraz je pomerne malý (cca 40 × 32 cm), ale ak ho vidíte „na živo“ pôsobí veľmi intenzívne. Múzeu ho darovala v roku 1922 americká zberateľka Lillie P. Blissová. Je to veľmi významné meno v dejinách amerických múzeí moderného umenia. Blissová patrila medzi prvých bohatých Američanov, ktorí začali kupovať moderné európske umenie ešte v čase, keď ho veľa ľudí považovalo za čudné alebo škaredé.

Dnes si ľudia van Gogha spájajú s astronomickými cenami jeho diel, ale počas života predal pravdepodobne len minimum obrazov, žil v chudobe a zomrel prakticky neznámy v roku 1890. Keď Blissová kupovala Van Goghove obrazy o pár desaťročí neskôr, ešte stále to nebola „bezpečná klasika“ ako dnes. Moderné umenie bolo kontroverzné.

Navštívil som už viaceré popredné svetové múzeá a zbierky obrazov, ale nikde som sa nestretol s tým, s čím až dvakrát v Met. Mladé dámy si do výstavnej sály priniesli maliarsky stojan, plátno, farby a ostatné maliarske propriety. Pomaly a zdĺhavo si uprostred sály rozkladali svoje umelecké pracovisko pred konkrétnym obrazom. Priamo na očiach verejnosti v podstate vytvárali falzifikát. Prekvapilo ma to. A prekvapilo ma tiež to zdĺhavé chystanie sa na samotné maľovanie (v oboch prípadoch už umelkyne mali základný obraz na plátne vytvorený, išlo len o dopracovanie detailov). Chystali sa k maľovaniu ako keby išlo o nejaký rituálny obrad. Pripomínali mi Rafaela Nadala, ktorý bol známy svojimi rituálmi, napr. tým, že vždy ukladal fľaše v presnom uhle, pred servisom robil sériu rovnakých pohybov, upravoval si vlasy, nos, tričko a šortky v rovnakom poradí, povrch antuky často „upravoval“ nohami.

Súčasťou Metropolitan Museum of Art je aj obrovská zbierka stredovekých zbraní a brnení. Patrí k nej približne 14 000 predmetov (európske rytierske brnenia, meče, kuše, halapartne, renesančné ceremoniálne zbrane, islamské a osmanské zbrane, japonské samurajské brnenia, americké revolvery a vojenské šable.) Najpôsobivejšia je veľká sála s jazdcami na koňoch v plnej zbroji. Mnohí návštevníci hovoria, že pôsobí skoro filmovo — ako vstup do stredovekého turnaja.