Pavol Fabian

Keď sme usúdili, že umenia už stačilo a zároveň nám pohľad z okna ukázal, že ľudia na ulici nosia zložené dáždniky v rukách a nie rozprestreté nad hlavou, opustili sme slávnu galériu. Počasie však bolo stále premenlivé a neisté. Preto sme zvolili ďalší neplánovaný, ale zato bezpečný a „podstrechový“ program – Macy´s.

Macy’s Herald Square je jeden z najslávnejších obchodných domov na svete a dlhé desaťročia bol považovaný za symbol amerického maloobchodu. Nachádza sa na Herald Square na Manhattane a jeho hlavná budova zaberá celý mestský blok. Budova má viac než 180 000 m² predajnej plochy a 11 poschodí. Jedno celé poschodie je venované najmä dámskym slávnostným róbam. V čase našej návštevy sme už vedeli, že náš syn sa bude ženiť a aj to, že manželka potrebuje na rodinnú udalosť slávnostnú róbu. V Macy´s boli milióny šiat! Niekto by povedal, že mrte! Iste, mnohé boli nad finančné možnosti našej peňaženky, ale dali sa nájsť aj cenovo vyhovujúce, najmä výpredajové. Myslíte si, že si manželka v tej superponuke vybrala?

Nie!

A tak je to so ženami furt!

Môžete im k nohám naskladať modré z neba, je vám to na dve veci!

Macy’s Herald Square

Macy’s Herald Square

Vráťme sa však od mojej frustrácie, k pozoruhodnostiam obchodnému domu. Patria k nim historické drevené eskalátory. Sú zo začiatku 20. storočia a stále fungujú. Macy’s Herald Square bol desaťročia symbolom amerického konzumu a „veľkého mesta“. Objavil sa v množstve filmov a seriálov, napríklad „Zázrak na 34. ulici“ a „Vianočný škriatok“.

Macy’s organizuje tzv. Macy’s Thanksgiving Day Parade – jednu z najslávnejších amerických tradícií, keď obrovské nafukovacie balóny, alegorické vozy, celebrity, tanečníci a Santa Claus na konci sprievodu prechádzajú Manhattanom v Deň vďakyvzdania a udalosť sledujú milióny ľudí.

Dnes už Macy’s nemá tak dominantné postavenie ako kedysi, pretože online shopping zmenil obchod a mnoho klasických kamenných obchodov na to doplatilo, ale Herald Square stále patrí medzi najnavštevovanejšie obchody v SŠA, najmä kvôli turistom, histórii, vianočným výkladom a ikonickému statusu New Yorku. Firmu založil Rowland Hussey Macy, ale spolumajiteľmi boli aj manželia Isidor a Ida Strausovci, ktorí zomreli pri potopení Titaniku v roku 1912. Podľa svedectiev Isidor odmietol nastúpiť do záchranného člna, kým na lodi ešte boli ženy a deti. Ida mohla odísť, ale nechcela manžela opustiť. Pripisuje sa jej výrok:

„Nebudem oddelená od svojho manžela. Ako sme žili, tak aj zomrieme.“

Poslednýkrát ich vraj videli stáť spolu na palube, alebo kráčať objatí. Režisér hollywoodskeho Titanicu James Cameron ich príbeh využil a do filmu umiestnil krátku scénu staršieho páru ležiaceho v posteli, zatiaľ čo do kajuty prúdi voda. Tá scéna bola inšpirovaná Strausovcami, ale historicky neexistuje dôkaz, že zomreli práve v posteli, ani že boli doslova objatí v poslednej sekunde.

Ich príbeh sa stal jedným z najslávnejších symbolov oddanosti spojených s Titanicom. V Macy’s v New Yorku je dodnes pamätná tabuľa venovaná manželom Strausovcom.

Na večer som mal prostredníctvom New York City pass kúpenú poldruha hodinovú plavbu okolo Manhattanu.

Už za stáleho dažďa sme sa metrom prepravili do stanice Fulton street, ktorá je k prístavu najbližšie. Keď sme vystúpili z vlakovej súpravy, vonku lialo už tak, že voda schodmi vnikala aj do podzemných útrob metra. Skusmo sme vyšli na ulicu, ale hneď sme sa aj vrátili do zázemia metra. Náš malý a narýchlo kúpený dáždnik nás chránil pred tonami vody padajúcej z kompletne zamračenej oblohy asi tak, ako zariekanie konžského šamana pred ebolou. Chvíľu sme vyčkávali v podzemí čakajúc na zázrak v podobe náhle sa rozjasniacej oblohy.

Zázrak však neprichádzal.

Do prístavu to bolo asi sedem minút ostrej chôdze a čas odchodu lode sa blížil. V tomto lejaku by sme za sedem minút chôdze, hoci aj pod dáždnikom, boli mokrí ako myši. Sedieť vyše hodiny vo vlhkých šatách na chladnej palube – to nebola lákavá predstava.  A tak sme si vymysleli, že loď v tomto počasí aj tak ani nevypláva, oželeli sme za výlet utratené doláre a vrátili sme sa do hotela.

Amíci sú na svoju zástavu hrdí. Vycapia ju na každom rohu, na každom aute, na každom možnom aj nemožnom mieste.

U nás, keď niekto vyvesí slovenskú zástavu s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou bude označený za nacionalistu, dezoláta, ruského trolla, plochozemca a za neviem ešte čo…

Zdroj fotografií: autor textu

(všetky fotografie sa po kliknutí na ne zväčšia)