Dilema

Robert Fico vo svojom prvom verejnom vystúpení po atentáte na Devíne výrazne kritizoval liberálne a progresívne ideológie a povedal, že je potrebné „postaviť hrádzu“ proti progresivizmu a liberalizmu, ktoré podľa neho ohrozujú Slovensko. Povedal to správne, lenže v praxi sú to viac slová ako činy. Netvrdím, že vláda niečo v tejto veci nerobí, ale ide to „ztuha“.

Na druhej strane treba vedieť, že progresivisti sú dnes rozlezení všade (mladým na školách systematicky vymývajú mozgy už 30 rokov) a boj s nimi je neľahký ako boj s metastázujúcou rakovinou.

Oceňujem preto, že skupina ľudí okolo pp. Palka a Baránka sa aktivizuje a prebúdza ľudí, aby im otvorili oči, aby lepšie pochopili nebezpečnosť sektárskeho progresivizmu, ktorého hlavným predstaviteľom na Slovensku je Šimečkovo(?) PS.

Zatiaľ sa uskutočnili dve zhromaždenia. Na oboch som bol – v Košiciach, aj v Žiline. Údaje o účasti na košickom zhromaždení organizátori trochu prepálili. O účasti na žilinskom už informovali reálnejšie.

Podľa mňa sa v Žiline zúčastnilo okolo 500 – 800 ľudí. Teda trochu menej ako v Košiciach. Treba si však uvedomiť, že podujatie malo minimálnu propagáciu – v podstate len na alternatíve. V mainstreame, ktorý rozsiahlo informuje nielen o všetkých uskutočnených, ale dlho dopredu aj o všetkých pripravovaných progresivistických protivládnych, ba nebojím sa napísať aj protislovenských aktivitách, sa bežný človek o Proteste proti progresivizmu nedozvie nič. To, spolu s mrazivým počasím sa musí zákonite prejaviť aj na účasti. Takže, z tohto pohľadu bola účasť v Košiciach aj v Žiline celkom slušná.

Horšie to bolo s kvalitou rečníkov, vrátane moderátorky. Zjavne chýba vedúca osobnosť a z tých, ktoré vystúpili, len máloktorá vie priniesť hodnotnú a argumentačne podloženú reč. Až vlezlo familiárna extrovertná moderátorka podujatia dokáže v jednej vete protirečiť sama sebe. Niektorí vystupujúci len menej presne a rečnícky nešikovne na tribúne opakujú vety z textov, ktoré si človek v omnoho lepšej kvalite a od fundovanejších ľudí môže prečítať na alternatíve na sociálnych sieťach.

Podujatie bolo, aj vzhľadom na počasie, zbytočne dlhé, ku koncu uzimení ľudia odchádzali. Skrátiť dĺžku podujatia (ďalšie by malo byť 28.2. v Nitre) by teda bolo vhodné nielen vzhľadom na chladné zimné počasie, ale kratšiu minutáž by bolo dobré využiť aj na selekciu rečníkov.

Chápem, že niektorí „nechcú byť ako oni“ a nechcú teda čítať z papiera. Lenže, nie každý je schopný súvisle a zrozumiteľne hovoriť k veci z voleja a zbytočne neopakovať len stokrát počuté/prečítané floskuly. A tiež ma prekvapilo, že niektorí rečníci, ktorí mali svoje vystúpenie pripravené na papieri, tiež neoslnili.

Aby bolo jasné, podujatie podporujem, ale chcelo by to popracovať na dramaturgii i propagácii, lebo ak to bude pokračovať v tomto duchu, množstvo účastníkov sa nemusí navyšovať.  Uvedomil som si to vo vlaku cestou domov.

Do kupé si prisadla žena okolo štyridsiatky – s batohom a spacákom. Dali sme sa s ňou (spolu s kamarátom) do reči. Pravidelne chodí prespávať/bivakovať/čundrovať do prírody. S partiou, alebo aj sama. Aj teraz v piatok vybehla vlakom z Bratislavy do Čadce, odtiaľ sa sama(!) vydala na túru zľadovateným terénom, prespala sama(!) v lese na snehu(!), načerpala z prírody silu a pokoj a na druhý deň sa spolu s nami vracala domov. Nevymýšľala si, pretože keď sme detailnejšie preberali jej bivakovanie v prírode, ukázala nám aj svoju výbavu – spacák, žďárak, hamaku, kompas, mohutnú dýka za pasom… O tom, čo sa dialo v Žiline nemala ani šajnu. A nielen o tom. Politiku vôbec nesleduje, radšej chodí do prírody. Mám pocit, že povedala, že ani nevlastní televízor… Spokojná, vyrovnaná, apolitická osoba, ktorá to má v hlave upratané…

A tak mi nevdojak na druhý deň po návrate domov v hlave skrsla myšlienka – čo je vhodnejšia cesta pre človeka? Nestarať sa, nezaujímať sa, žiť svoj, do istej miery zatiaľ slobodný život alebo sledovať politiku, stresovať sa z každého kroku smerujúceho bližšie k svetovej vojne, hnevať sa na neuveriteľné pokrytectvo, ba až vlastizradcovstvo slovenskej opozície i na ťažké chyby vládnucej koalície, ktoré ju možno budú stáť najbližšie volebné víťazstvo?

Nemám odpoveď na svoju dilemu.

Isté však je, že ak v ďalších voľbách zvíťazia na Slovensku progresívci – to sa ešte len budeme čudovať! A mnohí ľudia si budú môcť akurát tak trieskať hlavy o stenu kvôli tomu, že nechodili na Protesty proti progresivizmu, že sa nezaujímali o dianie…

Lenže to už bude neskoro…

Šmirgeľ

24.08.2026

Potreboval som si kúpiť šmirgeľ papier. Nič iné, len tri kúsky šmirgľa. Zamieril som do toho nechutne obrovského Hornbachu a nerozhodne sa začal motať medzi regálmi. Opodiaľ sa očividne bez náplne práce, entuziazmu i cieľa presúvala zamestnankyňa v slušivej firemnej uniforme pomaly ako ručička na hodinkách počas nudnej porady. „Prosím vás, pani, kde máte šmirgeľ [...]

Pravda o roku 1968

21.08.2026

Opäť tu máme výročie okupácie vojskami Varšavskej zmluvy z roku 1968. Opäť sa všetci kovaní russofóbi a russobijci budú zavzdušňovať. Niežeby nemali pravdu, okupácia z roku 1968 bola riadne svinstvo! Veľmi dobre sa ňu pamätám, bol som očitý svedok diania nahnevaný nielen v tie dni, ale aj nasledujúce roky. Zvlášť, ak na následky normalizácie, ktorá po okupácii [...]

Prevrat27

16.08.2026

Matovičov program sa nazýva Prevrat27. Hneď v úvode programu Matovič píše: „Volič je úplné hovno. Nevie nič.“ hovorí v Gorile Ficov kamarát Haščák. Bohužiaľ, to isté si myslí väčšina politikov. Ľuďmi pohŕdajú. Preto sme sa rozhodli pomôcť ľuďom vo voľbách 2027 zrealizovať prevrat.“ Zvýraznená veta je oxymoron. Taký oxymoron ako „živá [...]

Pavol Fabian

o cestovaní, o horách, o knižkách, o hocičom...

Štatistiky blogu

Počet článkov: 771
Celková čítanosť: 2903870x
Priemerná čítanosť článkov: 3766x

Autor blogu

Kategórie

Archív