New York nie je lacné mesto! Je veľmi vhodné kúpiť si New York City Pass, ak chcete navštíviť nejaké newyorské atrakcie. Vo verzií New York City Pasu s 10 atrakciami zaplatíte okolo 230 dolárov, čím ušetríte okolo 150 dolárov, ktoré by ste zaplatili, ak by ste si kupovali vstupenky jednotlivo. Určitou nevýhodou je, že pri viacerých atrakciách usporiadateľ vyžaduje aj určiť presný čas vašej návštevy. To je do istej miery obmedzujúce, pretože zvyšný program musíte prispôsobiť tejto okolnosti. Ak máte vstupenku na vyhliadkovú plošinu niektorého z newyorských mrakodrapov a v stanovený deň a hodinu panuje od desiateho poschodia vyššie hmla ako kečup, ktorý neviete vytriasť z fľašky, je vám taká vstupenka na dve veci…
Presne to sa nám stalo, keď sme hneď v prvý deň pobytu mali zaplatený výstup na vyhliadkovú terasu The Edge at Hudson yards. Plošina (skydeck) sa nachádza na mrakodrape 30 Hudson Yards. Otvorili ju v roku 2020. Je to najvyššia vonkajšia vyhliadka na západnej pologuli. Nachádza sa približne 345 metrov nad zemou (100. poschodie) a charakteristická je tým, že trojuholník terasy vyčnieva asi 24 metrov von z budovy, takže človek má pocit, že stojí „vo vzduchu“. Terasa má sklenenú podlahu, takže priamo pod svojimi nohami vidíte hĺbku cca 300 metrov.
Na terase nás zastihol pomerne silný dážď. Hmla sa síce trochu rozptýlila, ale na všetkých sklách pochôdznej terasy a aj na tých, ktoré oddeľovali prípadného samovraha od prázdnoty pod ňou, sedeli ako prilepené stovky dažďových kvapiek a narúšali dojem bezbariérovosti medzi človekom a hlbočinou.
Na tejto vyhliadke upútala návštevníka okrem samotného pohľadu na mesto aj prezamestnanosť miestnych zriadencov. Vo svojich livrejach stáli na každom rohu, aby vás usmerňovali kam máte ísť, do ktorého výťahu nastúpiť, ktoré dvere otvoriť. Usmerňovali vás ako posunovači na zoraďovacej vlakovej stanici, hoci trasa exkurzie bola aj tak vymedzená kovovými stojanmi, ktoré spájalo lano.
Na začiatku tejto, ale aj väčšiny ostatných newyorských prehliadok, vás čaká fotograf, alebo aj viacerí, ktorí sa vás usilujú, niekedy až násilne, postaviť pred nachystané efektné pozadie a urobiť vám fotografiu. Pri odchode z prehliadky si potom pomocou qwer kódu, ktorý dostanete, môžete priamo na digitálnom paneli fotky stiahnuť, do svojho zariadenia.
Hneď pred budovou s The Edge sa nachádza ďalšia newyorská pozoruhodnosť The Vessel. Slovo pozoruhodnosť nadobúda v newyorských podmienkach, či v podmienkach SŠA iný význam ako v Európe. V Európe sa za pozoruhodnosť považuje všetko čo je staršie ako Deklarácia nezávislosti, ktorou trinásť britských kolónií 4. júla 1776 vyhlásilo nezávislosť od Spojeného kráľovstva Veľkej Británie. Inými slovami, len 250 rokov trvajúce Spojené štáty žiadnu históriu a ani historické pamiatky nemajú, takže si ich musia vymýšľať (Dóm sv. Martina v Bratislave má okolo 800 rokov, kostolík sv. Michala v Dražovciach pri Nitre má okolo 950 rokov, katedrála sv. Domnia v Chorvátsku má okolo 1700 rokov a Katedrála sv. Sofie v Novgorode má takmer 1000 rokov).
Newyorská pozoruhodnosť The Vessel má sedem rokov. Táto stavba je niečo medzi umeleckým dielom, budovou a obrovským schodiskom. Ide o obrovskú konštrukciu pozostávajúcu zo sústavy schodov. Navrhol ju dizajnér Thomas Heatherwick. Pripomína včelí úľ alebo „obrovský kebab“ (tak to volajú miestni). Má šestnásť poschodí, 154 schodísk a asi 2 500 schodov, ktoré sú prepojené do jedného „bludiska“. Zmysel stavby som celkom nepochopil. Ak by tam púšťali Gottovu skladbu: „Postavím schody do nebe, jen a jen pro tebe…“, tak by som ju pochopil ako drahú dekoráciu ku spevákovmu hudobnému klipu. Zmysel stavby však pochopili už minimálne štyria samovrahovia, ktorí využili výšku stavby a nízke bariéry na schodoch umožňujúce skočiť dole. Istý čas bol The Vessel kvôli ním zatvorený, po aplikácii bezpečnostných sieti a ďalších obmedzení The Vessel opäť otvorili. Platí sa tam vstupné, ale mňa by to tam nelákalo ani zadarmo.
Mimochodom, práve pod The Edge at Hudson yards a The Vessel sa nachádzajú tie obrovské podzemné priestory ukrývajúce rady koľajísk vedúcich k železničnej stanici New York Penn Station, ktorú som spomínal v časti o príchode do NY.
Neďaleko The Vessel sa nachádza múzeum Intrepid. Ak ste sa tam vybrali peši, medzi takmer uniformnými mrakodrapmi (Marsé ich počas celého pobytu nazývala paneláky) vás upúta skromný kostolík. Ak k nemu prídete bližšie, zistíte, že ide o chorvátsku katolícku farnosť zasvätenú svätému Cyrilovi a Metodovi a svätému Rafaelovi.
Celý názov múzea, do ktorého sme smerovali je Intrepid Sea, Air & Space Museum. Podstatná časť expozícií sa nachádza na palube lietadlovej lode USS Intrepid. Ide lietadlovú loď triedy Essex, ktorá sa zúčastnila 2. svetovej vojny, kórejskej aj vietnamskej vojny. Od roku 1982 slúži ako múzeum. Priamo na palube sa nachádzajú viac ako dve desiatky historických lietadiel z rôznych období — od 2. svetovej vojny až po studenú vojnu. Nechýba tam ani ruský Mig-17 a Mig-21, či americké F-16, ktoré v modernizovanejšej verzii práve v čase nášho pobytu v NY zhadzovali v podobe poltonových až jednotonových bômb demokraciu do Perzie.
Na lietadlovej lodi možno navštíviť kapitánsky a navigačný mostík, vidieť komunikačné systémy a avioniku, ktorú používali vojenskí námorníci, pozrieť si Combat Information Center – miesto, kde sa riadili lety a koordinovali boje a samozrejme aj ubytovacie priestory, jedáleň, kuchyňu a ďalšie priestory pre posádku. Lietadlová loď Intrepid okrem vojnových misií slúžila aj ako loď zachraňujúca astronautov NASA po ich pristátí na mori.
Vo vnútorných priestoroch sa nachádzajú rozličné expozície. Mňa zaujala najmä časť venovaná vojenskej medicíne a časť venujúca sa vojne vo Vietname. Nebolo v silách jedného človeka, navyše nie dokonale ovládajúceho angličtinu, preštudovať to množstvo textov a textových dokumentov, ale na to, aby som nadobudol nejaký celkový dojem mi to stačilo – a ten dojem bol, že Američania za vojnu vo Vietname necítia najmenšie výčitky svedomia.
Vo všetkých výstavných priestoroch sa nachádzalo množstvo zriadencov, ktorí vás ochotne informovali a odpovedali na vaše otázky. Niektorí z nich – skutoční vojnoví veteráni z kórejskej a vietnamskej vojny – tam poskytovali svoje služby predpokladám z čistej pasie a hrdosti na svoju činnosť. Či to mali aj honorované, to neviem.
Progresívni autori výstavy nezabudli ani na LGBT+ komunitu. Na výstavných paneloch a v sprievodných príručkách sa dozviete aj o skúsenostiach LGBT+ námorníkov, ktorí slúžili v námorníctve prinášajúc nezvyčajnú osobnú obetu.
Na lietadlovej lodi Intrepid sa nachádza aj kozmický pavilón Space Shuttle Pavilion. Tu je v celej svojej veľkosti vystavený raketoplán NASA Enterprise – prvý prototyp raketoplánu, ktorý síce nikdy neletel do kozmu, ale otvoril cestu celému programu Space Shuttle. Na porovnanie sa tu nachádza aj malá ruská vesmírna kapsula Sojuz TMA-6. Neviem, či išlo o zámer ironicky poukázať aký miniatúrny bol Sojuz a aký obrovský americký raketoplán? Ak išlo o takýto zámer, tvorcom expozície akosi ušlo, že išlo o dva úplne odlišné projekty a adekvátne by bolo so Sojuzom porovnať kapsulu amerického vesmírneho programu Apollo, alebo s raketoplánom Enterprise ruský raketoplán Buran.
Obe krajiny neskôr vývoj raketoplánov ukončili, pretože tento projekt bol vysoko nákladný, najmä náklady na údržbu a prípravu na ďalší let. Tragédie Challengeru (1986) a Columbie (2003) ukázali aj bezpečnostné riziká projektu a projekt mal aj svoje technologické limity.
V priestoroch expozícií sa nachádza viacero interaktívnych zón s originálnymi artefaktmi, filmami, zvukmi a modelmi vesmírnych systémov a ponúka sa tu aj virtuálna realita pre úplný zážitok z vesmírnych výprav. Napriek tomu musí konštatovať, že novootvorené Múzeum morského flotu v Kronstadte na ostrove Kotlin pri Petrohrade je omnoho „vymakanejšie“ a modernejšie.
Uvedené expozície máte v cene základného lístka. Ak si však dokúpite vstupenku aj do lietadla Concord, zároveň vás to oprávňuje aj k vstupu do ponorky Growler zakotvenej pri pontóne.
Zvedavosť na Concord ma viedla ku kúpe tejto vstupenky. V Concorde veľa miesta nie je, takže vstupenky sú časovo a množstevne limitované. Prehliadka je komentovaná. Sprevádzal nás chlapík, ktorý bol očividne veľký nadšenec nadzvukového lietania a lietania vôbec. Vedel o Concorde všetko a keďže pochopil, že v našej návštevníckej skupine (dvaja Aziati a dvaja Slováci) nikto nemá angličtinu za materský jazyk, rozprával neuveriteľne pomaly, dôrazne a jednoducho a ja som tak mohol zistiť, že keď na mňa niekto rozpráva takto, tak vlastne angličtine veľmi dobre rozumiem.
Lietadlo Concorde bol britsko-francúzsky projekt. Na prvý let sa vydalo v roku 1969 a v komerčnej prevádzke bolo v rokoch 1976 – 2003. Za ten čas vyrobili dvadsať kusov tohto lietadla. Jeho maximálna rýchlosť bola 2.04 Mach (cca 2 180 km/h). Lietalo do výšky až 18 000 metrov a let z Londýna do New York trval približne 3,5 hodiny (bežne 7–8 hodín klasickým lietadlom). Disponovalo pomerne malou kapacitou 92–128 cestujúcich.
Letenky boli veľmi drahé, takže ním lietali najmä biznismeni a celebrity. Veľmi rád ním lietal frontman skupiny Rolling Stones Mick Jagger. Jeho obľúbené sedadlo bolo v prvom rade napravo pri okne, Samozrejme, že som si do tohto sedadla na okamih sadol, ale žiadna rocková energia do mňa neprešla – možno preto, že všetky sedadlá boli zahalené do ochranného igelitu.
Concorde mal pohyblivý/sklopný nos, ktorý sa pri pristávaní skláňal dole, aby piloti lepšie videli na dráhu. V roku 2000 došlo k tragickej havárii letu Air France Flight 4590. Zahynulo pri ňom 113 ľudí. Po nehode a poklese záujmu (aj vďaka udalostiam z 9.11.) boli Concordy v roku 2003 vyradené z prevádzky. Tragická nehoda však nebola jedinou príčinou – Concorde skončil aj kvôli extrémne vysokým nákladom na prevádzku, malej kapacite (len po štyri sedadlá v rade na každej strane), hlučnosti a ekologickej neúnosnosti.
Z Concordu sme sa presunuli ešte k ponorke USS Growler. Growler je jediná americká ponorka s jadrovými raketami sprístupnená verejnosti. USS Growler (SSG‑577) je raketová ponorka triedy Grayback s diesel‑elektrickým pohonom. Na palube niesla rakety Regulus I (predchodca balistických rakiet Polaris). Dlhá je 76 metrov, posádku tvorilo okolo 88 ľudí. V službe bola v rokoch 1958–1964. Slúžila na testovanie a vypúšťanie jadrových rakiet z ponorky a na strategické odstrašovanie počas studenej vojny.
Na súši si možno pozrieť klasické výstavné panely v budove a potom možno vstúpiť aj na palubu ponorky a vidieť kajuty posádky, prezrieť si riadiacu a torpédovú miestnosť a tiež rakety Regulus.
Vzhľadom na to, že v Petrohrade som mal možnosť navštíviť prvú sovietsku jadrovú ponorku K-3 „Leninský Komsomol“ (triedy November) a laicky ich porovnať, musím konštatovať, že napriek tomu, že obe vstúpili do služieb približne v rovnakom čase (Growler 1958, K-3 1959), tá ruská je ďaleko priestrannejšia a komfortnejšia, ak sa o komforte v ponorkových priestoroch dá hovoriť (je o 31 metrov dlhšia ako Growler). K-3 bola prvá sovietska ponorka, ktorá pod ľadom prešla až k Severnému pólu.
Múzeum Intrepid je zaujímavé, i keď v porovnaní s petrohradským Múzeom námorného flota trochu nemoderné a zastaralé, ale určite v ňom dokážu stráviť veľa času leteckí a vojenskí nadšenci, fanúšikovia vesmíru, či rodiny s deťmi.
Zdroj fotografií: autor textu
(všetky fotografie sa po kliknutí na ne zväčšia)






















































To neustale hladanie chyb, nahodile urazky... ...
Vy tam čítate aj to, čo tam nie je. ...
A este aby nedoslo k nedorozumeniu Citujem: ... ...
Pokracujeme... Este k k mojmu nazoru na... ...
Este som neskoncil ;) A ja Vas nazor beriem... ...
Celá debata | RSS tejto debaty