Pavol Fabian

Na druhý deň sa priamo pred našim hotelom, v prieluke medzi domami bežne využívanej ako parkovisko a v priľahlých uličkách konal starinársky trh. Obskúrne postavičky tu predávali staré gramoplatne, mince, knihy, kúsky oblečenia, drobný nábytok, vojenské prilby s hákovým krížom, staré pohľadnice, víno, čokoľvek… Kupovať prichádzali chudáci, ktorí majú hlboko so vrecka, ale aj špecializovaní zberatelia hľadajúci zabudnuté skvosty. Vidieť bolo viacero čudných postavičiek, ale aj ľudí vyznačujúcich sa všetkými známkami zazobanosti – resp. snažiacich sa aspoň tak tváriť, obliekať a pôsobiť.

Metrom sme sa odviezli na 72. ulicu. Po vystúpení z podzemia nám len pár krokov stačilo, aby sme sa dostali k honosnej rožnej budove známej pod menom The Dakota.  Ide o jeden z najslávnejších domov na svete. Nie je to len „obyčajný bytový dom“. Je to kombinácia architektonickej revolúcie, miesta tragédie aj symbolu extrémneho luxusu.

Budova stojí v tesnom susedstve Central parku – stačí prebehnúť nie príliš rušnú ulicu Central Park West. Dom postavili v rokoch 1880–1884. Architekt Henry Janeway Hardenbergh nenavrhol len túto budovu, ale aj slávny a už spomínaný Plaza Hotel. Išlo o jeden z prvých luxusných bytových domov v New Yorku. Bohatí ľudia dovtedy bývali skôr v rodinných domoch a byty boli pre chudobu. Dakota toto pravidlo zmenila – presvedčila elitu, že byt môže byť rovnako prestížny ako vila. Budova je známa svojím mixom štýlov (nemecká renesancia, gotika, francúzske prvky…) Výsledkom je trochu „hrad“, trochu „palác“. Vnútri bloku sa nachádza centrálne nádvorie, do ktorého sa vchádza obrovským oblúkom projektovaným na vjazd fiakrov.

Všetky byty majú dostatok svetla a súkromia, extrémne hrubé (až 1 meter) steny, poskytujúce izoláciu, ticho a stabilnú teplotu. Každý byt je unikátny – v objekte vraj nie sú dva rovnaké. V podzemí sa nachádza tajný „servisný svet“ (chodby pre sluhov, kuchyne a technika, aby služobníctvo nebolo vidieť). Dom má vlastnú elektráreň, hydraulické výťahy, dumbwaitery (malé výťahy na jedlo). V časoch otvorenia budovy obyvateľov obsluhovalo okolo 150 sluhov. Luxusný dom bol úplne obsadený ešte pred jeho dokončením. Dnes zo služobníctva vidieť len ochrankárov. Stoja pri vjazde v čiernom oblečení, v dlhých vyblednutých, kedysi čiernych plášťoch s nápisom The Dakota.

Dakota je známa tým, že tam bývali mnohé celebrity, napr. herečky Judy Garlandová a Lauren Bacallová, dirigent Leonard Bernstein, voľakedy černošská, dnes afroamerická speváčka Roberta Flacková. Najznámejšími obyvateľmi Dakoty sa však stali John Lennon a Yoko Ono.

8. decembra 1980 neskoro večer pred vchodom do budovy Dakota (v podjazde) 25-ročný Mark David Chapman zastrelil známeho exčlena skupiny Beatles.

Ešte predtým, približne o 17,00 Lennon a jeho manželka išli do nahrávacieho štúdia Record Plant, aby pracovali na ďalšom singli Yoko Ono, „Walking on Thin Ice“. Keď Lennon a Yoko odchádzali z domu a smerovali k limuzíne, zhromaždilo sa okolo nich niekoľko fanúšikov a žiadali o podpisy. Medzi fanúšikmi bol aj Lennonov budúci vrah Mark Chapman. Chapman Lennonovi podal album Double Fantasy, aby mu ho podpísal. Lennon sa potom spýtal Chapmana, či je to všetko, a ten prikývol na súhlas. Hudobník vzápätí odišiel so svojou manželkou do nahrávacieho štúdia, kde strávili niekoľko hodín.

Naspäť k domu dorazili približne o 22,50. Vystúpili z limuzíny priamo na 72. ulici. Chapman sa skrýval v tieni klenutého podjazdu The Dakota a čakal na Lennonov príchod. Yoko Ono kráčala o pár krokov pred manželom a vošla do recepcie ako prvá.

Len čo Lennon prešiel okolo Chapmana, vrah na neho vystrelil päť rán z revolveru kalibru .38. Prvá guľka Lennona minula a zasiahla jedno z okien budovy. Avšak dve guľky mu prenikli do pľúc, jedna mu rozdrvila rameno a posledná preťala aortu. Lennon dokázal urobiť pár krokov do recepcie budovy, kde oznámil:

„Zastrelili ma… Niekto na mňa strieľal.“

Vzápätí stratil vedomie.

Jay Hastings, recepčný v Dakota House, prikryl Lennona uniformou, zložil mu okuliare a zavolal políciu. Medzitým vrátnik Perdomo vytrhol Chapmanovi z ruky revolver a odkopol ho na cestu. Krátko nato revolver zadržal liftboy z Dakoty. Chapman si potom vyzliekol kabát a klobúk, aby ukázal, že už žiadne zbrane neskrýva. Sadol si na obrubník pri ceste a pokojne čakal na príchod polície. V tom momente na neho vrátnik Perdomo zakričal:

„Vieš, čo si urobil?“

Chapman odpovedal:

„Áno, zastrelil som Johna Lennona.“

Prvými policajtmi, ktorí dorazili na miesto, boli Steve Spiro a Peter Cullen, ktorí sa v čase správy o streľbe nachádzali na blízkej križovatke Broadway a 72nd Street. Videli Chapmana ticho sedieť na chodníku s kópiou knihy J. D. Salingera Kto chytá v žite, Vypovedali, že počas zatýkania nekládol absolútne žiadny odpor. Chapman niekoľko hodín pred vraždou napísal do svojej knihy poznámku:

„Holdenovi Caulfieldovi od Holdena Caulfielda – To je moje rozhodnutie.“

Chapman bol Salingerovou knihou posadnutý a silno sa stotožňoval s jej protagonistom, Caulfieldom.

Policajti Bill Gamble a James Moran tiež dorazili na miesto niekoľko minút po streľbe. Posadili Lennona na zadné sedadlo svojho služobného auta a odviezli ho do nemocnice St. Luke’s-Roosevelt Hospital Center. Policajt Moran sa opýtal Lennona, ktorý počas cesty do nemocnice na chvíľu nadobudol vedomie:

„Ste John Lennon?“

Takmer nepočuteľným a sípavým hlasom odpovedal:

„Áno“

A okamžite stratil vedomie.

Po prevoze do nemocnice Lennona oživovali asi 15 až 20 minút bez úspechu. O 23,15, doktor Stephan Lynn informoval, že Lennon bol mŕtvy už keď ho prijali do nemocnice. Príčinou smrti bola strata troch až štyroch litrov krvi, čo predstavuje približne 80 % celkového objemu.

The Dakota

The Dakota, podchod, kde zastrelili Lennona

The Dakota, podchod, kde zastrelili Lennona

The Dakota

The Dakota

The Dakota

The Dakota

esbéeskár z Dakoty

The Dakota

The Dakota

Na budove Dakoty nie je žiadna pamätná tabula, busta, nič čo by túto smutnú udalosť pripomínalo. Len krížom cez ulicu Central Park West sa v Central parku nachádza pamätník „Imagine“ na mieste, kam chodieval John Lennon rád odpočívať. Je to jedno z najznámejších pietnych miest v New York City. Centrom pamätníka je čierno-biela mozaika s jediným slovom „Imagine“ — podľa Lennonovej celosvetovo známej klavírnej balady. Mozaiku darovalo Taliansko, vytvorili ju neapolskí remeselníci v roku 1985.

Yoko Ono nechcela klasický pomník ani sochu. Presadzovala „living memorial“ — živý priestor pokoja a mieru. Preto vznikla záhrada Strawberry Fields s rastlinami a stromami z rôznych krajín sveta ako symbol medzinárodného mieru. Názov Strawberry Fields odkazuje na beatlesácku skladbu Strawberry Fields Forever. Miesto sa stalo pútnickým bodom fanúšikov z celého sveta, často tam ľudia nechávajú kvety, sviečky alebo hrajú Lennonove piesne. Mozaika „Imagine“ je výnimočná aj tým, že ide prakticky o jediný trvalý umelecký prvok pridaný do Central Parku po jeho vyhlásení za historickú pamiatku.

Imagine

Imagine

Zdroj fotografií: autor textu

(všetky fotografie sa po kliknutí na ne zväčšia)