Ako nás nespláchlo v Aténach, 1. časť

1. decembra 2017 12:27, Prečítané 3 869x, Pavol Fabian, O cestách kdekade...

V Grécku som nikdy nebol lebo nie som prímorský typ dovolenkára. Keď sa mi však naskytla možnosť letieť na 4 dni do Atén, nezaváhal som.

Do hlavného mesta Grécka sa lieta z Bratislavy s leteckou spoločnosťou, ktorá síce ponúka relatívne lacné letenky, ale ak si objednávate dve (pričom priezviská oboch cestujúcich sa zhodujú a objednávate si ich v jeden a ten istý moment) umne nastavený systém vás na palube lietadla rozdelí tak, že jeden dostane také miesto, že ak by pilota neoddeľovala od ostatných prepážka, zarosoval by sa mu krk od jeho dychu a druhý z dvojice zas počas celého 130 minútového letu počuje každé spláchnutie zadného WC, ktoré má tesne za chrbtom. A ak chcete sedieť spolu (aké to prekvapenie!) „lacná“ letecká spoločnosť si zaúčtuje poplatok za „spájanie rodín“.

Z aténskeho letiska Eleftheriosa Venizelosa (niekoľkonásobný predseda gréckej vlády) sa dá do mesta dostať metrom alebo autobusom č. X95. Autobusu to síce trvá o čosi dlhšie, ale ak si vnútorne vyargumentujete, že ide vlastne o vyhliadkovú jazdu, tak máte aj motív. Ďalší argument v prospech autobusu je cena lístka: autobus 6 eur, metro 10 eur.

Autobus X95 vás dovezie na námestie Syntagma, ktoré je akýmsi dopravným centrom Atén. Končí tu nielen spomínaná autobusová linka, ale začínajú tu aj dve z troch miestnych električkových liniek a nachádza sa tu aj prestupná stanica metra.

Atény

Predpoveď počasia na štyri dni nášho pobytu bola veľmi potešiteľná. Potešiteľná najmä pre pestovateľov ryže, výrobcov pršiplášťov a predavačov dáždnikov. Tých sa na aténskych uliciach vyrojili celé desiatky rýchlejšie ako vínne mušky nad pohárom vína hneď pri prvých kvapkách dažďa – a že sme tých prehánok zažili neúrekom! Čo som v tejto upršanej situácii celkom nechápal, bolo rozmiestnenie policajných vodných diel v aténskych uliciach už dva dni pred avizovanou mohutnou demonštráciou. Akoby vedenie polície pochabo očakávalo, že zmoknutých demonštrantov kvapka vody navyše nejako rozhodí.

Hoci obloha bola stále zachmúrená, resp. pršalo, teplota vzduchu bola veľmi príjemná – okolo 20^oC. Aténčania napriek tomu chodili naobliekaní ako cibuľa, ba zopár žien vytiahlo aj kožuchy. Sám som chodil v tričku s krátkym rukávom. S holými rukami som si medzi zababušenými Aténčanmi pripadal exoticky ako bosý Abebe Bikila medzi obutými maratóncami na olympiáde v roku 1960 v Ríme.

Keď už je reč o známom, naboso behajúcom, dvojnásobnom víťazovi olympijského maratónu, prvú našu pozornosť sme venovali Panatenaickému štadiónu. Prvá stavebná verzia mramorového objektu bola vybudovaná v rokoch 330-329 pred Kristom, čo je tak dávno, že si to nemôže pamätať ani Mečiar s Bugárom (a tí už čosi pamätajú). V roku 1896 sa tu konali prvé novodobé olympijské hry. Štadión nie je klasický uzavretý ovál, ale má tvar písmena U. Na dĺžku meria 204 metrov na šírku 83 m a podľa oficiálnych údajov sa doň vojde 60 000 divákov.

Plagát – prvé novodobé Olympijské hry v roku 1896

Panatenaický štadión

Panatenaický štadión alebo štadión Kallimarmaro

4. apríla 1968 sa ich však v hľadisku tiesnilo údajne až 80 000 a podľa Guinnessovej knihy rekordov išlo o najvyššiu návštevu, aká kedy bola na basketbalovom stretnutí. Ďalších asi 40 000 ľudí sledovalo vraj zápas pred štadiónom. Čiže dokopy 120 000 ľudí… Koľkí z nich aj niečo videli, to netuším. Osobne som krížom-krážom prešiel tribúny pomerne dosť vzdialené od hracej plochy a z vlastného posúdenia mi je jasné, že bez ďalekohľadov väčšina z divákov videla prd makový. Akurát tak v diaľke miniatúrne piadiihrisko, na ktorom sa preháňali akísi v trenkách a tielkach odetí piadimužíci (i keď je komické, ak v súvislosti s basketbalistami hovoríme o piadimužíkoch). Mimochodom, v tom pamätnom zápase hrala Slávia Praha proti AEK Atény a išlo o finále prvého ročníka Pohára víťazov pohárov. Pražáci prehrali 89:82.

Selfíčkári sa môžu na štadióne vyfotografovať s vavrínovým vencom na hlave na stupni víťazov.

Certifikát o Guinnessovom rekorde

V centre Atén sa nachádzajú celé haldy pováľaných aj stojacich antických kameňov a ak by ste si ich všetky chceli prezrieť zblízka, tak po zrátaní výslednej sumy za všetky vstupné do všetkých lokalít by ste skameneli aj vy. Takže si treba určiť priority.