Moldavsko a Podnestersko – 4. časť - Pavol Fabian - Blog

Moldavsko a Podnestersko – 4. časť

20. novembra 2022 14:08, Prečítané 3 328x, Pavol Fabian, O cestách kdekade...

V hlavnom meste stihneme len narýchlo na trhu čosi zjesť a už nastupujeme do maršrutky smerujúcej do Tiraspoľu.

Trh pri autobusovej stanici v Kišiňove

Počas dohadovania sa o platnosti našich, na internete zakúpených, cestovných lístkov sa nám pokúšal „pomôcť“ majiteľ neďaleko stojaceho osobného auta zn. Mercedes s ponukou, že nás zavezie za 75 lei/os do hlavného mesta Podnesterskej republiky. My však neúnavne mávame našimi doma vytlačenými lístkami – platiť za jednu cestu dvakrát sa nám veru nechce.

Podnesterská republika je čudo na mape sveta. Ide o medzinárodne neuznaný štátny útvar. (Uznali ho len Náhorný Karabach, Južné Osetsko a Abcházia – teda štáty rovnako medzinárodne neuznané.) Podnestersko vyhlásilo samostatnosť začiatkom roku 1992 a fakticky sa odtrhlo od Moldavska. Ide o územie s prevažne ruským obyvateľstvom na ľavom brehu rieky Dnester. Moldavsko toto územie považuje za autonómnu teritoriálnu jednotku svojej krajiny, ale fakticky nad ním nemá žiadnu moc.

Podnestersko má vlastnú vládu, ústavu, ústavný súd, generálnu prokuratúru a ďalšie štátne úrady, ako aj vlastnú armádu, menu, či cestovné pasy. Používa vlastné štátne symboly – vlajku, znak, či hymnu. Vlajke i štátnemu znaku, ako poslednej krajine na svete, dominuje kosák a kladivo. Na krajinu má silný vplyv Ruská federácia, ktorá tu v roku 1995 umiestnila okolo 1 500 vojakov poverených udržiavať mier v regióne.

Tiraspoľ

Podnesterská ešpézetka

Budova Ústavného súdu v Tiraspole

Ministerstvo zahraničných vecí SR na svojej webovej stránke dôrazne neodporúča cestovanie slovenských občanov do spomínaného regiónu, z dôvodu obmedzenej možnosti poskytovania konzulárnej asistencie. V regióne Podnesterska bolo vraj v poslednej dobe zaznamenaných niekoľko bezpečnostných (teroristických) incidentov a útokov, zväčša na ciele vojenského, či bezpečnostného charakteru.

My sme sa však nestretli s ničím, čo by nás malo znepokojovať. Naopak, ľudia boli milí, ústretoví, až na vojakov na hraničnom priechode.

Po príchode na hraničný prechod medzi Moldavskom a Podnesterskom sme zažili dejavu. Hraničná a colná kontrola presne ako pred dávnymi rokmi! Museli sme vystúpiť z vozidla a zájsť do colnej budovy, kde vojaci za dvomi okienkami vybavovali dlhý rad čakajúcich.

Úradujúcu uniformovanú persónu zaujímalo odkiaľ sme, kam ideme, kde budeme bývať, aký je účel našej cesty a na ako dlho prichádzame. Vrcholná otázka tejto ankety znela:

„Máte so sebou kameru?“

Nerozumel som zmyslu tejto otázky, veď dnes už má mobil prakticky každý a v tom prípade aj kameru v ňom zabudovanú. Tváril som sa nechápavo a nevedel, čo odpovedať. Chvíľu to vyzeralo, že kvôli tomu na územie Podnesterskej republiky nebudem vpustený. Uniformovaná persóna ma však odovzdala na vybavenie inej uniformovanej persóne s vyšším počtom hviezdičiek na výložke a tá sa rozhodla predsa len mi umožniť vstup do krajiny. Do pasu mi vložila vytlačený lístoček s mojimi údajmi, ktorý treba colníkom odovzdať pri opustení tejto čudnej krajiny majúcej okolo pol milióna obyvateľov.

Podnesterskomoldavský hraničný prechod

Do hlavného mesta Tiraspoľu (cca 130 000 obyvateľov) sme dorazili okolo ôsmej večer. Všetky zmenárne boli už zatvorené. A my sme mali hlad a žiadne podnesterské ruble. Sem-tam sme síce narazili na bankomat, ale podľa informácií naštudovaných ešte z pohodlia domova, podnesterské bankomaty neakceptujú naše kreditné karty. A riskovať, že bankomat nám karty zhltne sme nechceli.

Cez Booking objednané ubytovanie v Tiraspole malo dobrý názov (Old Tiraspol hostel), aj dobrú adresu v centre mesta na hlavnej ulici. Keď sme prišli na miesto, spoznal som budovu podľa fotografie uverejnenej v aplikácii Booking.com, ale nikde sme nevideli označenie hostela.

V tejto budove sa nachádza Old Tiraspol hostel

Poštové schránky v hostelovom dome

Old Tiraspol hostel na nachádza na Leninovej ulici, akurát nie na čísle 17, ale na dvadsaťdvojke…

Obišli sme budovu trikrát dokola a nevedeli, čo si počať. Už-už som chcel telefonovať prenajímateľovi, keď som si spomenul na skúsenosť s podobným typom ubytovania z Kyjeva. Obchádzame teda budovu, vchádzame do dvora, kde za plechovými dverami hodiacimi sa skôr k nejakému bunkru sa nachádza rozsvietené schodisko. Ani tu síce nie je žiadne označenie, ale na 4. poschodí sa nachádzajú dva veľké byty č. 14 a č. 15. V štrnástke býva prenajímateľ, pätnástku prenajíma pod názvom Old Tiraspol hostel. Zvoníme na štrnástke a po hodnej chvíli nám otvorí chlapík s úsmevom od ucha k uchu a nejakým tým promile alkoholu v očiach. Súdiac podľa veselej vravy, početných balónikov a strieborných papierových čiapok na hlavách detí, v byte sa koná oslava.

„Manželka má narodeniny…“ vysvetľuje chlapík a odchádza hľadať kľúče od pätnástky. Trvá mu to pomerne dlho, ale hľadanie je úspešné. V byte, ktorý nám odomkol, v ostatných izbách už niekto býva. Naša izba je pripravená a čistá, pomerne slušne zariadená, určite lepšia ako v Kišiňove. Kúpeľňa a WC je síce spoločné, ale komplikácie v mojom ponímaní vyzerajú úplne inak.

Chlapík nám potvrdil, že zmenáreň už nenájdeme otvorenú žiadnu, ale bol ochotný zameniť nám za 20 eur trochu rubľov – ako sa na ďalší deň ukázalo, vo veľmi slušnom kurze!

Vyhladovaní sme vyrazili do ulíc. Presklené stravovacie zariadenie hneď pri hosteli, ktoré nám prenajímateľ odporučil, sa nám celkom nepozdávalo. Mali tam síce zopár zaujímavých, najmä majonézových šalátov, ale okrem toho len pizzu a burger. Pokračovali sme teda ulicou 25. októbra smerom do centra, ale všetky podniky, ktoré boli otvorené ponúkali len pizzu, burger, kebab a hot-dog.

Toto však nie je problém len Tiraspolu, ale aj Kišiňova. V oboch mestách možno nájsť pekné moderné reštaurácie, ale v nich len táto moderná globalistická strava. Tradičné polievky zama, čorba alebo boršč, či kukuričnú kašu mamaligu, guláš tocana, či plnené kapustové alebo vinné závitky sarmale musíte hľadať s lupou v ruke.

Rybičky…

…a pivo

Vôbec, v celej krajine cítiť istú rozpoltenosť. Nielen v Podnestersku, ale aj v Moldavsku. Na jednej strane výrazná nechuť na strane rusky hovoriacich obyvateľov orientovať sa na európske a najmä atlantické politické, ekonomické a vojenské štruktúry, na druhej strane v reštikách hot-dogy, burgre a západniarske názvy pohostinstiev, ale aj iných služieb: New York, Chicago, Niagara, Stockholm, Philadelphia… Vyznieva to komicky, keď na jednu fotku bez problémov umiestnite pravoslávny kostol aj akýsi bufet nesúci názov New York.