- Na druhý deň sme do požičovne bicyklov (neďaleko Simon Dach Haus) prišli presne na začiatku otváracích hodín. Z internetu som vedel, že prenajaté bicykle možno vrátiť len do 18,00 a tak sme ich chceli využiť, čo najviac. Odovzdať ich na druhý deň ráno nepripadalo do úvahy, pretože náš nabitý program nám to neumožňoval.
Šéf požičovne bicyklov vedel perfektne po nemecky, ale ukázalo sa, že je to Poliak (v Litve žije okolo 7% Poliakov). Z jeho iniciatívy sme prešli do slovensko-poľského hovoru. Poprosil som ho, aby nám k bicyklom dal aj súpravu na lepenie defektov alebo aspoň náhradnú dušu, ale dušoval sa, že to vôbec nebude potrebné, pretože na svojich bicykloch používa zásadne len kvalitné neprierazné pneumatiky istej nemeckej značky a neverí, že by sme dostali defekt.
Mal pravdu.
Prenájom klasického bicykla na jeden deň stojí 14 eur. Ak by niekto chcel elektrickú verziu, tá vyjde okolo 30 eur. Z Klaipedy na polostrov Kuršská kosa sa dá dostať trajektom. Na polostrov smerujú dva trajekty. Starý, priamo z centra mesta, ktorý jazdí každú polhodinu až hodinu a nový, väčší na južnom okraji mesta, ktorý premáva v dvadsaťminútových až tridsaťminútových intervaloch. Lístok pre osobu s bicyklom stojí 1,50 eur. Ani sa vás nepýtajú, či chcete aj spiatočný, lebo je jasné, že každý sa raz bude chcieť vrátiť, takže spiatočný je automaticky každý lístok. Navyše lístok vydaný v pokladnici nového trajektu platí aj pre plavbu starým trajektom a opačne. Plavba trajektom trvá cca 4 minúty.
Polostrov Kuršská kosa možno označiť za cyklistický raj. Ako som už spomínal, polostrov je dlhý 100 km. Uprostred ho však predeľuje hranica s Kaliningradskou oblasťou patriacou Ruskej federácii. Takže, v lepšom prípade môžete prebicyklovať cca 50 km k hranici a 50 km naspäť. Hlavné cyklistické ťahy majú excelentný asfaltový povrch, aký u nás nemajú ani diaľnice. Ale jesto tam aj množstvo vedľajších lesných cestičiek, na ktorých sa môžu vyblázniť aj majitelia horských bicyklov. Zo severnej strany je Kuršská kosa lemovaná hradbou piesočných dún pripomínajúcou seriózne púštne oblasti. Na niektorých miestach sú vybudované drevené schodíky smerujúce na vrchol duny. Na opačnej strane sa môžete spustiť ku pobrežiu Baltského mora. Ak však nie ste pohodlný, na dunu môžete vyliezť prakticky kdekoľvek. Samozrejme treba rátať, že piesok vám bude utekať spod nôh, takže sa natrápite, prípadne vám natečie do topánok. Prekonávať dunu s bicyklom je výrazne náročnejšie, ale stojí to za to. Nekonečne dlhé pláže, ktoré vás čakajú na opačnej strane duny, sú ľudoprázdne. Aspoň teda počas našej návštevy boli. Neviem, či to je obvyklá vec, alebo to bol dôsledok toho, že sme Kuršskú kosu navštívili počas pracovného dňa. Fakt je, že keď sme sa popoludní vracali naspäť k trajektu do Klaipedy, návštevníci polostrova pribúdali a pláže v bezprostrednej blízkosti prístavu sa zaľudňovali.
Videá z bajkovania na Kuršskej kose:
Úplne skvelý zážitok je bicyklovanie na brehu mora, v tesnej blízkosti dorážajúcich vĺn. Pláž je piesočná a piesok tesne na hranici mora mokrý, teda aj pevný a unesie aj váhu bicykla s cyklistom bez toho, aby ste sa neustále zabárali. Môžete bicyklovať niekoľko kilometrov tesne, v podstate pár centimetrov, od mora. Je to úžasný pocit, ktorý som dosiaľ nemal možnosť nikde inde zažiť.
Na polostrove sa nachádza viacero menších osád. My sme navštívili osadu Juodkranté na južnom pobreží pripomínajúce podobné plážové destinácie, akými sú trebárs Senec, či Balaton. Akurát, že teraz boli takmer ľudoprázdne. Na kúpanie bola voda ku koncu septembra pomerne chladná. A tak sme sa obmedzili len na močenie nôh do výšky kolien.
Kuršská kosa je zaradená v zozname svetového kultúrneho dedičstva UNESCO, preto ma prekvapilo, že sme počas bicyklovania v prírodnej rezervácii narazili na skupinu amerických obrnených vozidiel značky Oshkosh, ktoré nacvičovali ostré streľby na brehu Baltského mora bez toho, aby bola výcviková zóna nejako označená, či ohraničená. Viac o tomto nepríjemnom zážitku som písal v jednom z predchádzajúcich článkov, na ktorý uvádzam link TU
Vrátiť bicykle sme sa stihli presne, ako sme plánovali. Štvrťhodinu pred zatvorením požičovne bicyklov sme oba stroje v poriadku odovzdali a majiteľ nám vrátil stoeurovú zálohu, ktorú sme za ne museli zložiť.
Večer sme ešte zablúdili do mesta. Z vecí, ktoré u nás neuvidíte možno spomenúť klaipedský reťazový most Pasukamasis tiltelis. V pravidelných časových intervaloch, dalo by sa povedať – podľa cestovného poriadku – ho dvaja chlapi pomocou otáčania veľkého kolesa presunú buď do pozície, aby mohli chodci prejsť na druhú stranu, alebo aby sa naopak dostali do zálivu člny a plachetnice kotviace v klaipedskej maríne.
Video reťazový most: Pasukamasis tiltelis
Zdroj fotografií: autor textu
(Všetky fotografie sa po kliknutí na ne zväčšia)
Celá debata | RSS tejto debaty