Pavol Fabian

V pondelok som sa vrátil z Litvy. Nie, tentoraz (aspoň zatiaľ) nejdem písať nijaký cestopisný text, ako to mám vo zvyku. Dnes chcem písať o niečom inom.

Svet okolo nás sa čím ďalej, tým viac militarizuje. Od roku 1968, keď nás obsadili vojská Varšavskej zmluvy som nikdy také časté presúšanie sa vojsk po Slovensku nevidel, aké môžeme pozorovať posledné dva roky. A väčšinou len smerom na východ.

V Litve to nie je o nič lepšie. Hoci môj výlet do tohto pobaltského štátu trval len šesť dní, trikrát som stretol bubákov v zelených hranatých maringotkách – povedané jazykom Karla Kryla.

Prvý krát sa mi to stalo počas bicyklovania po Kuršskej kose. Kuršská kosa je piesočný polostrov na juhovýchodnom pobreží Baltského mora. Tiahne sa v tvare úzkej, mierne ohnutej dúhy z juhozápadu na severovýchod od Kaliningradského polostrova ku Klaipede. Od roku 2000 je Kuršská kosa zaradená v zozname svetového kultúrneho dedičstva UNESCO a pre cyklistov je to doslova raj. Sú tam cyklistické chodníky s kvalitným asfaltovým povrchom, aký neurobil ani Vallo na Vajanského nábreží, ale aj terénne chodníky s prírodným povrchom.

Po dvoch hodinách bicyklovania, keď sme sa vzďaľovali od Klaipedy, som si zrazu uvedomil, že v diaľke počujem čosi ako streľbu. Spočiatku som si nebol istý a nechcel som manželku strašiť, lebo ona je stresový tvor. Čím sme však bicyklovali ďalej, tým čudné zvuky bolo počuť viac, až si to všimla aj ona. Vysvetlila si to však tak, že je to hrmot prístavného žeriava nakladajúceho loď a buchot háka o nejaký iný kov. Pochopiteľne v oblasti, ktorá je zaradená do svetového kultúrneho dedičstva sa nijaký nákladný prístav nenachádza.

Streľba nebola sústavná, medzi jednotlivými paľbami boli dosť veľké prestávky. Zanedlho sme prišli k miestu, kde pod piesočnou dunou boli zaparkované dva opustené americké obrnené vozy Oshkosh. Vyfotil som ich a nič netušiac vyliezol po drevených schodíkoch na vrchol priľahlej duny, tak, ako som to robil aj predtým na iných miestach pobrežia. Na pláži stálo asi desať ďalších Oshkoshov v palebnom postavení a za pomoci dronu nacvičovali streľbu smerom do Baltického mora (teda práve v tej chvíli mali prestávku, preto som netušil, čo tam uvidím). Urobil som rýchlo a potajme zo päť fotografií, keď sa odkiaľsi objavil chlapík vo vojenských maskáčoch bez národných identifikačných znakov a po anglicky ma požiadal, aby som vymazal z mobilu poslednú fotografiu. To som aj pokojne urobil, lebo som vedel, že ďalšia v poradí je fotka akejsi kvetiny. Žiaľ, cez plece mi zahliadol, že sú tam ešte aj ďalšie fotky vojenskej techniky a chcel, aby som vymazal aj tie. Tak som vymazal aj tie a povedal: definitely deleted. Lenže on stále nebol spokojný. Vravel, že ich mám vymazať aj z koša. Tváril som sa, že mu nerozumiem, čo ešte chce, ale bol neoblomný. Chcel, aby som mu dal do ruky mobil. Tak som to napokon musel urobiť a on vymazal fotky aj z koša. Nevšimol si, že na úplnom konci jedného videa zostali predsa len aspoň chabé zábery tých dvoch opustených Oshkoshov odstavených pred dunou.

Video na konci ktorého sú Oshkoshe

Pre úplnosť dodávam, že cvičenie sa konalo v prírodnej rezervácii(!), bez akéhokoľvek označenia cvičného areálu, či oznamu o zákaze vstupu. Navyše, cvičná streľba sa diala asi 10 km od hraníc ruskej Kaliningradskej oblasti, kde majú Rusi veľkú raketovú základňu. To nemožno nazvať inak, ako cielená provokácia.

Pri odlete z Litvy v pondelok 25. septembra okolo 13,00 počas čakania na naše lietadlo na kaunaskom letisku pristál mohutný Lockheed C-130 Hercules patriaci nemeckej Luftwaffe a vojaci v maskáčoch z neho vykladali drevené debne, aké sa používajú na transport munície.

video Hercules C-130 na kaunaskom letisku

No a po prílete do Bratislavy v ten istý deň, bolo letisko M. R. Štefánika zaplavené nemeckými vojakmi v maskáčoch.

No a prečo to všetko píšem?

Vojna na Ukrajine sa nevyvíja pre Ukrajincov dobre. Stále väčšia koncentrácia vojsk NATO okolo hraníc s Ruskom neveští nič dobré. Zelenskému sa míňajú vojaci. Do zbrane nepovoláva len zdravých chlapov od 18-60, ale už aj mužov so zdravotnými obmedzeniami a dokonca ženy. Vôbec nie je nereálne, že americkí plánovači a Zelenskyj budú chcieť zapojiť do vojny aj východné krídlo NATO. Ak parlamentné voľby vyhrajú holobriadkovia (ale s bradou), ktorí sú tak masovo preferovaní našimi médiami a poskladajú vládu s tou partičkou, čo tu 3,5 roka plnila americké želania na počkanie – náš osud je jasný! Nemihnú ani okom a budú súhlasiť s našim zapojením sa do vojny.

Preto je omnoho dôležitejšie, než pri ktorýchkoľvek doterajších voľbách, dobre zvážiť, komu to hodíme.