Pred nami zostával posledný bod programu. Návšteva druhej najvyššej budovy na svete – Merdeka 118. Merdeka tower je vysoká 678,9 metra (architektonická výška) a má 118 nadzemných podlaží. Stavať ju začali v roku 2014 a s veľkou slávou ju otvorili 10. januára 2024. Napriek ceremoniálnemu otvoreniu, budova ešte stále nie je dokončená, v okolí vidno čulý pracovný ruch. Terasovité priestory s fontánami a vodotryskmi pred hlavným vchodom sú však už hotové, prístupné a veľkolepé. Dokonca sa možno voľne pozrieť aj do vnútra ohromnej budovy. Obrovské vstupné priestory zatiaľ viac-menej zívajú prázdnotou. Vyhliadková plošina, ktorá sa bude nachádzať na 118. poschodí, žiaľ, otvorená ešte nebola. Súčasťou projektu bude, pochopiteľne, aj „118 Mall” — rozsiahle nákupné centrum pod budovou. Názov „Merdeka” znamená v malajčine „nezávislosť“ – budova stojí blízko historického štadióna Stadium Merdeka, kde v roku 1957 bola vyhlásená nezávislosť Malajzie. Budova má byť teda vnímaná ako symbol modernosti Malajzie a národnej hrdosti.
Prechádzajúc sa priestorovo ohurujúcim prízemím budovy, dostali sme sa aj k výťahom a skusmo sme sa vyviezli, ani už neviem na ktoré poschodie. Vystúpili sme z neho na podlažie, kde bol len surový holý betón a nič viac. Zopár robotníkov vyslalo ku nám skúmavé pohľady akoby práve zazreli žirafu v metre, tak sme radšej zase zaliezli do výťahu a rýchlo dole!
Merdeka 118
video Merdeka 118: https://www.youtube.com/watch?v=XPDQ2X9NOD4
Z Merdeky 118 sme sa ešte presunuli na neďalekú ulicu Petaling street. Táto pešia zóna s miliónom predajných stánkov je považovaná za najcentrovatejšie centrum Kuala Lumpur. Je to jedna z najživších ulíc mesta. Krytá je strechou a baldachýnom, aby sa tu návštevníci mohli pohybovať aj v daždi alebo slnečnom úpeku.
Marsé ešte preletela neďalekou tržnicou ako tornádo a nakúpila darčeky, z ktorých podstatnú časť tvorili strieborné náušnice pre vnučky. Striebro je tu, tak ako všetko, neuveriteľne lacné. Potom nás už čakala len posledná skvelá a exotická večera v thajskej reštike v Central markete a cesta KLIA expresom na letisko.
Petaling street.
Petaling street.
Petaling street.
Petaling street.
Petaling street.
Prekvapilo ma, že na krátky, sotva tridsaťminútový let z Kuala Lumpur do Singapuru, nasadila letecká spoločnosť Flyscoot veľký Boeing 787 Dreamliner, akým sme prileteli z Viedne. V Singapure pri vystupovaní z tohto lietadla, ktoré „zakotvilo“ na gejte C15 som netušiac, čo bude napísané na informačnej tabuli, zo žartu Marcele povedal, že by ma neprekvapilo, keby sme týmto istým lietadlom pokračovali aj ďalej do Viedne. Zakrátko sa ukázalo, že Baba Vanga mala v porovnaní so mnou len biedne jasnovidecké schopnosti a ja budem musieť zvážiť, či sa v ďalšom živote nebudem venovať predpovedaniu budúcnosti pod pseudonymom Dedo Vang.
Ešte predtým, sme však chceli na letisku zabiť jednou ranou dve muchy – doplniť pitný režim, ktorý tu treba dopĺňať neustále a zároveň sa zbaviť posledných malajzijských ringgitov.
Vybrali sme si jeden z letiskových bufetov a v ňom malú čokoládu a coca colu. Na viac nám peniaze nevyšli a aj tieto sme naškrabali takpovediac do posledného „haliera“, alebo ak chcete do posledného malajského senu. Pokladnicu obsluhoval muž mierne okrúhlych tvarov okolo tridsiatky oblečený v sivom obleku. Ako býva zvykom na letiskách, pred naúčtovaním sme mu museli predložiť pas a palubný lístok. Rutinným spôsobom si dokumenty pozrel a začal blokovať náš nákup. Popritom začal spievať:
„Nad Tatrou sa blýska, hromy divo bijú…“
Najprv som o sebe pochyboval, či dobre počujem, ale pokladník nerušene pokračoval:
„…zastavme ich bratia, veď sa ony stratia, Slováci ožijú…“
Ostali sme tam stáť v nemom úžase. Nielen z toho, že predavač pozná našu hymnu, ale aj z jej skvelej interpretácie. Vo výslovnosti sa takmer ani nedalo poznať, že nejde o spievajúceho Slováka.
Zjavne sme mu urobili radosť. Tešilo ho, že sme z neho celý paf a spokojne pokračoval:
„…to Slovensko naše dosiaľ tvrdo spalo…“
On poznal našu hymnu celú! Bez jediného falošného tónu a so skvelou slovenčinou.
„Odkiaľ poznáte našu hymnu? A tá skvelá slovenčina! Boli ste niekedy na Slovensku?“
Pokrútil záporne hlavou.
„Tak ako to, že ju tak perfektne ovládate?“
„Je to môj koníček.“ odpovedal.
Marsé nezaprela svoje české korene:
„A poznáte aj českú hymnu?“
Pokladník bez dlhšieho zaváhania spustil:
„Kde domov můj, kde domov můj…“
Opäť bez jedinej chybičky.
„To poznáte všetky hymny?“
Pokladník, trochu zneistel, ale prikývol. Marsé to chcela preveriť a neviem prečo jej napadla práve maďarská hymna, ktorú sama nepozná:
„Poznáte aj maďarskú?“
Pokladník dlhšiu chvíľu lovil v pamäti, ale potom spustil:
„Isten, áldd meg a magyart…“
Ja text maďarskej hymny nepoznám, jej melódia je mi však povedomá – asi najmä zo športových prenosov – melódia sedela a slová, ktoré predavač spieval zneli uveriteľne maďarsky.
Ďalej sme ho neskúšali. Za nami síce nestáli nijakí zákazníci, ale my sme už veľa času nemali. Vysypali sme mu na pult všetky zostávajúce ringgity a seny a tak tak poskladali dohromady sumu na pokladničnom doklade. Pokiaľ by som mal nepotrebných ringgitov viac, určite by som mu ich tam nechal ako trinkgeld za nevšedný zážitok. Nazdávam sa, že toto bol aj jeho biznismodel – motivácia učiť sa hymny. Dojatí zahraniční turisti opúšťajúci krajinu mu iste radi nechávali za jeho skvelý prednes zaslúžené všimné v podobe už nepotrebných domácich mincí či bankoviek.
Informačná tabuľa nás navigovala do sektora gejtov označených písmenom D, ktorý sa nachádzal na opačnej strane letiska. Čoskoro začalo odbavovanie na našom gejte D46. Rad cestujúcich sa pomaly posúval k pultíku.
Zrazu sa čosi stalo.
Keď prišla na rad Marsé, letuška jej povedala, že má počkať. Odbavovanie prerušila. Stáli sme tam ako takí picinovia asi desať minút, za nami desiatky ďalších neodbavených spolucestujúcich a nikto netušil, v čom je problém. Potom letuška v amplióne oznámila:
„Lietadlo do Viedne má technické problémy a odlet z gejtu D46 sa ruší. Nové lietadlo poletí z gejtu C15. Urýchlene sa tam všetci presuňte!“
Bol to presne ten gejt, kde zostal zaparkovaný náš Dreamliner z Kuala Lumpur. Moja dedovangovská predpoveď sa teda vyplnila!
Nikdy som nevidel po letisku bežať takmer 400 člennú tlupu cestujúcich tak rýchlo na opačný koniec letiska, ako sa to udialo na singapurskom letisku Changi.
Marsé z tej zmeny nemala dobrý pocit. Nechápala ako je možné, že lietadlo pripravené na dlhý let do Viedne ponad veľkú vodnú plochu zrazu označia za technicky nespôsobilé letu.
Na letisku Changi som prvýkrát videl kufor, na ktorý sa dá sadnúť a jazdiť na ňom. Je to síce dobrá hlúposť, ale v tejto chvíli by som ho vedel oceniť. A vraj jestvujú aj také cestovné kufre, na ktorých sa nielenže môžete presúvať po rozsiahlych letiskových chodbách, či uliciach, ale aj keď kráčate peši, kufre vás nasledujú verne ako pes.
Návšteva Malajzie a Singapuru sa vydarila, ale chcelo to pobudnúť tu dlhšie. Lenže Marsé je pracujúci človek a dlhšie nemohla.
Ak by mohla, určite by som naplánoval ešte návštevu čajových plantáží v Cameron Highlands, zavítali by sme na niektorý z ostrovov s preslávenými plážami (Langkawi, Pangkor Island, Perhentian Islands…), určite by som dojednal aj návštevu niektorej (alebo aj všetkých) z atrakcií v pobrežnom meste Kuala Selangor vzdialenom od Kuala Lumpur cca 70 kilometrov. K miestnym pozoruhodnostiam patrí tzv. Fireflies Park (plavba loďkou po rieke Selangor a pozorovanie tisícov svätojánskych mušiek, ktorí svetielkujú na mangrovníkoch) alebo tzv. „Blue Tears Tour“ (večerný výlet ponúka pozorovanie prirodzeného javu — bioluminiscenčných mikroskopických organizmov (konkrétne skupín jednobunkových rias či dinoflagelátov), ktoré pri narušení vodnej hladiny vyžarujú vo večernej tme magické modrozelené svetlo. Zvyčajne sa to deje v ústí rieky Selangor River, kde sa stretáva riečna voda so slanšou morskou a tamojšie podmienky podporujú množenie rias.
Prípadne by sme navštívili tzv. Sky Mirror na Sasaram beach. Ide o prírodný fenomén: piesočná lavica, ktorá sa pri odlive zmení na „zrkadlo oblohy“. Možno si tu urobiť nezvyčajné fotky, na ktorých akoby ste sa vznášali na hladine mora.
Tieto tri pozoruhodnosti však treba precízne naplánovať – prvé dve atrakcie si vyžadujú tmavú noc a pokojné počasie bez dažďa, inak váš výlet budú vyhodené peniaze bez efektu. Tretia atrakcia je najťažšie naplánovateľná, pretože je viditeľná len počas odlivu. Vtedy sa približne 7–10 km od pobrežia Sasaran objaví dočasná piesočná lavica, ktorá inak býva úplne pod vodou. Na jej povrchu zostáva tenká niekoľkomilimetrová vrstvička vody, ktorá vytvára efekt dokonalého zrkadla oblohy – odtiaľ názov Sky Mirror. Ak prídeš pri prílive, lavica je pod vodou a nič neuvidíš. Výlety teda miestne agentúry organizujú len niekoľkokrát do mesiaca, zvyčajne počas novu a splnu, keď je najnižší odliv a piesok je viditeľný.
No a keby ešte stále zostával nejaký voľný čas, šlo by navštíviť južné Thajsko, sultanát Brunei, či indonézsku Sumatru či Jakartu.
A to všetko sme my navštívili už len s prstom na mape.
Najpodstatnejšie však bolo, že nás náš náhradný Boeing dopravil bezpečne do cieľa našej cesty vo Viedni.
Durian na Petaling street.
jeden z plagátov predávaných na Petaling street.
Predaj ručných ventilátorov na ovievanie tváre…
Veget na vlakovej stanici
Zdroj fotografií: autor textu
(všetky fotky sa po kliknutí na ne zväčšia)
Celá debata | RSS tejto debaty