Pavol Fabian

Dcéra sa nedávno chystala na nejaký open air(!) festival do Prahy. O podrobnostiach sa s kamarátmi dohadovala cez skajp(!) Keď sa však tesne pred odchodom v predsieni rozprávala s manželkou a z úst sa je rinul jeden stejdž za druhým vyrútil som sa z izby:

„A čo to tam bude za stejdž?“

Dcéra prevrátila oči v stĺp a odišla na cestu s myšlienkou, či nie som náhodou staromódne pako.

Nedávno mi prišla pozvánka na seminár o endoskopii. Prečítal som si program a zdal sa mi zaujímavý – mal sa zaoberať „chirurgiou žalúdka a managementom(!) pacienta s GDV(!)“

Potom som narazil na bod programu, ktorému som nerozumel. Nie, nebol to nejaký zložitý medicínsky problém, či termín – ten bod sa nazýval coffee break.

Nelenil som a napísal som organizátorovi seminára list – pochválil som ho, aký záslužný čin vykonal, keď akciu zorganizoval, aj program som pochválil, veď bol (odborne) skutočne zaujímavý, ale na záver som napísal, že „žiaľ, nerozumiem jednému bodu programu. Dokonca sa ten bod viackrát opakuje! Čo to je ten coffee break? O čom to bude?“

A odoslal som.

Odpoveď som dostal obratom, veď mali záujem, aby aj môj nemalý účastnícky poplatok stiekol do ich kasy. Konateľ firmy sa mi ospravedlnil „za nezrozumiteľný názov, za ktorým sa skrýva krátka prestávka s občerstvením…“

Firemníci organizujúci seminár, vycvičení západnými školiteľmi absolútne nepochopili iróniu v mojom liste a boli presvedčení, že skutočne neviem o čo ide… Vôbec im nenapadlo, že by mi mohlo ísť o to, aby miesto zbytočného používania cudzích výrazov použili primerané domáce.

Nemo som zostal v úžase kam sme sa to až dostali…

Aby som nevyznel, ako nejaký fanatický jazykový puritán – pripúšťam, že napr. v už spomenutom odbornom bode programu je použitie slov „management pacienta s GDV (Gastric Dilatation and Volvulus Syndrome)“ oprávnené. Je to celosvetovo používaný termín a ak hľadáte v cudzojazyčnej odbornej literatúre, ľahšie sa vám orientuje, ak v hlave máte už tieto termíny zafixované. I keď jazykom medicíny bola vždy latina, ktorá je, žiaľ, už na ústupe…

A ešte jedna poznámka…

Momentálne je veľmi módne a teda aj rozšírené plemeno psa Jack Russell teriér. Pomenovaný je po reverendovi Jackovi Russellovi, ktorý ho vyšľachtil. V bežnej hovorovej reči možno počuť:

„Akého psa si si kúpil?“

„Jack Russellla.“

Nuž, zopár národných plemien psov uznaných medzinárodnou kynologickou federáciou FCI máme aj my – Slováci. Jedným z nich je slovenský kopov. Na jeho vyšľachtení mal významný podiel pán Koloman Slimák. Ak by tento šľachtiteľ pripustil, aby mal pes meno po ňom, myslíte si, že iná verzia vyššie spomenutého rozhovoru znela:

„Akého psa si si kúpil?“

„Kolomana Slimáka.“

Niekomu je to možno smiešne, ale ono to vôbec smiešne nie je. Ja si taký rozhovor predstaviť neviem a pritom by bol úplne namieste, ak je namieste verzia s Jackom Russellom.

V čom je teda pes zakopaný?

V tom, že bežný Slovák radšej používa svetovo znejúce anglické slová a názvy než niečo, čo by znelo príliš domácky, nesvetovo, skrátka slovensky. A to sa, žiaľ, netýka len nie práve najlepšie zvoleného príkladu – Jack Russel teriéra.