Pavol Fabian

6. júl 2009

Obaja členovia slovenskej expedície prostredníctvom satelitného telefónu odoslali správu o dosiahnutí vrcholu[1] svojim najbližším. Časť najbližších sa potešila[2], ostatní nechápavo krútili hlavami, kam sa tí dvaja idioti zas trepali.

Členovia expedície zároveň odoslali správu o dosiahnutí vrcholu a o splnení úlohy aj na Úrad vlády SR. Spojiť sa im podarilo až na tretí raz, pretože vedúca kancelárie premiéra, skúsená, ekonomicky a právne podkutá úradníčka JUDr. et Ing. Ruženka Zlatoústa PhD.[3], jednoducho nemala kedy zdvihnúť vyzváňajúci telefón. Bola dlhodobo zamestnaná inými náročnými pracovnými povinnosťami, ktorých efekt vedel oceniť jedine predseda vlády.

Zástupcovia Slovenska P. Fabian a R. Horňák na vrchole Beerenbergu na ostrove Jan Mayen nedočkavo rozvinuli štátnu zástavu (mali v nej totiž zabalenú fľašku vodky určenú na oslavu dobytia vrcholu.)

7. júl 2009

Hoci členovia expedície nemali v úmysle správu o úspechu v Arktíde zverejňovať pred návratom domov, informácia – tak, ako to býva na Slovensku zvykom – odkiaľsi predsa len presiakla. Hodnoverný slovenský bulvárny denník vyšiel s palcovými titulkami na prvej strane:

KATASTROFA V ARKTÍDE!

 Článok vo vnútri čísla prinášal tradične „presnú„ a zodpovednými novinármi z dvoch nezávislých zdrojov overenú informáciu. Hovorila o tom, že dvaja slovenskí hrdlorezi (horolezci), členovia medzinárodnej skupiny organizovaného zločinu (medzinárodnej výpravy), z ktorých jeden sa volal Jano Majer (Jan Mayen) a priezvisko druhého je pravdepodobne Solár alebo Medveď (Polar bear), obaja trpiaci artritídou (Arktída) z vrchola hory Bilderberg (Beerenberg) hlásili (vyhlásili) skrachovanosť (zvrchovanosť) expedície a žiadali o pomoc. V úsilí ochrániť sa pred takmer tristokilometrovou víchricou (každý kilometer navyše je pre bulvár dobrý!) sa z úplného zúfalstva zabalili do štátnej zástavy…

8. júl 2009

Na druhý deň si zodpovedný redaktor[4] bulvárneho denníka uvedomil, že správa bola mierne zavádzajúca a uverejnil opravu – nešlo vraj o hrdloreza Jána Majera, ale o Jána Mayena.

9. júl 2009

Témou sa začali zaoberať aj ďalšie denníky, ba dá sa povedať, že informácia ovládla titulné stránky celého spektra tzv. serióznych slovenských denníkov (teda oba). Prvotnú informáciu o zlyhaní expedície nahradila správa o jej úspechu a objavili sa opatrné špekulácie o možnom vyhlásení slovenskej zvrchovanosti nad ostrovom Jan Mayen.

10. júl 2009

Informáciu o údajnom vyhlásení zvrchovanosti nad severským ostrovom nemohol nezaregistrovať ani nórsky veľvyslanec na Slovensku Lars Ronningsbakken. Nemohol ju nezaregistrovať, lebo jeho zosumarizovaná náplň práce diplomata v malej bezvýznamnej krajine v strede Európy by sa zmestila na polovičku hárku papiera formátu A4 (a aj to len v tom prípade, ak by tam bol ochotný uviesť aj špáranie sa v nose z nudy).

Lars Ronningsbakken nelenil a okamžite odoslal nórskemu ministerstvu zahraničných vecí oznámenie o znepokojujúcich správach v slovenskej tlači. Bol nesmierne rád, že mu osud prihral takúto šancu na pozitívny zápis k dobru u svojho nadriadeného, ministra zahraničných vecí Vidara Helgesena, ktorý rozhodoval o prideľovaní diplomatických postov.

Lars Ronningsbakken dúfal, že minister ho za to nabudúce pošle na diplomatickú misiu do oveľa zaujímavejšej krajiny ako je Slovensko, do krajiny, kde spoločenský život bude omnoho menej ospalý ako v Bratislave, napríklad do Juhosudánskej republiky, významnej najväčším výskytom múch tse-tse prenášajúcich spavú chorobu.

11. júl 2009

Nórske ministerstvo zahraničných vecí urobilo vec na Slovensku nevídanú – odpovedalo Larsovi Ronningsbakkenovi obratom ruky. Možno aj preto, že na nórskom ministerstve je štyri krát nižší počet sekcií ako na slovenskom – teda dve. Jediná vec, ktorá sa na Slovensku vykonáva obratom ruky je zlodejstvo.

Nórsky minister zahraničných vecí Vidar Helgesen uložil svojmu veľvyslancovi Ronningsbakkenovi, aby navštívil predsedu slovenskej vlády so žiadosťou o vysvetlenie znepokojujúcich tlačových informácií.

[1] Manželky cestovateľov ostali nemilo prekvapené, pretože dovtedy boli presvedčené, že ide o výhradne mužskú expedíciu.

[2] Samozrejme, okrem manželiek.

[3] Dvadsaťštyri ročná blondína, tesne po škole, štvorky prsia – natural

[4] Samozrejme, ide o oxymorón.