Pavol Fabian

13. september 2015

Premiér v priebehu nasledujúcich dní dostal okolo 350 rozhorčených listov z rôznych ochranárskych organizácií. Poštovú obálku, ktorú mu poslala Svetová spoločnosť pre ochranu zvierat (WSPA) si dal dokonca pod sklo svojho pracovného stola – páčilo sa mu jej logo so zvieratkami.

Peknú obálku listu od šéfky Svetovej spoločnosti pre ochranu zvierat (WSPA) si premiér Plecha uložil pod sklo svojho pracovného stola.

Ochrancovia zvierat pobúrení zvesťami o využívaní tučniakov kráľovských na armádne účely sa zhromaždili na Hviezdoslavovom námestí v Bratislave k tichému, ale o to hlučnejšiemu protestu. Na snímke narýchlo namaľovaný leták jednej z účastníčok demonštrácie.

14. september 2015

Na pomerne masívnu odozvu svetových ochranárskych organizácií bolo potrebné zareagovať.

V skorých ranných hodinách vojenské nákladiaky previezli dvadsať tučniakov kráľovských z leteckej základne v Kuchyni do poľnohospodárskeho družstva Dunaj v Rusovciach. (Fotografie tučniakov ustajnených v tesnom priestore vrtuľníkového hangára, ktoré obleteli svet boli skutočne skľučujúce. V tesnom priestore vtáky nedokázali ani zatrepotať krídlami[1].Nehovoriac o tom, že im nebol poskytnutý ani prístup na internet a možnosť využívať mobilné siete na spojenie s najbližšími v Antarktíde.)

Poľnohospodárske družstvo Dunaj v Rusovciach disponovalo viacerými, pomerne modernými kravínmi, ale žiadnym hovädzím dobytkom[2]. Tučniaky vypustili do kravína a zanedlho im ďalšie nákladiaky doviezli množstvo mrazenej tresky, ktorú armáda kúpila vo firme Ryba a.s.[3] Zanedlho po nákladiakoch zavítal na poľnohospodárske družstvo Dunaj kultúrny referent z Vojenského umeleckého súboru. Uprostred maštale roztiahol prenosné premietacie plátno a celý deň púšťal tučniakom žánrovo blízke filmy ako napr. Tučniaky z Madagaskaru, Putovanie tučniakov režiséra Luc Jaqueta, Báječný tučniak na lietajúcich strojoch S. Hendlera či Tučniačika Pingu.

Všetko dianie v kravíne fotografoval oficiálny fotograf ministerstva obrany. Celý deň číhal na vhodné momentky vyjadrujúce spokojnosť tučniakov. Za týchto okolností sa mu to darilo. Album propagačných fotiek bol hotový rýchlo.

Okolo obeda poľnohospodárske družstvo navštívil ústredný riaditeľ Štátnej veterinárnej správy Doc. MVDr. Jozef Cehér DrSc. Sprevádzaný predsedom družstva si prezrel ustajňovacie priestory, kvalitu predloženého krmiva i možnosti kultúrneho vyžitia tučniakov. Celý čas spokojne kýval hlavou a po návrate do svojej kancelárie v budove Štátnej veterinárnej správy v mene premiéra Plecha napísal odpoveď šéfke Svetovej spoločnosti na ochranu zvierat (WSPA)[4].

V podvečer vojaci nahnali tučniaky opäť na korby nákladných áut[5] a odviezli ich nazad do tesného vrtuľníkového hangára na leteckej základni v Kuchyni. Kultúrny referent Vojenského umeleckého súboru do obmedzeného priestoru vtesnal aj premietacie plátno a natlačeným vtákom premietol krátky dokumentárny film o najmodernejšej porážkovej linke v hydinárskom bitúnku HYZA Topoľčany. Na popud plukovníka Gombára, veliteľa leteckej základne, ho narýchlo zohnal zo Slovenskej požičovne filmov. Pred vystrašenými tučniakmi sledujúcimi film sa na plátne väčšinu času roboticky posúvali telá úbohých ošklbaných kurčiat visiace dolu hlavou.

„To preto, aby ste si o sebe veľa nenamýšľali!“ škodoradostne si uľavil plukovník Gombár, presne v duchu hesla, ktoré viselo na stene hangára:

Ťažko na cvičisku, ľahko na bojisku!

Vyhodnotenie kontrolného dňa na PD Dunaj Bratislava – Rusovce v chovnom objekte tučniakov kráľovských.

Zmena v poľnohospodárskej politike štátu, presnejšie v chovateľskej politike štátu prinútila aj odbornú veterinárnu komunitu, aby sa preorientovala na chov a choroby tučniakov. Na fotografii obálka časopisu Slovenský zverolekár číslo 10/2015, ktoré bolo monotematické – venované problematike terapie tučniakov.

[1] A to je čo povedať, pretože tučniaky bohvieaké krídla nemajú.

[2] Ako väčšina slovenských poľnohospodárskych družstiev rezignovalo na svoje primárne poslanie zabezpečovať sebestačnosť v dodávke hovädzieho a bravčového mäsa a stalo sa významným hráčom na realitnom poli. Desiatky hektárov kvalitnej a ťažko obnoviteľnej černozeme predali developerom na výstavbu satelitných mestečiek vyzerajúcich len o málo lepšie ako slumy v okolí Rio de Janeiro, odkiaľ šťastným (?) majiteľom nových predražených rodinných domov trvala cesta do práce v centre mesta každý deň dlhšie ako let z Bratislavy do Londýna.

[3] Čo spôsobilo krátkodobý výpadok obľúbeného treščieho šalátu v slovenskej maloobchodnej sieti.

[4] A metódou „copy and paste“ aj ďalším 349 organizáciám, ktoré v tejto záležitosti poslali premiérovi list.

[5] Niektorým tučniakom sa na korbu nechcelo a ak sa aj vydali po rampe nahor, ich krok bol čudne potácavý, Padali a kotúľali sa dolu rampou, čo vyvolalo dohady, či im okrem mrazenej tresky v záujme nafotenia „šťastných“ fotografií nepodali aj nejaký alkohol.