Gabčíkovské referendum povedalo viac

Slovenských ľavicových intelektuálov pobúril výsledok gabčíkovského referenda. Lenže 97% je taký jednoznačný výsledok, aký neviem či sa vyskytol v nejakom inom referende odkedy bol tento demokratický inštitút na Slovensku zavedený. V jednoznačnom výsledku necítim len odmietnutie utečeneckého tábora vo svojom katastri (čiže išlo o referendum, ktoré sa netýkalo ľudských práv), ale aj vyjadrenie širšej obavy z úplne mylného prístupu Európy k tomuto problému.

Iste, biednym treba pomáhať, ale ako sa v praxi zisťuje, kto je naozaj postihnutý vojnou? Dohovor o postavení utečencov sa vzťahuje na každú osobu, ktorá má odôvodnený strach z prenasledovania z dôvodov rasových, náboženských, národnostných… atď. Rovnako definuje pojmy ako „odôvodnený strach“ a „perzekúcia“. Lenže to sú do značnej miery vágne pojmy. Po roku 1968 aj od nás odišla vlna utečencov, ktorí o sebe vyhlasovali, že majú odôvodnený strach z prenasledovania z dôvodov rasových, náboženských, národnostných… atď. Ja tvrdím (a pokojne ma ukameňujte), že drvivá väčšina odišla z dôvodov ekonomických. Okupácia Československa bola totiž v porovnaní s tým, čo USA a ich západní spojenci stvárajú dnes vo svete – okupácia ako v bavlnke! (Zo 108 obetí vyše 20-ročnej sovietskej okupácie ČSSR 90% predstavovalo bežné obete dopravných nehôd s ruskými vojenskými autami!)

Ako sa teda dnes dá rozlíšiť, kto utiekol z Líbye, Iraku, Sýrie z ekonomických dôvodov a kto preto, že mu naozaj zbúrali strechu nad hlavou a prenasledujú ho? A ako sa v tom množstve utečencov rozoznať, kto prichádza s cieľom násilne so zbraňou v ruke šíriť islam po Európe? Veď i Dohovor o postavení utečencov hovorí, že „štatút utečenca nedostane ten, ktorého prítomnosť ohrozuje bezpečnosť štátu, v ktorom sa nachádza“. Nie je definované, akú bezpečnosť má na mysli. Vojensko-politickú? Či aj ekonomickú? Veď už v roku 1994 Strážnická a Šebesta v publikácii Človek a jeho práva v súvislosti s utečeneckou vlnou z NATO-m bombardovanej Juhoslávie napísali:

„Európske štáty, ktoré musia riešiť vlastné ekonomické problémy, vidia, že liberálno-demokratické zákonodarstvo sa musí prispôsobiť novej medzinárodnej situácii sprísnením kritérií na prijímanie utečencov a politických exulantov. Politici týchto štátov si uvedomujú, že ak sa nepodarí v blízkej budúcnosti nájsť politické a medzinárodnoprávne riešenie konfliktu v Juhoslávii (Iraku, Líbyi, Sýrii – dodal pf), vlna utečencov smerujúcich k nim zosilnie a môže viesť k vážnym politickým a sociálnym otrasom vo vnútri demokratických krajín Európy.“ Od roku 1994 sa Európa zjavne nepoučila, ba práve naopak…

Azda nikto nepochybuje, že Slovensko patrí ku krajinám, ktoré „musia riešiť vlastné ekonomické problémy“. Všetko cenné, čo za minulého režimu vybudovali naši rodičia sme za babku popredali tým, ktorí vytvárajú vojnové konflikty v Iraku, Líbyi, Sýrii… po celom svete. Naši rodičia musia žiť(?) z úbohých 200 eurových dôchodkov, ale my máme riešiť utečenecký problém a ešte k tomu takým rozšafným štýlom – vitajte bez ohľadu na to, či ste ekonomický alebo vojnový utečenec? Nie, nech si tie problémy riešia v prvom rade tí, ktorí počas dlhých rokov kolonizácie ťažili z postihnutých území a ktorí vytvorili z týchto krajín územia nepokoja! Slovensko nikdy nikoho nekolonizovalo, nevyužívalo, nerabovalo, na nikoho vojensky nezaútočilo.

Gabčíkovskí účastníci referenda s omnoho väčšou predvídavosťou ako naši politici a najmä naši ľavicoví intelektuáli vidia v prílišnej ústretovosti voči utečencom nebezpečenstvo podania prsta, po ktorom bude nasledovať celá ruka v podobe napr. vzniku etnických štvrtí v našich mestách, kam nebude radno „neetnickému“ Slovákovi z bezpečnostných dôvodov vstúpiť.

Lenže ono sa ľahšie bojuje (a je to aj osobne menej rizikové) za práva utečencov, ako proti neprávu tých, ktorí utečenecké vlny spôsobujú.

Obávam sa, že ak nedôjde k prehodnoteniu týchto postojov, tak ani nové nádejné politické projekty ľavicových intelektuálov nemajú šancu na úspech.

 

Sú obavy Kandráčovej dcéry oprávnené?

01.09.2026

Rozhlas počúvam väčšinou len v aute a keď, tak najmä Rádio Slovensko. Pred pár dňami som zachytil pri šoférovaní záver rozhovoru s nejakým mužom – slovenskou celebritou. Až neskôr som vydedukoval, že pravdepodobne išlo o muzikanta Ondreja Kandráča. Rozprával o tom, ako sa rozhodoval presťahovať sa z Východu do Bratislavy. Kandráčova malá dcéra, keď jej [...]

Šmirgeľ

24.08.2026

Potreboval som si kúpiť šmirgeľ papier. Nič iné, len tri kúsky šmirgľa. Zamieril som do toho nechutne obrovského Hornbachu a nerozhodne sa začal motať medzi regálmi. Opodiaľ sa očividne bez náplne práce, entuziazmu i cieľa presúvala zamestnankyňa v slušivej firemnej uniforme pomaly ako ručička na hodinkách počas nudnej porady. „Prosím vás, pani, kde máte šmirgeľ [...]

Pravda o roku 1968

21.08.2026

Opäť tu máme výročie okupácie vojskami Varšavskej zmluvy z roku 1968. Opäť sa všetci kovaní russofóbi a russobijci budú zavzdušňovať. Niežeby nemali pravdu, okupácia z roku 1968 bola riadne svinstvo! Veľmi dobre sa ňu pamätám, bol som očitý svedok diania nahnevaný nielen v tie dni, ale aj nasledujúce roky. Zvlášť, ak na následky normalizácie, ktorá po okupácii [...]

Pavol Fabian

o cestovaní, o horách, o knižkách, o hocičom...

Štatistiky blogu

Počet článkov: 772
Celková čítanosť: 2909051x
Priemerná čítanosť článkov: 3768x

Autor blogu

Kategórie

Archív