Odchýlil som okno, zobral do ruky knihu a ľahol si do postele. Manželka vedľa už odfukovala spánkom spravodlivých. Knižku som otvoril na mieste označenom záložkou a tešil sa na pokračovanie príbehu. Lenže vtom vletela do spálne mucha. Taká tá zelená, veľká a odporná.
A hlučná.
Veď aj jej odborný názov je bzučivka zelená. Pre tieto muchy je typické, že bzučia nepríjemne a neustále ako vrtuľník nad Markízou v Deň otvorených dverí. A tiež to, že si len málokedy od lietania a bzučania odpočinú. Sú to skrátka pracanti do roztrhania tela. Prelietavajú z miesta na miesto s neúnavnosťou a vehemenciou profesionálnej organizátorky svadobného obradu. Odporná mucha samozrejme kráča s duchom doby a najviac ju lákajú svetlá reflektorov. V tomto prípade mojej nočnej lampičky.
Uznáte, že v takej atmosfére sa čítať nedá.
Lenže čo s tým?
Na dome mi vlajú budhistické modlitebné vlajočky a ako správny budhista ani muche neublížim. Okrem toho nemám, do riti, doma tú plastovú placatú vec predávanú na tento účel.
Mucha mi lieta okolo hlavy a dosť tvrdo naráža do žiarovky. Chvíľu to vyzerá akoby chcela spáchať samovraždu. Žiaľ, som environmentálne založený a moja žiarovka je ekologicky úsporná a také, ako je známe, nebývajú horúce. Žiaden mušací Palach sa teda nekoná. Nehovoriac o tom, že si neviem predstaviť, aký ušľachtilý motív by bzučivka k takému činu mohla mať.
Pokúšam sa muchu ignorovať a čítať. Veľmi sa mi to nedarí. Bzučivka mi zlovestne lieta tesne nad hlavou ako spojenecké lietadlá v štyridsiatom piatom nad Drážďanmi.
Dole v zádverí mám síce sprej proti podobnej hávedi, ale nastriekať si permetrín pred spaním do ovzdušia a potom ho celú noc vdychovať ma neláka.
Manželka pokojne spí, zakiaľ ja riešim dilemu pre budhistu zásadného charakteru – zabiť, či nezabiť?
Výsledok tejto hlbokej a drásajúcej vnútornej dišputy je jasný – ZABIŤ!
Ale ako?
Ukazuje sa, že mucha je prítulná ako náš kocúr Drzoň. Už jeho meno naznačuje, aký je. Kam si sadnete, či ľahnete, hneď príde a sadne či ľahne si na vás, skrátka Drzoň. Dokonca aj jeho príchod k nám bol pre neho signifikantný. Jedného dňa prišiel sám od seba a hoci nami nechcený, zistil, že je u nás dobre a rozhodol sa bez predchádzajúcej konzultácie s nami zostať.
Rovnako, ako tá odporná bzučivka.
Prítulnosť bzučivky sa prejavuje tým, že mi dôverčivo sadá tu na ruku, tu na čelo. Nezotrvá tam dlho. V podstate ani poriadne nedosadne a hneď bzučí preč. Presne tak, ako americké helikoptéry, keď vo vietnamskej džungli vykonávali výsadok pechoty. Radšej neuvažujem, aký výsadok na mne zanechala mucha – milión baktérii?
Jej zbližovanie sa so mnou naznačuje, že si ku mne vybudovala vzťah takmer intímny.
Manželka pokojne spí ďalej a situácia je pritom neúnosná. Vstávam z postele rozhodnutý čosi podniknúť. Odchádzam do kúpeľne hľadať nejaký (nemôžem napísať, že smrtiaci, pretože som budhista), ale nástroj.
Prítulnosť a teraz dokonca už aj vernosť muchy je dojímajúca. Rozhodla sa letieť do kúpeľne so mnou!
Lenže to bola jej veľká chyba!
Urobil som šikovnú kľučku ako Žigo Pálffy, oklamal ju telom a už som z kúpeľne von. Dvere som rýchlo pribuchol a bzučivka zostala dnu. Spokojne sa vraciam do spálne, beriem do ruky knihu, otváram ju na mieste záložky a teším sa na pokračovanie príbehu. Lenže prebúdza sa vo mne humanista a ochranca práv – nie je to, čo som muche urobil, obmedzovanie osobnej slobody? A vzhľadom na jej neustále bzučanie aj obmedzenie slobody prejavu? Dokonca aj v spálni som počul ako v kúpeľni rozhorčene a sklamane bzučí.
No… veľa riadkov som už v tú noc neprečítal.
Ráno, ako každý čistotný človek, som vošiel do kúpeľne, a muchu som našiel na dne vane mŕtvu. Jej sklamanie a moja zrada boli asi pre ňu neúnosné. Umrela od žiaľu.
Celá debata | RSS tejto debaty