Pavol Fabian

Víťazstvo Donalda Trumpa sa v médiách prezentuje ako veľké prekvapenie, hoci ľudí hlbšie sa zaujímajúcich o dianie jeho zvolenie nemohlo až tak prekvapiť. Trumpova volebná kampaň bola kontroverzná a netradičná. Netradičná aj v takej, na oko nevýznamnej oblasti akou je vlastníctvo psa!

Kladiete si otázku, čo za nezmysly tu píšem?

Donald Trump je 45. americký prezident a z doterajších štyridsiatich štyroch vlastnilo psa presne tridsať dva! Dokonca od roku 1901 psa mali všetci devätnásti prezidenti za sebou! (čiže približne od čias, kedy médiá nadobudli obrovskú moc budovať imidž politika)

Pes totiž skvelo spoluvytvára imidž usporiadanej prezidentovej rodiny a fotografia prezidentského kandidáta či prezidenta hladkajúceho svojho domáceho miláčika robí s voličmi divy!

Donald Trump podľa všetkého nestavil na túto osvedčenú marketingovú schému. Nepodarilo sa mi totiž vypátrať, že by vlastnil psa či iné milučké domáce zvieratko.

O tom, ako a prečo prišiel ku svojmu psovi napríklad Bill Clinton si môžete prečítať v nasledujúcej krátkej ukážke z mojej knižky, ktorá v týchto dňoch prichádza na trh:

„…Bushovi staršiemu sa v ďalších voľbách nepodarilo obhájiť mandát a 42. prezidentom USA sa stal 46-ročný Bill Clinton. Stal sa tak tretím najmladším americkým prezidentom v histórii. Clinton bol dobrý hudobník, zdatný saxofonista. Jedna z opatrovateliek jeho nástroja sa volala Monica Lewinsky.

Clintonovci až do sexuálneho škandálu so stážistkou Lewinskou nevlastnili psa. Škandál prezidentovi na popularite veľmi nepridal. Jeho poradcovia si uvedomili, že Clintonov imidž, ktorý mal dovtedy solídnu povesť oddaného otca a manžela, je ohrozený. Nielen pre aféru s Lewinskou, ale aj kvôli tomu, že jeho dcéra Chelsea sa chystala opustiť Washington, aby začala chodiť na Stanford University v Kalifornii. Cítili, že prezident by mohol stratiť obraz skvelej hlavy rodiny. A to je v Amerike ťažký prehrešok! Poradcovia preto dali hlavy dokopy a našli riešenie.

O pár mesiacov po vypuknutí sexuálneho škandálu sa v Bielom dome zjavil nový pes. Clintonovi imidžmejkri správne usúdili, že by mali vybrať také plemeno, ktoré má maximálnu príťažlivosť pre čo najväčší počet voličov. V tom čase najpopulárnejším plemenom bol labradorský retriever. Labrador, ako je známe, sa vyskytuje v troch farebných mutáciách – žltej, čiernej a hnedej. Prezidentovi poradcovia po dlhej debate usúdili, že nový prezidentov pes nemôže byť čierny, pretože sa zle fotografuje. A nemôže byť ani žltý, pretože sa fotografuje tak dobre, že by to mohlo odvádzať pozornosť od samotného prezidenta. Takže bolo rozhodnuté – novým psom v Bielom dome sa stal čokoládovo hnedý labrador. Potrebné bolo už len doriešiť jeho meno…

Novinári usporiadali anketu, v ktorej mená navrhovali desiatky tisícov čitateľov. Napokon sa Clinton rozhodol sám a spomedzi nespočetného množstva návrhov vybral meno Buddy.

Médiá zaplavilo množstvo Clintonových fotografií so psom a prezident sa pri istej príležitosti rozhovoril na tému pes:

„Môj najbezstarostnejší čas v Bielom dome je čas strávený s Buddym. Keď je Hilary mimo domu, môj čokoládovo hnedý labrador spáva dokonca so mnou v prezidentskej posteli. Vo voľných chvíľkach ideme do Ružovej záhrady a hodím mu žltú tenisovú loptičku do modrého neba a zrazu akoby zostal čas stáť. Zabudnem na starosti s politikou a mám oči len pre Buddyho tešiaceho sa zo života.“

Ťažko povedať do akej miery bol Clintonov vzťah k Buddymu úprimný a do akej to bolo len public relation…“

Kniha s názvom Najlepší priateľ Hitlera alebo o psoch známych majiteľov hovorí o cca 200 osobnostiach (súčasných i historických, zahraničných aj domácich) z oblasti politiky, kultúry, vedy, športu…, ktoré vlastnili psa. Rozpráva o ich vzťahu k nim a o historkách, ktoré so psami zažili.