(všetky fotografie sa po kliknutí na ne zväčšia)
Z Bratislavy vyrážame o štvrť na osem ráno. Do 270 kilometrov vzdialeného Trattenbachu pri Ternbergu (po Westautobahn, cez Steyer) dorážame o pol desiatej. Parkovisko sa nachádza rovno pod stenou, na ktorej sú vedené všetky ferratové cesty. Parkovné je 2,50 euro, parkovací lístok (prípadne aj minerálku) vám vydá automat. Na parkovisku sa nachádza aj zrubová chata s občerstvením a WC. V momente nášho príchodu bola otvorená práve len tá časť, kam aj cisár pán chodí sám. Keď sme sa popoludní vrátili zo steny, reštaurácia a aj WC boli zatvorené a na dverách visel oznam:
pondelok – štvrtok zatvorené!
Neviem, či je to bežná prevádzková prax, fakt je, že v tento augustový (teda prázdninový i keď pracovný) utorkový deň sa v Trattenbachu veľa záujemcov o ferratovanie nezišlo. A prekvapilo nás, že v momente nášho príchodu (teda o pol desiatej) už viaceré partie schádzali zo steny. Neskôr sme pochopili prečo…
Smerová tabuľka na parkovisku hlása, že ku stene je to 5 minút chôdze, ale aj tak mám pocit, že to trochu prehnali. Ste tam „čobydup“…
Máloktoré ferraty sú takto ideálne umiestnené. Jednak parkovisko je úplne pod skalou, druhak popri parkovisku tečie potok, kde sa po túre môžete umyť a najmä skala ponúka až šesť ferratových trás + tri spojovacie cesty medzi nimi (ak teda za ferratku nerátame aj zostupovú trasu – jednotnú pre všetky lezenia, ktorá je miestami zabezpečená rebríkmi, lanom a kramľami s obtiažnosťou okrem jedného béčkového miesta väčšinou áčkovou.
Na rozcvičenie je vhodné začať na ferratke označenej ako The Little rock, ktorá má cca 15 výškových metroch a jej obtiažnosť sa pohybuje od A – C. Na túto ferratku potom plynulo nadväzuje Hetschi Klettersteig, ktorý prekonáva 65 výškových metrov a končí pri veľkej drevenej terase, z ktorej je dobrý výhľad na celú stenu a hlavne na cesty v nej vedené. Takže podľa reliéfu skaly a námahy v stene už bojujúcich ľudí sa môžete rozhodnúť, na čo si trúfate.
Z terasy sú dve možné trasy – lanový most na opačnú stranu údolíčka alebo Karin Klettersteig (B/C). Lanový most, ktorý pozostáva z troch lán (po jednom kráčate, dvoch sa držíte alebo istíte, B/C) je dlhý 63(!) metrov. Mali sme obavy z prílišného hojdania, ale vďaka dvom či trom priebežným ukotveniam ku skale sa až tak nekolíše.
Ak sa rozhodnete pre Karin Klettersteig čaká vás 75 výškových metrov so siedmymi miestami obtiažnosti stupňa C a tesne po vrcholom s malou odbočkou k Brunner Bankerl – vzdušnej drevenej lavičke primontovanej k takmer kolmej stene umiestnenej na malej oceľovej plošine – ide o vskutku nevšedné posedenie. Približne v jednej tretine lezenia sa nachádza krátka céčková spojka (Laserer Quergang cca 20 m), ktorou sa môžete dostať približne do polovice cesty zvanej Grossalber Klettersteig (D/E). Ide o ferratu, v ktorej nachádzajú viaceré déčkové a dokonca jedno éčkové miesto.
Zaujímavosťou celej tejto lokality je lomený rebrík, ktorý sa nachádza na opačnej strane 63-metrového lanového mosta. Nezvyčajne vysoký rebrík, prekonávajúci veľký previs má najmenej 20 metrov a lezie sa po ňom tvárou do priestoru/chrbtom ku skale, čo spolu so škripotom a hojdaním sa rebríka vyvoláva celkom silný príliv adrenalínu. Po prekonaní rebríka sa môžete rozhodnúť pre jednu z troch ciest: buď už spomínaný Grossalber Klettersteig (D/E, 120 výškových metrov), alebo Mammut Klettersteig (E, 105 výškových metrov), alebo Trattenbacher Klettersteig (C, 100 výškových metrov).
Okrem týchto ciest sa po pravej strane 63-metrového lanového mosta nachádza ešte jedna ferratka, ktorá je vlastne prvou časťou už spomínaného Grosalber Klettersteigu. Dá sa preliezť samostatne, ak si v druhej časti tejto ferraty netrúfate na previsnuté éčkové miesto. V prvej časti ide vlastne o takmer vodorovný traverz skaly len s miernym prevýšením – stupeň obtiažnosti: D.
Lokalita je teda ideálnym miestom pre ferratkárov všetkých výkonnostných stupňoch. Hodnotenie stupňa obtiažnosti je pravdepodobne robené už podľa novej metodiky, takže, ak ste zvyknutí na tú starú, ku každému hodnoteniu si pridajte ešte pol stupňa navyše! Vzhľadom na rozličnú náročnosť jednotlivých trás si tu každý príde na svoje. Ak by ste chceli v jeden deň preliezť úplne všetko, máte čo robiť. Len treba dobre zvážiť počasie. Teraz nemyslím na dážď, búrky a námrazu, ale na presne také jasné a slnečné počasie, aké sme mali my. V ten deň ortuť v teplomeroch atakovala štyridsiatku! V stene sme pochopili, prečo sa niektorí vracali, keď my sme ešte len prichádzali. Tam sme pochopili, prečo okolo poludnia sme na skale zostali zrazu len dve či tri partie. Námaha, horúce slnko a skala odrážajúca teplo – to je priam vražedný koktail. Sily za takýchto okolností rýchlo ubúdajú a s jednou PET fľašou vody nevystačíte.
Na vrchole 632 metrov vysokého Beisteinmaueru sa nachádza kríž s vrcholovou knižkou. Posedeli sme si pri ňom v spoločnosti rakúskej dvojice, pričom z ženskej časti sa po chvíli vykľula Češka vydatá do Rakúska. Spoločne vlastnili penzión v Hinterstoderi (cca 50 kilometrov od Trattenbachu) a lákali nás, aby sme k nim došli prenocovať. Bola to lákavá ponuka, zvlášť, keď majiteľka penziónu zdôraznila, že čapujú Prazdroj a že v blízkosti ich ubytovacieho zariadenia sa nachádzajú dve ďalšie ferratky (Poppenberg Klettersteig C/D), z ktorých jedna je vraj úplne neznáma, nezaznamenaná na nijakých ferratových weboch.
Hoci nás táto ponuka lákala, nakoniec sme zostali pri pôvodnom programe a prenocovali sme v malom sympatickom kempe Ötscherland Camping v Lunz am See, aby sme mohli na druhý deň pokračovať v našom programe.
Ferratkovú lokalitu v Trattenbachu hodnotím ako jednu z najlepších, aké som kedy navštívil a to pre všetky už spomínané dôvody. Vrelo odporúčam.
Topografia:
Parádne čítanie, krásne foto. Tu by som ...
Celá debata | RSS tejto debaty