Založ si blog

Reportáž zo dňa, ktorý som prežil. . .

Mám dvoch kamarátov, ktorí kedysi nasávali alkohol ako naspídovaný kliešť najcennejšiu tekutinu. Pre mojich známych v oných časoch najcennejšou tekutinou bolo všetko od Pitralonu vyššie. Časom však obaja zistili, že takto to ďalej nejde. Jeden si vstúpil do svedomia a abstinentom sa stal celkom svojpomocne podobne ako zákazník firmy IKEA montérom nábytku. Druhý vstúpil do Spolku anonymných alkoholikov a hoci už roky nepije, stále sa s podobne postihnutými kolegami stretáva pri rôznych činnostiach, aby navzájom utužovali svoje odhodlanie nepiť. Spolok má naozaj pestré a časté aktivity a môj známy na ne neraz prizve aj mňa + ďalších kamarátov, ktorí prináležíme skôr do oportúnneho spolku, ktorému by sa dal dať názov: Príležitostný alkoholik. Jednou z aktivít odvykacej partie je napríklad silvestrovský výstup na Pajštún.

Viete si predstaviť väčšiu absurditu, ako SILVESTROVSKÚ turistiku s tridsiatimi ľuďmi z Klubu anonymných alkoholikov? Dehydratovaný vlečiete svoje obézne brucho do kopca ako pivovarský kôň sudy odležaného piva a pritom nielenže nesmiete z batoha vytiahnuť fľašku piva, ale ani len vysloviť slovo ALKOHOL! Nehovoriac o nejakom koncoročnom prípitku s tvrdším mokom! Na vychádzke s takto orientovaným spolkom sa postupne meníte z turistu na prieskumníka v akcii – hlavnú skupinu anonymných sledujete z bezpečnej vzdialenosti, ich postup kopírujete prískokmi spoza jednej skaly za druhú, aby vás nebolo vidieť. Za skalami si alkoholizujúca časť výpravy rýchlo a bez patričného vychutnania uhne z fľašky borovičky, pár krát z úst hlučne vyfúkne alkoholický odér a svoj poklesok zakamufluje pepermintovou žuvačkou. Je to pitie bez pôžitku – pitie s výčitkami svedomia!

Ale nie o tom som chcel.

Písať chcem o inej akcii, ktorú každoročne usporadúva tento bohumilý spolok. Ide o splav Malého Dunaja. Vďaka výnimočnému pochopeniu a ochote môjho kamaráta som túto vodácku akciu absolvoval tohto roku už tretí raz a to napriek tomu, že:

  1. Alkoholu sa nevyhýbam.
  2. Plávam ako sekera. (Myslím tým sekeru s malým s, pretože Andrej ako športovo založený človek určite pláva po povrchu vodnej hladiny ladne ako „investigatívci“ z denníkov „N“ a „SME“ po povrchu Kiskových káuz.

Hanbím sa, ale napriek mojim nespočetným pokusom som sa plávať nikdy nenaučil. Na vine je môj zadok. Pri mojom plaveckom úsilí má vždy presne opačný kurz ako zvyšok môjho tela – ku dnu. Pritom nie je nijako zvlášť predimenzovaný, naopak má štandardné rozmery chlapského zadku akurát ho charakterizuje výrazná nechuť k spolupráci s ostatnými časťami tela a hlavne s mozgom, ktorý by naopak plávať veľmi chcel.

Spomínaný splav má už svoju tradíciu. Treba dodať, že nepochopiteľnú. Na vodu sa spúšťame vždy a zásadne v katastri obce Eliášovce medzi cestný mostom a potrubím vypúšťajúcim do Malého Dunaja exkrementy, ktoré podľa množstva a intenzity vydávaného zápachu pochádzajú z územia ohraničiteľného okresmi Dunajská Streda, Galanta, Komárno, Rostov na Done, Charkov, Minsk, Lodž a Katovice. Vzduch v danej lokalite pripomína svojou kvalitou sýrske mesto Dúmá po chemickom útoku Asadových vládnych vojsk. Ak sa vám zdá toto prirovnanie nepatričné a prisilné, opak je pravdou. Podoba je neuveriteľná – v jednom aj druhom prípade ťažko nájsť nejaké obete na životoch.

Vďaka takýmto podmienkam na štarte sme sa naloďovali s vreckovkami pritisnutými na tvár, za neustáleho posmrkávania, pokašliavania a trenia si očí, ktoré nás od ostrého močovkového zápachu štípali ako oči príslušníkov hnutia žltých viest po použití slzotvorného plynu francúzskou políciou majúcou očividne pozitívny vzťah k demokracii. Originálna aróma typická pre ČOV-ky najľudnatejších svetových metropol neprekážala len vlastníkom prenajatých plavidiel. Tí mali svojich 20 eur za loď istých! Zápach neprekážal dokonca ani jednému z pasažierov. Ten v dôsledku ťažkého úrazu hlavy na lyžiarskej zjazdovke pred tromi rokmi stratil akýkoľvek cit pre čuch a chuť. Utrpel naozaj ťažký úraz – od trvalej kómy ho vtedy zachránila len eurofondová politika našej vlády, ktorá nenechá nikoho na pokoji, dokonca ani človeka v kóme.

Dressccode vodáckej akcie bol stanovený v stupni CASUAL. Napriek tomu väčšina zúčastnených zvolila slušivú vestičku. Záchrannú. Pani, ktorá ich vydávala, každého upozornila, že vestu treba chrániť ako oko v hlave, po akcii ju treba vrátiť, pretože je drahá a nakupuje sa až vo Veľkej Británii a boh vie ako to bude s dodávkami záchranných viest po brexite? Čo ak ich budú potrebovať Briti sami pre seba a nebudú mať kapacitu na ich vývoz? Pani nás taktiež upozornila, že vestu nemáme stratiť a nemáme si ju podkladať pod zadok a používať na sedenie. Ubezpečil som paniu, že pokiaľ ide o mňa, s vestou sa vzhľadom na moje plavecké schopnosti ani na okamih nemienim rozlúčiť a už vôbec neplánujem sadať si na ňu, pretože sadať si na niečo, čo máte oblečené na hornej časti trupu dokáže len gumená žena z cirkusu a možno ani tá nie.

Po dva roky som splavoval Malý Dunaj vo dvojici na kanojke. Tohto roku ma organizátori z neznámeho dôvodu umiestnili na pramicu. Pramica je niečo, čo keď z prívesu zaparkovaného na okraji cesty prenesiete k brehu rieky, okamžite vás opustí chuť splavovať ju. Po dovlečení lode k vode sa len bezvládne zvalíte do trávy a ruky aj nohy sa vám od vysilenia trasú ako ratlík v čakárni veterinárskej ambulancie. Myslím, že v tejto kategórii lodí je ťažší už len ľadoborec Lenin.

Keď sa napokon predsa len pozviechate, môžete vyplávať. Hneď na úvod musíte zvládnuť obratný manéver pomedzi niekoľko kusov nechutnej, hnedavej, ešte sa nerozpadnuvšej matérie, ale keď toto zvládnete, počas zvyšku plavby si už pripadáte ako na skúšobnom trenažéri firmy Chanel No. 5.

Pri splavovaní rieky je dôležité vedieť, kto všetko sa splavu okrem vás zúčastní. Nedávno som sa na facebooku dočítal, že na podobnej udalosti sa zúčastnilo 2 735 komárov, záujem o ňu prejavilo  ďalších 8 566 a udalosť zdieľalo 5 574 komárov. Pri týchto počtoch si buďte istý, že počas splavu budete tlieskať ako na premiére v Národnom.

Dôležitý je výber posádky. U pramice obzvlášť. Pretože pramica sa na hladine pohybuje svižne, ako konvoj americkej bojovej techniky po českej diaľnici. Vcelku dosť dôležité je, aby v posádke pramice boli aj nejakí veslári. Podľa možnosti všetci štyria. Ak sa dostanete na pramicu do posádky, ktorú tvoria dve ženy, z toho jedna fajčiarka – je to ťažšie. Fajčiarka, ako už samotné slovo napovedá, fajčí. Napriek tomu ste mimo ohrozenia, pretože sa venuje len elektronickým cigaretám. Výsledok je však jednoznačný! Kto fajčí – nevesluje.

Druhá zo žien ostentatívne počas celého splavu dáva najavo, že nie je prívrženkyňou vychytenej iniciatívy Me too (Ja tiež). V opačnom prípade by totiž veslovala TIEŽ a veslovala by  v duchu módneho emancipačno-slniečkarskeho trendu mocne ako chlap.

Lenže opak bol pravdou.

No a ak jedným z dvoch chlapov v posádke vašej pramice je organizátor akcie a zabávač v jednej osobe, tak je jasné, že on používa veslo akurát tak na ukazovanie (pomerne jednoznačného, pretože dolu tokom) smeru plavby, či na potvrdzovanie svojich slov ráznym klepnutím vesla o dno loďky.

V takom prípade sa vám dostáva ušľachtilej výsady, že sa stávate jediným veslárom na pramici. Po desiatich minútach veslovania máte na dlaniach mozole rozmerov vzducholode grófa Zeppelina, po ďalších desiatich plášť vzducholodí skolabuje katastroficky ako Hindenburg v roku 1937. Dlane vám zaleje krv. Počas ďalšej plavby sa vám v pamäti už len nepretržite vybavuje scéna z filmu Angelika a sultán, v ktorej gróf Joffrey de Peyrac okovami prikovaný k veslu na otrokárskej galére pod neustálymi údermi biča je nútený veslovať do úmoru tela.

Cítite sa podobne.

Na mieste, kde pre vás druhá časť partie nachystala guláš sa vylodíte s vašou pramicou z posledných síl ako Tom Hanks vo filme Stroskotanec.

Guláš je tohto roku výnimočne diétny a pivo v NE-DO-HĽAD-NE!

Zato vy, pohmkávajúc si neodbytnú pesničku

♪♪ Černý muž pod bičem otrokáře žil ♫♫

máte pocit príjemne a užitočne stráveného dňa.

  

(Autor použil v predchádzajúcom texte literárnu nadsádzku a organizátorom sa za to ospravedlňuje. Bola to skvelá akcia – tak, ako každý rok a rád prídem o rok zas)

Progresívne Slovensko sa posilnilo o kresťanské krídlo

20.02.2024

Predvčerom (18.2. 2024) britské noviny The Times a The Telepraph uverejnili článok s nadpisom Mlieko transrodovej ženy je rovnako dobré ako materské mlieko matky, uviedol trust NHS. (NHS je Národná zdravotná služba, ktorá zastrešuje systémy zdravotnej starostlivosti financované z verejných zdrojov Spojeného kráľovstva.) [...]

Príďte v utorok podporiť Assangea!

19.02.2024

Zajtra a pozajtra bude londýnsky súd rozhodovať o osude novinára Juliana Assangea. Assangeovi hrozí v USA v horšom prípade smrť, v „lepšom“ prípade doživotné väzenie za zverejnenie tisícok tajných vojenských a diplomatických dokumentov svedčiacich o amerických vojnových zločinoch. K zverejneniu došlo v roku 2010. Hneď po zverejnení vláda Spojených štátov [...]

Ačohentizmus a dvojakometrizmus

07.02.2024

Tak sa nám tu rozmohol taký nešvár… ačohentizmus. Ačohentizmus je charakterizovaný ako spôsob diskutéra nezvládajúceho argumentovať, odkloniť pozornosť na niečo iné. Hovorí sa, že je to nástroj lenivého diskutéra. Možno by však bolo lepšie povedať, že ide o nástroj nedostatočne argumentačne fundovaného diskutéra. Klasickým a teraz aktuálnym príkladom je, [...]

Netanjahu

Izraelský parlament je proti jednostrannému vyhláseniu palestínskeho štátu

21.02.2024 17:56

Organizácia Spojených národov udelila v roku 2012 Palestíne štatút pozorovateľského štátu.

kuciak

Šesť rokov od vraždy Kuciaka: V Bratislave sa zišli tisíce ľudí

21.02.2024 17:50, aktualizované: 18:20

V Bruseli sa zase na spomienka zišlo vyše 70 Slovákov.

Murz, Andrej Morozov,

Donútil ma Solovjov. Ruský poddôstojník a bloger sa zastrelil, zverejnil počty zabitých pri Avdijivke

21.02.2024 16:40

Bol som k tomu donútený politickými prostitútkami na čele s Vladimirom Solovjovom, ktoré boli nasraté a chceli samé stlačiť spúšť, píše v príspevku.

farmári

Dopravu ochromia najväčšie protestné jazdy farmárov. Pozrite si, kde treba rátať s obmedzeniami

21.02.2024 16:22

Ktorým úsekom sa treba vo štvrtok radšej vyhnúť?

Pavol Fabian

o cestovaní, o horách, o knižkách, o hocičom...

Štatistiky blogu

Počet článkov: 577
Celková čítanosť: 2064318x
Priemerná čítanosť článkov: 3578x

Autor blogu

Kategórie