Pavol Fabian

Čítanosť článkov ovplyvňuje do veľkej miery titulok. Čím pútavejší/senzačnejší titulok, tým lepšie.

Tým väčšia čítanosť.

Lenže tento článok bude o Lajčákovi len okrajovo.

Tento článok bude o mieri..

A teraz si každý, kto sa pri čítaní dostal až sem, položte otázku a najmä si na ňu úprimne odpovedzte: Otvorili by ste tento článok ak by mal názov napr. Úvaha o mieri?
Asi nie.
Tvrdenie v nadpise som si vymyslel, i keď po prečítaní môjho článku možno prídete na to, že titulok možno nie je až taký nereálny.
Nemožno pochybovať o tom, že mier a boj zaň (sprofanovaný propagandistickými heslami minulého režimu) nadobúda v dnešných dňoch stále viac na význame.
Treba si uvedomiť, že od konca 2. svetovej vojny uplynulo už 74 rokov! Na území Spojených štátov sa veľký vojenský konflikt neodohral nikdy v histórii a na európskom kontinente sa za uplynulé trištvrtestoročie odohralo len zopár viac menej lokálnych ozbrojených konfrontácií. Z pamäte Európanov vojnová skúsenosť vymizla, v pamäti Američanov nebola nikdy. Táto skutočnosť sa podieľa na strate sebazáchovného pudu liberalizmom odchovávanej populácie. Vyzerá to tak, že aby sa ľudia minimálne v Európe navrátili k základným hodnotám, potrebujú zažiť opäť vojnový konflikt svetového rozmeru. Apely najosvietenejších intelektuálov totiž nezaberajú.

Medzinárodný prieskum opierajúci sa o odpovede 16.000 respondentov vo veku od 20 do 35 rokov ukázal znepokojujúci trend nedostatku rešpektu k základným ľudským hodnotám, ktoré sú obsiahnuté v medzinárodnom práve. Napríklad mučenie považovalo v niektorých prípadoch 37 percent respondentov za akceptovateľné. Oslovení ľudia pritom boli dopredu oboznámení s Dohodou proti mučeniu a iným krutým, neľudským či ponižujúcim praktikám a trestaniu, ktorú v roku 1984 prijalo Valné zhromaždenie OSN. Ďalších 15 percent respondentov sa nazdávalo, že bojovníci môžu použiť akékoľvek prostriedky na dosiahnutie cieľa, a to bez ohľadu na možné civilné obete.  Takmer polovica opýtaných si myslí, že za ich života prepukne tretia svetová vojna, a väčšina je presvedčená, že sa v nadchádzajúcich desiatich rokoch odohrá jadrový útok. Pritom použitie jadrových zbraní označilo za absolútne neprijateľné 84 percent opýtaných, 54 percent uviedlo, že tieto zbrane by mali byť zakázané.

V septembri 2017 bola na pôde OSN v New Yorku podpísaná Dohoda o zákaze jadrových zbraní. Dohodu podpísalo 81 štátov sveta a 35 ju už aj ratifikovalo. Nepodpísala ju ani jedna z jadrových mocností – USA, Rusko, Spojené kráľovstvo, Francúzsko, Čína, India, Pakistan, Severná Kórea a Izrael. Na rokovaní sa nezúčastnila žiadna členská krajina NATO s výnimkou Holandska, ktoré však hlasovalo proti. Slovensko sa zachovalo pochopiteľne voči spojencom lojálne (či submisívne?) a nepodpísalo tiež. Viď.: TU

Hranice NATO sa posúvajú stále viac na východ, americkí vojaci cvičia doslova pár metrov od ruských hraníc, v decembri minulého roka na samite NATO vo Watforde označila táto vojenská aliancia za prítomnosti trápne pritakávajúcej Zuzany Čaputovej za ďalšieho nepriateľa už aj Čínu!

NATO proti celému svetu! Kto nejde s nami ide proti nám!

Varšavská zmluva bola rozpustená v júni 1991 ale NATO sa šíri na východ ako mor (či koronavírus?)

Ako sa za tejto situácie má cítiť Ruská federácia?

„NATO je produktom éry konfrontácie, éry studenej vojny,“ vyhlásil hovorca ruského prezidenta Dmitrij Peskov a dodal, že Rusko sa do tohto obdobia už nechce vrátiť. „Aliancia, ktorá bola vytvorená a vybudovaná konfrontačnou ideológiou, nemôže priniesť nič iné ako konfrontáciu,“ mieni Peskov o NATO.

Za tejto situácie sa Slovenská republika zaviazala vydávať na zbrojenie 2% HDP a minister zahraničných vecí v demisii napriek nesúhlasu parlamentu rokuje o obrannej zmluve s USA, ktorej dôsledkom by bolo zriadenie dvoch amerických vojenských základní a pobyt amerických vojakov na území Slovenska. Slovenským politikov zjavne chýba vzťah k mieru a dokonca aj obyčajný pud sebazáchovy. Resp. ten, asi vyvinutý predsa len majú, ale len individuálne a prejavuje sa tak, že v rámci kariérneho postupu v nadnárodných štruktúrach (Lajčák) sú ochotní obetovať svoju vlasť.

Treba si uvedomiť, že voľbou politických strán, ktoré bodujú na popredných priečkach prieskumov volebných preferencií volíte zbrojenie, zriadenie amerických základní na Slovensku, slovenské zapojenie sa do amerických vojenských dobrodružstiev a nevýhodné obchodné zmluvy pre Slovensko.

Najvyváženejší program v oblasti zahraničných vzťahov, založený na podpore mieru a pritom dostatočne suverénny a realisticky koncipovaný má azda len hnutie Socialisti.sk, preto som sa rozhodol v nadchádzajúcich voľbách ich podporiť.