Šíriť vírus, či paniku?

Dlho som váhal, či sa vyjadriť ku coronavirusu, ale došlo mi, že musím. Mám medicínske vzdelanie, hoci orientované na zvieratá. V minulosti som riešil viacero ohniskových nákaz a viem ako sa riešili enzootie SLAK v 70.rokoch.

Základné pravidlo pri všetkých globálne hroziacich nákazách je nešíriť paniku. S tým súhlasím. Ak však počúvam/čítam rozhovory s odborníkmi (Krčméry, Mikas…), ktorí tvrdia, že ide o čosi podobné chrípke, otvára sa mi nožík vo vrecku. Najviac ma dorazil rozhovor s prof. Pirkom, významným českým kardiochirurgom. Až tak, že uvažujem, či niekto nezneužil jeho meno, pretože jeden zodpovedný, medicínsky vzdelaný človek by nemohol z úst vypustiť nasledovné slová:

„průběh se zdá zatím velice mírný a po prodělání nemoci koronavirem si lidi vytvoří účinné protilátky,“

Ak je priebeh taký mierny a nič nehrozí/ničoho sa netreba obávať, prečo sa také opatrenia nerobia aj pri bežnej chrípke? Navyše sa čudujem, že pán doktor nevie o tom, že jestvujú oprávnené dohady, či sa po covide-19 naozaj vytvára trvalá imunita. Je zdokumentovaných už viac prípadov, keď postihnutý ochorel na covid-19 znovu! Pri bežnej chrípke trvá 1-2 dni do vypuknutia klinických príznakov, pri coronaviruse bezsymptómové obdobie podľa najnovších informácií trvá okolo 6 dní, ale môže trvať aj 14 dní – to je veľmi nebezpečná okolnosť umožňujúca skryté a nepodchytené šírenie coronavírusu. Znamená to, že boj proti nemu je omnoho ťažší ako proti chrípke. Ak 15-20% prípadov coronavirusu má ťažký priebeh, je zrejmé, že pri masívnom rozšírení infekcie ani zdravotníctvo najrozvinutejších krajín nebude nákazu zvládať kapacitne – personálne ani prístrojovo.

„Divím se, že nikdo třeba nemluví o tuberkulóze, na kterou ročně umře milion lidí na celém světě, „

Je absolútne nevhodné, ba až neprofesionálne porovnávať tbc s coronavirusom vzhľadom na výrazne odlišnú kontagiozitu oboch ochorení. Navyše tbc spôsobuje baktéria, u ktorých je výrazne nižšia tendencia k mutácii a v civilizovaných krajinách je populácia proti tbc účinne preočkovaná.

„Před lety jsem prodělal opravdu těžkou chřipku, tak blbě mi v životě nebylo, a od té doby se nechávám očkovat:“

To je síce rozumná veta, ale v kontexte s témou nemá absolútne žiadne opodstatnenie, očkovanie proti chrípke nechráni proti coronavirusu, maximálne môže dať trochu vyššie percento šance v prípade, ak by sa postihnutý súčasne infikoval chrípkou a coronavirusom.

Dnes sa najmä mladí utešujú, že oni nie sú ohrození. A že prečo sa vlastne zatvárajú školy? Pritom už dávno mali byť zatvorené všetky na celom území Slovenska! U detí coronavirusová infekcia totiž prebieha zväčša bezsymptómovo a deti sú teda ideálnymi a nenápadnými (neodhalenými) prenášačmi!

Dnes sa najmä mladí utešujú, že oni nie sú ohrození. Veď umierajú len starí. A Svetová zdravotnícka organizácia WHO predsa včera uviedla, že 70% chorých v Číne sa už vyliečilo.

Čo tento údaj znamená?

Že tých zvyšných 30% je zatiaľ v liečbe alebo sa ich nedarí vyliečiť? To je prosím pekne takmer každý tretí človek! A definujme si, čo znamená pojem – človek vyliečený z infekcie covidom-19. V klinickom obraze infekcie týmto vírusom sa rozvíja obojstranná intersticiálna pneumónia s hroziacimi fibrotickými zmenami. Ak sa u nás zjavne netestuje každý človek, ktorý má príznaky a pozitívnu cestovateľskú anamnézu (sám mám vo svojom okolí človeka, ktorý sa nemôže domôcť pomoci) a takýmto ľuďom sa tvrdí, že sa majú zavrieť doma, liečiť sa doma a ozvať sa, až keď už nebudú vládať dýchať, tak to už môže mať taký človek 50% pľúcneho tkaniva postihnutého nevratnou fibrózou!

A tak si znovu definujme, čo znamená pojem „človek vyliečený z coronavirusovej infekcie“ – pokojne to môže byť aj človek, ktorému zostala funkčná štvrtina pľúc a do prvého poschodia sa nedostane inak ako výťahom, alebo zdolanie jedného poschodia mu trvá pol hodinu? Navyše prognóza ďalšieho dožitia takto postihnutého „vyliečeného“ človeka je 2 – 6 rokov (viď. M. Mayer, Vademecum medici).

Vzhľadom na to, že na Slovensku sa opatrenia zavádzajú nedostatočne a najmä neskoro, že ochranné pomôcky chýbajú dokonca aj lekárom, že sa podozriví testujú len vo veľmi obmedzenej miere, je nanajvýš dôležité, aby si ľudia uvedomili, že 14-dňová karanténa a obmedzenie spoločenského styku na najvyššiu možnú mieru je to najmenej, čo môžu v záujme utlmenia nákazy urobiť. Žiaľ, v jednej bratislavskej lekárni som bol svedkom takéhoto rozhovoru:

„Prosím si ochranné rúšky.“
„Máme už len zopár… pre personál… iste uznáte, že patríme k najohrozenejším…“
„Veď ja chcem len dve!“
„Na čo ich potrebujete?“
„Ideme na koncert do Viedne a bojíme sa.“

Ľudská hlúposť je bezhraničná!

 

Ľudia u nás vykúpili rúšky, ale chodiť v nich, napríklad na nákupy do potravín, som zatiaľ nikoho nevidel. Kedy ich chcú použiť? Až keď to už nebude mať absolútne žiadny zmysel?

Ľudia si dnes myslia, a zvlášť mladí, že svet je gombička, že sú nesmrteľní, a starí nech chcípnu, veď čo už – sú starí. Sebeckosť a ľahostajnosť je príznačná pre dnešný svet.

Za týchto okolností, ak by som sa mal rozhodnúť, či šíriť paniku alebo vírus – rozhodol by som sa pre šírenie paniky. Len vystrašení a nie nezodpovednými „zodpovednými“ čičíkaní ľudia začnú dodržiavať zásadné odporúčania lekárov!

 

 

P.S.

Nejaký nemecký profesor, ktorého meno neviem prečítať (zlý záber kamery), sediaci vedľa ministra zdravotníctva Spahna a Merkelovej, práve v tejto chvíli (11.3. 12,10 hod.) na tlačovke povedal, že coronavirus je nezastaviteľný. Nemci rátajú s tým, že ochorie 60-70% svetovej populácie a nákaza je zatiaľ len v počiatočnej fáze. Rozdiel v počtoch mŕtvych v Taliansku a v Nemecku je podľa neho v tom, že Nemci už od začiatku januára KAŽDÉHO(!) s cestovateľskou anamnézou, či príznakmi dôsledne testovali na coronavirus. Vzhľadom na to, ako sa (ne)testuje u nás, je asi dobrým biznisplánom otvoriť si pohrebníctvo. Podľa tohto profesora jediné, čo sa dá a čo treba urobiť, je spomaľovať priebeh a šírenie nákazy, aby sa nemocnice mohli pripraviť a aby aspoň ako-tak stíhali.

 

Klimáčkove Hejtovaňja

14.04.2026

Tak som si kúpil knihu Viliam Klimáčka Hejtovaňja. Bol som trochu v šoku sám zo seba a z toho, čo som urobil, ale začítal som sa v kníhkupectve do prvej poviedky a zaujala ma. Vtipný sa mi zdal jej námet vyjadrený už v názve – Keby mali štúrovci internet – i skutočnosť, že autor ju napísal v šturovčine, či pošturovčenej dnešnej slovenčine. Nechcem tento [...]

Plusy a mínusy Orbánovej prehry

13.04.2026

Orbánova jednoznačná prehra v maďarských voľbách nám ukazuje, že všetky tie reči o tom, ako sa maďarský „despota“ zabetónoval pri moci, ako si podmanil väčšinu médií a ako obmedzil tamojšiu demokraciu vo svoj prospech, sa ukázali ako falošné, pretože, ak by to bolo skutočne tak, Orbán by predsa nemohol tak drvivo prehrať. Čiže prvé plus a zároveň poučenie [...]

Artemis

10.04.2026

bulharsko voľby urna obálka hlasovanie

Nekonečný kolotoč: Bulharsko uviazlo v slučke volieb, krajina si volí parlament už ôsmykrát za posledných päť rokov

19.04.2026 08:40

Očakáva sa víťazstvo zoskupenia Progresívne Bulharsko bývalého prezidenta Rumena Radeva.

Devín - Bratislava, štart

Pozor na nedeľné obmedzenia v Bratislave, legendárny beh ochromil dôležité ťahy pri Dunaji a v Devíne

19.04.2026 08:04

Na bezpečnosť bežcov, uzávierky ulíc a riadenie premávky dohliadajú štátni aj mestskí policajti.

kúpalisko, Váh, Ružomberok

Historické zábery, ktoré vás vrátia v čase: Ružomberok mal vlastné letovisko

19.04.2026 08:00

Fascinujúce dobové zábery zverejnili nadšenci v Ružomberku, kde mali v prvej polovici minulého storočia svoje vlastné „prímorské“ letovisko.

Libanon Izrael Irán Voijna Blízky východ

ONLINE: Na bojisku sme víťazili, k dohode s USA máme stále ďaleko, tvrdí šéf iránskeho parlamentu

19.04.2026 07:00, aktualizované: 09:21

Zdôraznil, že Teherán kontroluje strategickú námornú dopravnú trasu v Hormuzskom prielive a s dočasným prímerím súhlasil len preto, že boli splnené jeho požiadavky.

Pavol Fabian

o cestovaní, o horách, o knižkách, o hocičom...

Štatistiky blogu

Počet článkov: 741
Celková čítanosť: 2766083x
Priemerná čítanosť článkov: 3733x

Autor blogu

Kategórie

Archív