V týchto dňoch sa máme zdržiavať čo najviac doma a nekontaktovať sa zbytočne s ľuďmi. Lekári nám pritom radia, aby sme išli do prírody, pretože vplyvom slnečného žiarenia vytvorený vitamín D je veľmi dobrý na podporenie imunity proti coronavírusu. Za týchto okolností je dosť problém nájsť v Bratislave prírodnú lokalitu, kde nestretnete nikoho, alebo len minimum ľudí.
Obľúbené výletné lokality Bratislavčanov (Železná studnička, Koliba, Kamzík, Kačín, dunajská hrádza…) sú plné ľudí a coronavírus sa tu musí rozhodovať na koho skočí s takým potešením, s akým sa ženy Borisa Kollára v zlatníctve rozhodujú po akom šperku za odmenu siahnu.
Dnešný tip na výlet do menej frekventovanej bratislavskej lokality sa týka vodnej plochy nazývanej Kalné jazero. Ide o umelé jazero, ktoré vzniklo okolo roku 1967 pri výstavbe nového železničného depa. Jeho účelom bol odvod spodnej vody počas stavebných prác.
Zo Zlatých pieskov sem chodí autobus č. 57. Dá sa sem dopraviť aj vlastným autom. S parkovaním je to horšie. Zaparkovať sa dá len zo severnej strany na zopár na divoko vytvorených parkovacích plochách na úzkej Staviteľskej ulici. A to sa možno budete trochu triasť o svoj cadilac, či vám ho nejaký kamión z jednej strany kompletne nezbrúsi. Takže radšej na biku.
Úprimne, Kalné jazero nie je úplne top destinácia. Jazero je zovreté z oboch strán železnicou. Z juhu traťou medzi železničnými stanicami Bratislava-Vinohrady a Bratislava-Vajnory a zo severu zoraďovacím Východným nádražím. Okrem toho severný breh jazera kopíruje pomerne frekventovaná a úzka Staviteľská ulica. Napriek tomu je to lokalita, kde našlo svoje rekreačné miestečko viacero záhradkárov a rybárov. Jazero sa dá obísť koldokola, okrem asi 200 metrového úseku na západnej strane, ktorý musíte prejsť po asfaltke.
Na severnej strane sa nachádza viacero vybudovaných miest pre rybárov, dokonca aj malé plochy, ktoré by sa azda dali nazvať minilúčkami, nachádza sa tu aj viacero ohnísk a možností na piknikovanie. Rybári (pravdepodobne) tu zanechávajú po sebe dosť veľký neporiadok a na východnom (najmenej zaujímavom) brehu sa dá nájsť aj takéto zákutie:
Chodník po južnom brehu sa vinie tesne po brehu, teda z jednej strany je lemovaný vodnou plochou a z druhej tesne plotmi záhradkárskej kolónie. Tu prekvapí návštevníka v dnešných časoch už úplne nemódne a až archaicky pôsobiace poľnohospodárske resp. chovateľské zanietenie viacerých záhradkárov. Na viacerých pozemkoch chovajú sliepky, ba nájde sa aj voľne sa pohybujúca ošípaná.
Zo západnej strany sa nachádza nedokončená budova, ktorá bude podľa vzhľadu asi nejakým novým ubytovacím zariadením – je tam síce nápis Súkromný pozemok a Zákaz vstupu, ale to by sa záhradkári len ťažko dostávali k svojim parcelám…
Obísť celé jazero vám komótnym tempom potrvá necelú hodinku. Ak pridáte k výletu aj opekanie špekáčikov, dá sa z toho urobiť celkom pekný výlet. Ľudí tu niet takmer žiadnych, možno nejaký osamelý rybár, i keď podľa tabule lov rýb je povolený až od 25. apríla, takže rybári by sa tam ešte týždeň nemali vyskytovať. Muži, čo v detských časoch túžili byť rušňovodičmi môžu po obídení jazera hodiť pohľad aj na dianie na zoraďovacom Východnom nádraží, tam isto-iste nijakého covida nechytia, lebo nebudú mať od koho.
Zdroj fotografií: autor textu
(všetky fotografie sa po kliknutí na ne zväčšia)
Celá debata | RSS tejto debaty