Pavol Fabian

Nálada v spoločnosti sa pomaly vracia do normálu. Veď slnko začalo viac svietiť, testujeme viac ľudí a prípadov covidu-19 je menej. Ideme otvárať ďalšie a ďalšie obchody a to dodáva zvlášť metrosexuálom pocit návratu k predošlému stavu. Grupujeme sa bez rúšok pri krčmách zmenených (zatiaľ) na výdajne piva. Nastáva isté uspokojenie, ktoré, priznávam sa, doľahlo aj na mňa. Všetko ide dobre, tvrdí nám geniálny Matovič a pod jeho vedením to predsa inak ani nemôže byť.
Čo na tom, že v Česku, ktoré má len 2x väčší počet obyvateľov a lepšie zdravotníctvo majú 6x viac pozitívnych a 11x väčšiu úmrtnosť na covid-19. Naše štatistiky sú predsa dôveryhodné, zvlášť, ak sa do nich zarátavajú napr. zamestnanci určitej prevádzky Slovnaftu, ktorých testujú týždeň čo týždeň (cca 90 ľudí). Takých prevádzok bude v SR asi viac… K tomu treba prirátať skupinu samoplatcov. Koľko je v každodenne oznamovanom čísle takýchto ľudí a koľko je skutočne indikovaných, to sa neoznamuje.
No dobre, ako som napísal vyššie, postupne upokojenie nastalo aj u mňa.
Až do včera.
Včera mi syn pracujúci v českej nemocnici poslal CT snímku pľúc svojho kolegu. Je možné, že syn tým porušil nejaké GDPR, či čo a preto sem tú snímku nedám (hoci z nej nie je zistiteľné komu patrí.)
Po prezretí tej snímky je moje uspokojenie fuč! Ide o prípad štíhleho, zdravo žijúceho chlapa tesne po päťdesiatke, ktorý netrpí žiadnymi ďalšími komorbiditami.
Som síce len zverolekár, ale čosi také som ešte nevidel. A to som následne aj trochu gúglil, aby som to porovnal s inými na nete dostupnými snímkami. Prognóza toho nešťastníka je veľmi neistá až infaustná.
Nech mi nikto nerozpráva, že covid-19 je ako chrípka. Nech mi nikto nerozpráva, že už je fasa. Ešte stále to môže byť ticho pred búrkou.
Text je písaný najmä preto, že je pred nami predĺžený víkend. Aby si to ľudia uvedomili…