Pavol Fabian

No a teraz trochu vážne…

Do bratislavskej zoo chodievam sporadicky od najmenšieho malička. Poznám teda jej genézu. V roku 1976 som tam pol roka aj pracoval ako ošetrovateľ, za čo sa mi ochrnutá ležiaca Zebra Chapmanova, ktorú som denne kŕmil mrkvou z ruky do papule, odmenila nepekným pohryznutím. Levicu Monu som bežne hladkal po hlave. Dvoje celých prázdnin som strávil na brigáde u Josefa Wagnera v Safariparku v Dvore Králové nad Labem. Neskôr, keď som sa stal zverolekárom, sporadicky som chodil v rámci veterinárnej pohotovosti do bratislavskej záhrady riešiť akútne stavy… Počas života som navštívil viaceré zoologické záhrady vo svete.

O bratislavskej zoo som nikdy nemal prehnané ilúzie, ale nikdy som si neuvedomil jej zúfalý stav tak, ako počas mojej ostatnej návštevy pred pár dňami. Z jej súčasného stavu sú zrejmé dve veci:

1. Z hľadiska finančného je záhrada dlhodobo až na konci záujmu kompetentných, teda najmä Hlavného mesta SR. Nedostatok financií zo záhrady trčí na každom kroku.
2. V roku, keď sa rozhodlo o budovaní diaľnice cez Mlynskú dolinu a v hre bolo premiestnenie alebo zotrvanie zoo na pôvodnom mieste, prijalo sa zlé rozhodnutie.

O tom, že chýbajú peniaze, že sa všetko rieši len metódou záplatovania svedčí nejednotná koncepcia celej expozície, kde len smetných košov narátate v celom areáli najmenej 8 druhov (čo kto podaroval, čo kde zvýšilo?). Absolútne chýba kreatívna, interaktívna osvetová a edukatívna vybavenosť záhrady (hoci už len v porovnaní s ostravskou zoo). Zloženie chovaných zvierat tiež svedčí o šetrení, resp. nedostatku peňazí. Niektoré voliéry pretrvávajú z čias založenia záhrady a svojim poňatím sa nachádzajú kdesi v myšlienkovom období zoologických záhrad ešte pred Carlom Hagenbeckom.

Zo strany diaľnice sa síce vybudovala pomerne vysoká protihluková stena, ale zabraňuje len máločomu. Nehovoriac o tom, že môjho vnuka kdesi na úrovni pavilónu opíc viac zaujali hučiace kamióny letiace po diaľnici, viditeľné z vŕšku pri tomto objekte.

Neviem, či niekedy niekto meral zvukové pozadie v bratislavskej zoo.

Nedávno, pri našom domčeku postavili novú trafostanicu. V živote som z nej nepočul vychádzať žiaden zvuk, ale napriek tomu došli nejakí technici a vraj treba zmerať úroveň huku pri najbližšom dome od tohto zariadenia. Vyžaduje to schvaľovacie konanie. A tak merali. O desiatej večer. Namerali 45 decibelov. Prekvapilo ma to, pretože naše bývanie považujem za veľmi tiché a príjemné. Od diaľnice sme vzdialení najmenej dva kilometre a ešte sme chránení hradbou stromov. Koľko decibelov by v tom prípade museli namerať v bratislavskej zoo, kde výbeh najbližší k diaľnici je vzdialený okolo 200 metrov a zoo je situovaná vo svahu, kde protihluková stena nič nerieši?

Keď okolo nás prejde nákladné auto, hluk je asi 100 dB. Hladina zvuku na hranici 120 dB už dosahuje prah bolesti.. Myslím si, že zvukové pozadie v zoo sa pohybuje len tesne pod touto hranicou a každé zviera by malo pravidelne užívať (ak už neužíva) Prozac. A to nehovorím o exhalátoch z diaľnice…

V čase, keď úrady rozhodli o zachovaní zoo v Mlynskej doline, tvrdilo sa, že spodná časť zoo sa zruší a expozície sa presunú do hornej časti, kde hluk až tak nepočuť. Odvtedy uplynuli desiatky rokov a spodná časť stále funguje. Nehovoriac o tom, že pri poslednej návšteve zoo som sa znovu utvrdil v tom, že v hornej časti nie je dostatočný priestor na vybudovanie skutočne modernej reprezentatívnej zoologickej záhrady.

Kedysi v roku 2006 sa hovorilo o zastrešení diaľnice v Mlynskej doline, lebo na hluk sa sťažovali obyvatelia okolitých domov. Obyvatelia trpia, zvieratá vydržia… Išlo to do stratena… Zvieratá sa sťažovať nevedia…

Neviem, aká je koncepcia dlhodobého rozvoja bratislavskej zoo. Či sa ešte uvažuje s presunutím zoo na iné miesto alebo aspoň so zastrešením diaľnice. V prvom prípade by som azda chápal, že do súčasnej zoo nie je vôľa investovať, v druhom prípade neregistrujem nijaké tlaky zo strany zoo, aby sa stal stalo.

Dlhodobá realita je však taká, akú som popísal.

Ochranári a médiá riešia psov na reťazi, ale to, čo je skutočným týraním zvierat, navyše verejne vystavovaným, to, čo je hanbou hlavného mesta, ba i celého štátu nikto nerieši. Ja viem, chátra nám aj rusovský kaštieľ a mnoho ďalších, chátrajú hrady, diaľnica na východ nie je dokončená, zdravotníctvo je v biednom stave, peniaze chýbajú na každom kroku, ale v bratislavskej zoo sú živé trpiace tvory! A my sa nimi v akejsi zvrátenosti, či vďaka zakrývaniu očí vystatujeme a ešte za prehliadku utrpenia vyberáme vstupné…